Keď Martina Vajdu z Bábu trestným rozkazom uznali za vinného z trestného činu podvodu, ddsúdili ho na dvojročný pobyt za mrežami s podmienečným odkladom a uložili mu aj peňažný trest štyritisíc eur. Štyri hektáre ornej pôdy, ktoré podľa právoplatného rozhodnutia získal podvodom, však Vajda pôvodným vlastníkom nevrátil. Počkal si päť rokov a pozemky predal Poľnohospodárskemu družstvu vo Veľkom Záluží.
Podvody s pozemkami
Inštitút vydržania umožňoval stať sa oficiálnym vlastníkom pôdy ľuďom, ktorí pozemky užívali minimálne desať rokov v dobrej viere, že im patria. Spomínané pozemky vo Veľkom Záluží boli ornou pôdou a obhospodarovalo ich tamojšie družstvo. Nájomné za pôdu platilo ľuďom z obce. Išlo však o vlastníkov, ktorí neboli zapísaní na list vlastníctva, ale mali iba listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva. Túto situáciu mnohí poznajú, bola to daň minulých režimov, keď sa do pozemkových evidencií zapisovali len mená vlastníkov a ďalšie identifikačné údaje chýbali. Dedičstvá teda neboli spísané u notára a pozemky spravoval Slovenský pozemkový fond.
Práve túto skutočnosť využili rôzni chytráci. Obyvateľom obce, ktorí mali na pozemky nárok, podstrčili na podpis spolu s inými dokumentmi aj vyhlásenie, na základe ktorého získali na pozemky vlastnícke právo vydržaním. Na legalizáciu vlastníctva potrebovali okrem čestného vyhlásenia priazeň zástupcu obce, v ktorej katastri sa pozemky nachádzali. Obec sa totiž musela ku každej notárskej zápisnici o vydržaní vyjadriť.
Ruka v ruke so starostom
V decembri 2005 takto získal skoro štyri hektáre ornej pôdy aj Martin Vajda. Vtedajší starosta Veľkého Zálužia Karol Bútora nemal výhrady, aby sa podvodníci stali vlastníkmi pozemkov. Vajda zastúpený právnikom a bývalým šéfom obecnej spoločnosti pre podnikateľskú činnosť vo Veľkom Záluží Františkom Tkáčom navštívil notárku Helenu Rozborovú, aby do notárskej zápisnice spísala osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spomenutých pozemkov. Notársku zápisnicu potom doručil František Tkáč na Správu katastra v Nitre a kataster Vajdu zapísal ako majiteľa pozemkov.
Skutoční majitelia sa o pochybných prevodoch dozvedeli náhodou. (Viac si prečítajte na plus7dní.)
Do hry vstúpil prokurátor
Okrem toho že drvivú väčšinu nových „vlastníkov“ obžaloval a dosiahol ich právoplatné odsúdenie, tak podal aj žaloby o určenie vlastníckeho práva v prospech pôvodných vlastníkov. Okresný súd v Nitre o týchto žalobách koná a už vyniesol aj prvé rozsudky. Konkrétne v tomto prípade Martina vajdu sudkyňa OS v Nitre Dana Gáborová žalobe prokurátora vyhovela a určila, že pozemky patria pôvodnému vlastníkovi, ktorý zomrel v roku 1972. To znamená, že dedičia po pôvodnom vlastníkovi Pavlovi Žáčikovi môžu obnoviť dedičské konanie a pozemky predediť do svojho vlastníctva.
Žaloba prokurátora bola úspešná aj napriek tomu, že právoplatne odsúdený podvodník predal pozemky nemenovanému družstvu. Družstvo sa bránilo, že pozemky kúpilo v dobrej viere, hoci v trestnom konaní predseda družstva ako svedok svedčil proti predávajúcemu a poskytoval súčinnosť orgánom v trestnom konaní. Sudkyňu toto tvrdenie nepresvedčilo, a dala za pravdu prokurátorovi a postavila sa jednoznačne za práva vlastníkov.
O rovnakej žalobe rozhodovala aj aj druhá sudkyňa OS v Nitre Katarína Moravčíková, ktorá rozsudkom vrátila ukradnuté pozemky pôvodným vlastníkom aj napriek tomu, že družstvo ich kúpilo od vdovy po zomrelom obžalovanom, ktorého trestné stíhanie bolo zastavené. Otázkou je, ako mohla notárka Judr. Danczi predediť majetok zomrelého obžalovaného napriek tomu, že v katastri bola poznámka vyšetrovateľa KR PZ zapísaná na vlastných LV , ktorá notárku jednoznačne informovala o pribiehajúcom trestnom konaní a minimálne mala u nej vzbudiť pochybnosť o tom, či pozemky patria do dedičstva po obžalovanom. Hoci sa kupujúce družstvo bránilo, že kupovalo z čistého listu vlastníctva, sudkyňa Moravčíková sa v odôvodnení rozsudku s týmto vysporiadala, ich argumentom neuverila, pretože bolo jasné, že družstvo ešte v roku 2014 s mŕtvym obžalovaným (vtedy ešte žil) uzavrelo nájomnú zmluvu, aj keď z listov vlastníctva vyplývalo, že pozemky boli získané podvodom.
Tu si môžeme len položiť rečnícku otázku, prečo sa notárka nespýtala vyšetrovateľa alebo prokurátora či pozemky patria do vlastníctva obžalovaného?
Tiež je zaujímavé, že orgán katastra po dedičskom konaní poznámku o trestnom konaní z LV vymazal, hoci dôvod na jej výmaz nezanikol. Lebo skutok mŕtvy obžalovaný spáchal v spolupáchateľstve s obžalovaným Tkáčom, ktorého trestné konanie stále pred Okresným súdom trvá. Otázne je, či sa s týmito dvoma otázkam na záver, vysporiadajú aj orgány činné v trestnom konaní.
Žaloby prokurátora o určenie vlastníckeho práva nie sú celkom bežnými žalobami, ako by sa zdalo. Preto ak viete o prípadoch, keď niekto nadobudol vlastnícke právo v rozpore so zákonom, a neexistuje nikto, kto by žalobu podal (pôvodný vlastník je mŕtvy, alebo si vlastník nemôže dovoliť zaplatiť advokáta a súdne poplatky) obráťte sa na prokurátora.
Henrieta Ďurovová
Reagovať na tento článok môžete na redakcia@nitranoviny.sk
