Píše Eka Balašková, predsedníčka ZO Únie nevidiacich a slabozrakých v Komárne
Keď som bola dieťa, zbierala pohľadnice každá rovesníčka. A nebol to problém, lebo poštári ich mali plné brašne. Zvlášť pred Vianocami, či Veľkou nocou, ale aj okolo Petra-Pavla, Jána, Jozefa, Márie, Anny, či Heleny zrejme mali čo robiť. A to nehovorím o letných dovolenkách, keď pošty v okolí Šíravy, Oravskej priehrady denne pečiatkovali stovky pohľadníc. Také Piešťany, Karlovy Vary, Korytnica či Sliač mali pošty vyťažené po celý rok.
No a aj preto máme akosi zažitú predstavu, že pohľadnica, to je tá „štvrťka papiera s obrázkom“, ktorú sme povinne (lebo veď sme dobre vychovaní) poslali babke z pionierskeho tábora, deťom z kúpeľného pobytu či kamarátke z dovolenky. No a na tých posledných sa často robila nejaká značka, podľa ktorej adresát vedel, kde ste bývali, ale k tomuto sa ešte vrátim.
Rokmi poštovné podraželo, ani pohľadnica už nestojí „pár halierov“ a razantne nastúpili SMSky, dokonca MMSky, kde adresátovi pošlete hneď niekoľko fotiek, trebárs aj seba na plážovom lehátku. Veď to poznáte – nech vidí, ako sa máme fajn. Foto hneď šupnete na sociálnu sieť – to síce nie je dvakrát rozumné, ale ak máte doma strážcu s riadne ostrými zubami, tak „môžete“ aj na sieť zavesiť krásne pobrežie na pozadí vášho úsmevu.
Ale späť k pohľadniciam, teda postcrossingu.
Čo to vlastne je? V skratke – posielanie pohľadníc do celého sveta a ich prijímanie.
Ako to funguje?
Zaregistrujete sa na www.postcrossing.com
Vyžrebujete si prvých päť adresátov, ktorým pošlete pohľadnicu.
Nalepíte známky patričnej hodnoty, nezabudnete napísať systémom vygenerované identifikačné číslo.
Pohľadnice pošlete a čakáte, kým ich adresát zaregistruje. To niekedy môže trvať pár dní, niekedy aj dva mesiace – nenechajte sa odradiť!
Po zaregistrovaní vašej prvej pohľadnice si niekto vyžrebuje vašu adresu. Tá je v systéme dobre chránená, nedostane sa k nej nikto iný, okrem toho, komu ju systém pridelí.
Akú pohľadnicu mám poslať?
Na začiatok postačí vaše mesto, prípadne obec. Boli by ste veľmi prekvapení, akú radosť spôsobíte postcrosserovi (trebárs) z Číny alebo Kanady, keď mu pošlete Imeľ, Jasovú, alebo trebárs Kolíňany.
Čítajte profily! V nich nájdete tzv preferencie, ktorých je dobré sa držať. Že ako začiatočník máte možno akurát len nejakú tú vašu obec? Buďte pokojní, z vlastnej skúsenosti viem, že ak tomu podľahnete, tak pre vás nebude problém poslať ani veľmi úzko špecifikovaného postcrossera.
Na čelnú stranu pohľadnice nič nekreslite! Vo svojich začiatkoch som poslala mapu Slovenska, kde som šípkou vyznačila Komárno. Pán bol veľmi zhovievavý – videl, že mám poslaných nejakých 10 pohľadníc a tak mi vysvetlil, že nie, toto sa nerobí, považuje sa to za znehodnotenie pohľadnice. No ako dobre vychovaný človek som mu poslala náhradu, aj s poďakovaním za poučenie.
Čo na pohľadnicu napísať?
Univerzálnym jazykom postcrossingu je, prirodzene angličtina, ale trebárs do Čiech by som po Anglicky určite nepísala. V profile uvádzate aj jazyky, ktoré ovládate a ak máte dosť trpezlivosti, určite potešíte, keď budete písať v jazyku adresáta.
Existuje nepreberné množstvo dekorácii, takže niektoré pohľadnice sú kadečím polepené, sú na nich kresby či washi pásky…
A text – čo len chcete. Niekomu píšem o Komárne, inému, ak sa mi dnes prihodilo niečo zaujímavé, dokonca sú ľudia, ktorí majú v profile niečo v zmysle napíš mi to, čo by si napísala dobrej kamarátke/kamarátovi – čo si dnes robila, aký máš deň.
Čo vás môže zaskočiť?
Je toho relatívne dosť.
Polámaná pohľadnica, ktorú „požul“ poštový škriatok niekde cestou k vám, ale stretla som sa aj s pohľadnicou, kde na jej skene bolo vidno, že odosielateľ ju už posielal v zlom stave.
Príde vám niečo, čo pohľadnicou nie je – dostala som kartičky pexesa o rozmere pohľadnice (len vystrihnúť a dookola tých šesť kúskov obracať); ale aj niečo, v čom boli kedysi trebárs sušienky a malo to skončiť ako škatuľa v separovanom zbere, no dotyčný vystrihol prednú stranu a poslal „ukážku svojich raňajok“.
Nečitateľná pohľadnica/pohľadnica bez ID. Toto je najmenší problém – väčšinou sa dá prečítať pečiatka, prípadne známky (odkiaľ je pohľadnica poslaná) a tak pri registrácii môžete kontaktovať podporu, ktorá vám pomôže pohľadnicu identifikovať. Rovnako kontaktujete podporu, ak je ID nečitateľné – rukopis odosielateľa je taký, že neviete, či je na pohľadnici číslo 1, alebo 7; 6, alebo 0.
Na záver jedno varovanie – postcrossing je prudko návykový!
Tak ako. Idete medzi nás?
Keď zistíte, že áno, toto je niečo, čo ma bude baviť, ozvite sa mi.
Reagovať môžete na redakcia@nitranoviny.sk
foto: chaosreporter.de
