19.júla 1831
V súvislosti s cholerou došlo v Košiciach k prvým hromadným vzburám, ktoré neskôr prerástli do rebélie poddaných, v histórii označovanej ako východoslovenské sedliacke povstanie. (teraz.sk)
Cholera si v r. 1831 vyžiadala veľké množstvo životov, svedčia o tom popísané stránky v cirkevných matrikách zomrelých, uložených v Štátnom oblastnom archíve v Levoči. Cholera bola urýchľujúcim momentom na vypuknutie už skôr pripravovaného povstania poddaného obyvateľstva Slovenska v rámci feudálneho Uhorského štátu. Vojenským zákrokom boli nepokoje v krátkom čase potlačené a povstalci kruto potrestaní. Východoslovenské roľnícke cholerová povstanie patrí k najväčším prejavom odporu proti feudálnemu zriadeniu.
Priamym podnetom na povstanie bola cholerová epidémia. Preto povstanie vošlo do dejín ako cholerové. Cholerová epidémia sa preniesla z južného Ruska do Poľska Haliče, prinieslo ju ruské vojsko. Aj napriek opatreniam na jej zamedzenie sa dostala aj na východné Slovensko a šírila sa ďalej po krajine. Hygiena bola nedostatočná, rakúska vláda vydávala na jej zamedzenie rôzne opatrenia. Obyvatelia z dedín sa nesmeli vzdialiť ani do susedného chotára. Medzi obcami a okolím stráže sa postavili proticholerové komisie, zrušili trhy, zakázali zbierať úrodu z polí, odchádzať za obživou do južných krajov.
Nedôveru a nespokojnosť vyvolávali preventívne sanitárne opatrenia proti cholere. Pôvod cholery aj liečenie neboli doteraz známe a najrozšírenejším liekom bol len bizmutový prášok. Jeho nadmerné použitie spôsobilo smrť otravou. Prvými obeťami jeho užívania boli zdravé deti, ktorým preventívne košický chirurg naordinoval väčšie množstvo. Deti zomreli, to vyvolalo hnev a nenávisť voči lekárovi a aj samotná skutočnosť sa stala jedným zo zdrojov travičskej povery. Úrady začali konať konkrétne opatrenia: dezinfikovali studne, vykopávali jamy na sanitárne pochovávanie mŕtvych, pripravovali chlór, zabezpečovali truhly, násilím nútili užívať prášky. Nič nepomáhalo. Ľudia začali po stovkách umierať. Medzi poddanými vzniklo strašné podozrenie „Páni nás chcú otráviť“. V osobách úradníkov, lekárov, farárov videli najbližších nepriateľov. Poddaní mali doterajšiu zlú skúsenosť s miestnou vrchnosťou pri vymáhaní daní, nútení do roboty, zaberaní pozemkov. Prečo by mali teraz uveriť, že je to len prevencia proti chorobe? Aj mŕtvych bolo medzi chudobnými podvyživenými roľníkmi najviac, kým v panských sídlach smrť nebola taká častá.
Povstanie vypuklo 27. júla 1831 na Zemplíne.
Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/4680959/vychodoslovenske-rolnicke-povstanie-v-roku-1831.html
