V týchto dňoch si na Slovensku užívame priam jarné počasie. Pred 93 rokmi však bola u nás taká zima, že mrzli nielen rieky, ale aj mŕtve vtáky padali od mrazu na zem. Extrémne mrazy zaznamenali všetky vtedajšie stanice, najčastejšie dosahovali mínus 29 až mínus 35 stupňov.
Celý február roka 1929 je dodnes najchladnejším zaznamenaným mesiacom, priemerná teplota bola mínus 11 stupňov. Celá zima priniesla celkovo 62 ľadových dní, čo ju z tohto hľadiska zaraďuje na tretie miesto najchladnejších zím po sezónach 1829/30 (76 ľadových dní) a 1783/84 (73 ľadových dní).
Dnes v týchto februárových dňoch zaznamenávame oteplenie, napríklad vo štvrtok bolo na Slovensku v niektorých mestách na západe až 12 stupňov. Kvitnú prvé snežienky a jarné kvietky.
Následky zimy v sezóne 1928/29 boli katastrofálne, informoval portál Novinky.cz. Metelice, množstvo snehu a mrazy ochromili cestnú aj železničnú dopravu. Rybníky zamrzli takmer až k dnu. Zamrzli aj vodovody a plynové potrubia, ľudia trpeli núdzou o vodu, zástupy na uhlie vraj pripomínali vojnu. Noviny zapĺňali správy o počtoch zamrznutých ľudí, lesnej zveri a vtákoch, ktoré podľa kronikárov padali zamrznuté počas letu z neba a v Prahe ich zbierali po celých nošiach. Len v Čechách zničili mrazy 5,5 milióna ovocných stromov.
Mrzla však celá Európa, napríklad v Benátkach zamrzli kanály, pri chorvátskom Šibeniku dokonca more.
Vo Vígľaši-Pstruši pred 90 rokmi namerali mínus 41 stupňov Celzia
Rieka Slatina plná ľadu, popraskané či dokonca celkom rozštiepené stromy a mŕtve vtáky na zemi – to bol obraz obce Vígľaš v okrese Detva pred 90 rokmi. Vrchol extrémne tuhej zimy prišiel 11. februára 1929, keď na tamojšej meteorologickej stanici v časti Pstruša namerali najnižšie teploty v celej histórii Slovenska mínus 41 stupňov Celzia.
Mrazy boli vtedy kruté nielen vo Vígľaši, ale na celom území Slovenska a trvali až do začiatku marca. Napríklad v Liptovskom Hrádku zaznamenali v tento rekordný deň mínus 38 stupňov Celzia, v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave mínus 36 stupňov. Teploty sa k uvedeným rekordom priblížili až o vyše päťdesiat rokov, keď v roku 1985 v Oravskej Lesnej namerali mínus 37 stupňov Celzia. Najsilnejšie mrazy na území vtedajšieho Československa zaznamenala merná stanica v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budějovíc), kde bolo mínus 42,2 stupňa Celzia.
Teplotný rekord zaznamenal vo Vígľaši pred 90 rokmi miestny učiteľ Ján Porsch, ktorý pracoval pre vtedajší poľnohospodársky ústav. Odpočty na stanici v miestnej časti Pstruša robil celých osem rokov. Hydrologická stanica bola pritom v obci zriadená ešte rakúsko-uhorskou monarchiou v roku 1883.
Dnes je na tomto mieste (Masarykov dvor) osadená pamätná tabula Lesov SR s vyznačeným dátumom a zaznamenanou najnižšou teplotou.
zdroj: teraz sk, fb Jozef Sliacky
