Výskum názorov detí ukázal, že pre 97 percent detí je najdôležitejšou osobou mama. O výsledkoch prvého výskumu komisára pre deti informoval v tlačovej správe informoval Úrad komisára pre deti.
Nasledujú starí rodičia a otec, potom súrodenci a iní príbuzní. Mamu označilo za osobu, s ktorou sa cítia bezpečne, 96 percent detí, 81 percent by sa jej zdôverilo s vecami, ktoré ich trápia. Deti sa tiež cítia bezpečne s otcami, starými rodičmi, ďalšími príbuznými a so súrodencami. S problémami, ktoré ich trápia, by sa 67 percent z nich zdôverilo otcovi, 65 percent starému rodičovi a 62 percent kamarátovi. Viac než polovica opýtaných by sa zdôverila súrodencovi. Výskum poukázal na dôležitosť stabilného rodinného prostredia i negatívne vplyvy online prostredia. Odhalil tiež obavy a ohrozenia, ktoré deti prežívajú. Výskum sa do veľkej miery sústreďoval na vzťahy detí. Skúmal, kto je pre deti dôležitý, s kým sa cítia bezpečne, či komu by sa zdôverili. Výskum komisára pre deti by sa mal stať podkladom pre ďalšie aktivity i stanovenie priorít komisára pre deti.
Pocit bezpečia a dôvery je u detí vo všeobecnosti podmienený pocitom dôvery a bezpečia v rodine. Najvyššie celkové vnímané bezpečie a najvyššie hodnoty dôvery boli pozorované u detí, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi. Tieto tiež menej žijú s pocitom strachu, ohrozenia a potrebou výrazných životných zmien. Pocity sú tým pozitívnejšie, čím viac času deti trávia s rodičmi, a tiež sú celkovo spokojnejšie a väčšmi dôverujú blízkym osobám. „Možno konštatovať, že vzťahy dieťaťa v rodine – s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami a inými príbuznými, sú pre celkový život dieťaťa veľmi významné a kvalita rodinného prostredia je najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami dieťaťa,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
Výskum sa tiež zameriaval na strachy a ohrozenia, ktoré deti prežívajú. Najintenzívnejší strach vyjadrili deti z odlúčenia od jedného alebo oboch rodičov. Tento strach celkovo uvádzalo 55 respondentov, pričom 42 percent detí vyjadrilo výrazný strach. Deti tiež majú strach z toho, že nebudú mať kde bývať, obávajú sa aj smrti, a tiež rozvodu rodičov. Strach pociťujú aj z finančných problémov rodiny či neúspechu v škole. Deti podľa účastníkov prieskumu najväčšmi ohrozuje hlad, ktorý uviedlo 94 percent opýtaných. Viac ako 90 percent respondentov tiež považuje za ohrozenie pre deti násilie a šikanovanie a drogy a alkohol, rovnako aj psychické problémy a zlé vzťahy v rodine. Za najmenšie ohrozenie detí označili deti v prieskume mobily a internet, k tomuto ohrozeniu sa prikláňalo 56 percent opýtaných. „ Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať. Práve v súčasnej komplikovanej dobe je viac ako dôležité, aby sme deťom vysvetľovali udalosti okolo nich, aby sme sa s nimi rozprávali a vysvetľovali situáciu v rodine, zaoberali sa ich obavami,“ povedala prorektorka Katolíckej univerzity v Ružomberku Markéta Rusnáková.
Výrazne väčšie obavy z ohrozenia detí psychickými problémami, násilím a šikanou, a tiež neodpúšťaním vo vzťahoch vyjadrovali dievčatá, než chlapci. „Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú výrazne väčší strach, a to najmä z výsmechu od druhých a zo šikanovania na internete, z násilia a šikanovania, z oznámenia šikanovania. Pocit bezpečia súvisí s vnímanou sociálnou oporou od vrstovníkov a rodičov,“ poukázala na rozdiely medzi pohlaviami prodekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Dědová. Okrem strachu a ohrozenia boli skúmané i ďalšie emócie u detí. U približne štvrtiny detí prevládali negatívne emócie nad pozitívnymi. Vyššie hodnoty negatívnych emócií boli pozorované u dievčat. Najčastejšie súvisia s obavami z priberania na váhe, ale aj z toho, že dospelí nebudú ich názory brať vážne. Ďalšou príčinou je obava z výsmechu od druhých.
Podľa výsledkov výskumu viac než polovica slovenských detí trávi vyše päť hodín denne online. S týmto súvisí i dôležitosť kamarátstiev v online priestore. Online kamaráti sú dôležití pre 34 percent detí a 27 percent uviedlo, že sa s nimi cíti bezpečne. Väčšiu dôležitosť im pripisujú deti s negatívnymi emóciami, ktoré by sa im tiež vo väčšej miere zdôverili. Deti, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi trávia online najmenej času. Naopak, najviac sú online deti, ktoré žijú len s jedným rodičom. Prieskum ukázal, že čím viac času strávia deti v online priestore, tým nižšiu celkovú mieru dôvery preukazujú, a tiež je u nich badateľný nižší pocit bezpečia a dôležitosti rodiny. Možno u nich tiež pozorovať viac negatívnych emócií a horšie výsledky v škole.
„Z výsledkov výskumu jasne vyplýva výrazná potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami. Všetky tieto oblasti sú pre mňa veľkou prioritou v snahe čo najviac chrániť a podporovať práva detí, ktoré vychádzajú z Dohovoru o právach detí,“ vraví Mikloško.
Výskum bol realizovaný v spolupráci s Inštitútom výskumu práce a rodiny pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Podieľali sa na ňom i tri slovenské univerzity, a to Trnavská univerzita v Trnave, Katolícka univerzita v Ružomberku a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Zber dát bol realizovaný od 13. októbra do 28. novembra. Dáta boli zozbierané zo 67 škôl prostredníctvom elektronického dotazníka za účasti vyškolených anketárov. Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1296 žiakov 7. ročníkov základných škôl a 2. ročníkov osemročných gymnázií. V dotazníku bolo 18 otázok a celkovo zachytával 163 premenných. Na prieskume sa zúčastnilo 52,7percenta dievčat a 47,3 percenta chlapcov. Viac ako 77 percent respondentov pochádzalo z úplných rodín s vlastnými rodičmi.
