Pred kliešťovou encefalitídou chráni očkovanie. Najväčší význam má pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach výskytu ochorenia alebo navštevujú krajiny s jeho endemickým výskytom.
Dôležité je tiež pre osoby, ktoré trávia väčšie množstvo času v prírode alebo konzumujú nepasterizované mlieko či mliečne výrobky. Upozornila na to Jana Kerlik z odboru epidemiológie regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. „Očkovanie je povinné pre laboratórnych pracovníkov, ktorí môžu byť vystavení vírusu kliešťovej encefalitídy,“ povedala. Poukázala na to, že u osôb, ktoré majú v rámci profesie zvýšené nebezpečenstvo nákazy, môže o potrebe očkovania rozhodnúť lekár.
Nebezpečný KLIEŠŤ. Priniesli ste si ho domov? Zachovajte pokoj a urobte TOTO
Základné očkovanie podľa jej slov pozostáva z podania troch očkovacích látok. Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch, druhá sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia päť až 12 mesiacov po druhej. „Existuje aj skrátená schéma, keď sa druhá dávka podáva už dva týždne po prvej. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky,“ podotkla Kerlik. Zdravotné poisťovne podľa nej ponúkajú na očkovanie aj príspevok. „Dostupnosť a konkrétne podmienky získania príspevku si overte u svojej poisťovne,“ doplnila.
Kliešťová encefalitída je akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. „K nákaze u človeka dochádza dva až tri týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa,“ priblížila odborníčka. Dlhodobé následky ochorenia môžu byť podľa jej slov rôzneho charakteru – bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, ochrnutie. „Ochorenie môže v rizikových prípadoch skončiť úmrtím. Tak ako pri každom ochorení, aj v tomto prípade závisí priebeh ochorenia od imunity jednotlivca,“ ozrejmila.
Na Slovensku bol vlani zaznamenaný najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy za posledných 60 rokov. Počet prípadov presiahol číslo 200. Rastúci trend počtu prípadov súvisí podľa Kerlik pravdepodobne s klimatickými zmenami. „Kliešte nemajú rady sucho a horúco, preto sa posúvajú smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok,“ dodala.
(tasr)
