Pravoslávni veriaci, riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára, zasadnú v piatok 6. januára k štedrovečernému stolu, aby oslávili narodenie Isusa Christa. V tento deň sa uskutoční aj prvá bohoslužba v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove, ktoré je centrom duchovného života pravoslávnych veriacich. Sviatočné obrady sa budú konať denne až do pondelka.
Predvečer narodenia Isusa Christa, v piatok 6. januára, sa v katedrálnom chráme v Prešove, v ktorom sa slávnostným spôsobom oslavujú významné udalosti v živote Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, budú od 6:00 slúžiť tzv. Cárske časy. Od 7:30 bude nasledovať Liturgia sv. Vasiľa Veľkého s večerňou. Tento deň je ale najmä v očakávaní večernej bohoslužby Veľkého povečeria s litijou a utreňou, spojenej so spievaním kolied, ktoré sa začne od 18:45. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl.
V sobotu 7. januára ráno si potom pripomenú narodenie Isusa Christa prvou a druhou liturgiou sv. Jána Zlatoústeho. Od 17:00 je na programe voskresná večerňa s utreňou. V nedeľu 8. januára sú liturgie, ktoré sa opäť začnú o 7:00 a 9:30, ako aj sviatočná večerňa o 15:00 venované Zboru Presvätej Bohorodičky. Sviatočné dni sa zavŕšia v pondelok 9. januára spomienkou na apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. O 7:00 je na programe liturgia a o 17:00 večerňa. Slávnostné bohoslužby sa uskutočnia aj na prelome rokov, počítaných podľa juliánskeho kalendára, v piatok 13. a sobotu 14. januára.
Oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa týkajú približne 170 zo zhruba 200 pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku, ktoré sa riadia kalendárom posunutým oproti gregoriánskemu kalendáru o 13 dní. Väčšina pravoslávnych obcí je na východe Slovenska. Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 sa k pravoslávnemu vierovyznaniu oficiálne prihlásilo viac ako 50-tisíc ľudí, teda necelé percento (0,93) obyvateľov Slovenska.
Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza, na rozdiel od adventného obdobia katolíkov, prísny 40-dňový pôst. Ide o duchovnú prípravu na sviatky. Vyvrcholením pôstneho obdobia je štedrovečerná večera, ktorá podľa rusínskej tradície pozostáva z deviatich chodov. Na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba. Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich. V Poľsku sa k viere hlási asi jeden milión ľudí, v Česku štatistiky udávajú asi 25-tisíc veriacich. Na Slovensku, ale hlavne v Poľku a Česku je po útoku Ruska na Ukrajinu a následného veľkého počtu utečencov, podstatne viac pravoslávnych veriacich. Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, napríklad grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská, slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili gregoriánskemu kalendáru.
