Kauza takáčovci je aktuálne veľmi zamotaný prípad, vyšetrovateľ totiž spojil viacero konaní do jedného, mnohých obvinených a niektoré skutky zase vylúčil na samostatné konanie. atď.
Niektorí obvinení sú už vo výkone trestu za iné skutky, viacerí sú stíhaní na slobode a iní sú stále vo väzbe. Úrad špeciálnej prokuratúry podal obžalobu. K tomuto výkonu urobili aj veľkolepú tlačovku a informovali, že podali obžalobu. Pozrieť si ju môžete napríklad tu: https://lnk.sk/cypw
Podanie obžaloby však sprevádzali udalosti, ktoré vzbudzujú z právneho hľadiska pochybnosti a prípad to ešte viac zamotáva.
6. júla 2021 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek podal obžalobu v kauze takáčovci na Špecializovaný trestný súd. 8. júla 2021 špeciálny prokurátor Daniel Lipšic vzal 8. júla obžalobu späť. 12. júla 2021 obžalobu podali znovu (bez akýchkoľvek zmien).
V prípade sú okrem iných obvinený Marián Gaál a Patrik Vidašič, lehota väzby im končí 28. júla 2021. Prokurátor 28. júna 2021 požiadal, aby im sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu predĺžil lehotu väzbu v prípravnom konaní. Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku Prokurátor tak musí urobiť najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty. Súd určil termín výsluchu na 7. júla. No sudca Ján Giertli už rozhodovať nemohol. Keďže prokurátor medzi tým podal obžalobu. Jeho jurisdikcia pre prípravné konanie skončila momentom podania obžaloby. Po podaní obžaloby rozhoduje o väzbe ten, komu napadla obžaloba. Ustanovenie § 76 ods. 5 Trestného poriadku hovorí, že ak bola podaná obžaloba bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený; rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní.
TAK SI TO ZHRŇME: 12. JÚLA PODALI OBŽALOBU. 28. JÚLA KONČÍ GAÁLOVI A VIDAŠIČOVI VÄZBA, KOĽKO JE TO PRACOVNÝCH DNÍ?
Ďalším obvineným je Juraj Almaši, ktorému skončila lehota väzby dnes 15. júla. Do tohto dňa mu ju predĺžili ešte vlani v novembri. Naposledy sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubala rozhodol o návrhu na predĺženie väzby 26. júna a Jurajovi Almašimu väzbu predĺžil do 15. septembra, obvinený však podal sťažnosť a rozhodovať mal Najvyšší súd SR, spis tam bol doručený 28. júna. V stredu 14. júla senát 2 T Najvyššieho súdu SR Almašiho ponechal vo väzbe do 15. septembra.
TAK SI TO ZHRŇME: 12. júla prokurátor podal obžalobu 14. júla senát 2T Najvyššieho súdu SR rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu o predĺžení väzby.
Ako je možné, že v prípade dvoch obvinených sudca povedal, že za tejto situácie po podaní obžaloby rozhodovanie nepatrí do jeho jurisdikcie a v prípade tretieho obvineného senát Najvyššieho súdu SR rozhodol .
Obvinených Gaála a Vidašiča, by mali 28. júla prepustiť na slobodu. Obvinený Juraj Almaši sa môže obrátiť na Ústavný súd SR.
NÁLEZ ÚSTAVNÉHO SÚDU: Citujeme z Nálezu Ústavného súdu SRsp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. októbra 2007, ktorý sa týka iného prípadu a konštatoval porušenie základného práva na osobnú slobodu uvedeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR. v súvislosti s predĺžením lehoty trvania väzby v prípravnom konaní po podaní obžaloby. „Jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie sa končí momentom podania obžaloby, čo zároveň znamená, že rozhodovanie o dôvodnosti väzby prináleží po podaní obžaloby sudcovi (sudcom) a súdu konajúcemu a rozhodujúcemu o merite veci (I. ÚS 204/05). O väzbe rozhoduje všeobecný súd vždy s účinkami pro futuro. Nie je teda možné rozhodovať o väzbe so spätnou účinnosťou (mutatis mutandis I. ÚS 88/04, I. ÚS 100/04). Aktívna legitimácia prokurátora žiadať o vzatie do väzby a o predĺženie väzby podľa § 72 ods. 2 a 4 a § 76 ods. 4 Trestného poriadku sa vzťahuje len na prípravné konanie. Prokurátor môže teda navrhovať predĺženie väzby len v prípravnom konaní. Prokurátor podal návrh na predĺženie väzby sťažovateľa 20. apríla 2007. Nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že v danom časovom momente bol prokurátor na podanie takéhoto návrhu aktívne legitimovaný. Sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 94/06 z 3. mája 2007 podal prokurátor do súdnej zápisnice takisto 3. mája 2007. Aj v tomto časovom momente bol ešte aktívne legitimovaný. Situácia sa zásadne zmenila vo chvíli, keď prokurátor 14. mája 2007 podal obžalobu okresnému súdu. Týmto momentom totiž stratil aktívnu legitimáciu žiadať o predĺženie väzby, resp. trvať na podanej žiadosti. V rovnakom časovom okamihu sa ukončila aj jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie, ktorý však už predtým, teda v čase trvania svojej jurisdikcie, o návrhu prokurátora rozhodol. Podaním obžaloby vznikla situácia, v ktorej už krajský súd konajúci o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu nemohol rozhodovať o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa v prípravnom konaní pro futuro. Krajský súd rozhodol 16. mája 2007 a predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa po 17. máji 2007 do 17. júna 2007. Keďže prípravné konanie vo veci sťažovateľa sa podaním obžaloby 14. mája 2007 ukončilo, krajský súd, súc obmedzený rozsahom jurisdikcie sudcu pre prípravné konanie, mohol by rozhodovať o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa iba do 14. mája 2007, teda nie za obdobie po 17. máji 2007 až od 17. júna 2007. Rozhodovanie o väzbe sťažovateľa do 14. mája 2007 by bolo ale rozhodovaním so spätnou účinnosťou, a navyše nebolo by ani vôbec potrebné, lebo predchádzajúcim právoplatným uznesením sudcu pre prípravné konanie bola väzba sťažovateľa už predtým predĺžená do 17. mája 2007. S prihliadnutím na uvedené rozhodujúce skutočnosti treba uznesenie krajského súdu považovať za nezákonné, a preto aj priečiace sa čl. 17 ods. 5 ústavy (bod 1 výroku nálezu).“ Ústavný súd SR okrem konštatovania porušenia práv aj zrušil uznesenie súdu o väzbe a prikázal prepustenie obvineného na slobodu.
CELÉ ROZHODNUTIE ÚS SR SI MÔŽETE PREČÍTAŤ TU: https://lnk.sk/gijv
A ešte dopĺňam: „Ak súd právoplatne rozhodne po podaní obžaloby o potrebe ďalšieho trvania väzby obžalovaného v lehote uvedenej v ustanovení § 238 ods. 3 TP ( do plynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní), trvanie väzby v konaní pred súdom od podania obžaloby do takého rozhodnutia nemožno považovať za väzbu bez rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 238 ods. 3 TP v zásade uprednostňuje po podaní obžaloby spoločné rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby a o obžalobe mimo hlavného pojednávania ( rozhodnutia podľa § 239ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1 TP)“ (R 22/2010)
ZDROJ FOTO: TASR
Júlia Mikolášiková
