Keď 92 poslancov odhlasuje, že odvolaná vláda môže vládnuť ešte takmer celý rok, nie je to úspech, ale škandál, ktorý nemá v dejinách parlamentarizmu obdobu.
Za túto blamáž je zodpovedné nielen torzo vládnej koalície, ale osobitne správanie SaS, Sme rodina a prezidentky republiky. V čase, keď má Zuzana Čaputová najsilnejšie ústavné právomoci, úplne rezignovala na ich uplatnenie, hoci pri iných príležitostiach sa ustavičme vyhovára, že ich má nedostatok. V plnej miere obnažila svoju neschopnosť, nekompetentnosť a zbabelosť, lebo ona tam nie je na okrasu, ale na to, aby svojimi rozhodnutiami zabezpečovala riadny chod ústavných orgánov. Žiaľ, väčšina ľudí tomu nerozumie – spomeňte si na to, keď sa budú pri najbližších prezidentských voľbách kandidátov opäť pýtať na výšku dôchodkov, reformu školstva, vzťah k LGBT komunite a ďalšie nezmysly, ktoré nemajú nič spoločné s právomocami tohto úradu.
Keby Zuzana Čaputová trvala na tom, že voľby budú na jar, inak vymenuje úradnícku vládu a všetci poputujú do opozičných lavíc, to by ste sa čudovali, ako rýchlo by bol Eduard Heger o nich ochotný rokovať. Podobne Boris Kollár – povedať, že on bude hlasovať za hocijaký termín, je buď netaktické alebo neúprimné: keby chcel, prinúti partnerov, aby hlasovali za niektorý z jarných termínov, inak im nič nepodporí. No najnečitateľnejšie sa zachovala SaS. Vysloviť nedôveru vláde, potom vyhlásiť, že prechádzate do opozície a napokon podporiť Matoviča, lebo vy si ctíte dohody koalície? Preboha, akej?? Na tento chaos sa nechytajú už ani rečnícke kreácie Andreja Danka o „terméne júnovom… májovom… júlovom“.
Já občan: Česi sa už vážne chystajú na mobilizáciu! Dotkne sa mužov aj žien od 18 do 60 rokov!
Predstavte si, že by ste dostali výpoveď, ale namiesto toho, aby ste sa pobalili a vypadli, zamknete sa v kancelárii a oznámite, že vy tam ešte desať mesiacov ostanete… a možno aj viac. Parlamentná stráž, ktorú si poslanci schválili od 1. januára, by ich mala všetkých povyhádzať. Nie sú tam legitímne. Keď predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš nepríčetne vrieska na opozičného poslanca, že „my nebudeme tancovať tak, ako vy budete pískať“, akoby nechápal, že osud vládnej koalície nezávisí od ich svojvôle. Je spečatený ústavou. A keby tu nebola občianska angažovanosť už roky úmyselne umŕtvovaná, ľudia by dnes mali právo aktivovať článok 32 Ústavy Slovenskej republiky a postaviť sa na odpor proti tým, ktorí odstraňujú demokratický poriadok, pričom činnosť ústavných orgánov je ochromená a použitie zákonných prostriedkov je znemožnené.
Po pravde, nechápem, čo si od toho predĺženia svojho politického života sľubujú. Štyri platy navyše? Nijaký iný dôvod, ako tento prízemný, to nemôže byť, lebo keby racionálne uvažovali, museli by pochopiť, že týmto nič nezachránia, že to môže byť už len horšie. Všimnite si, že týmto smerom už neadresujem žiadne výzvy, lebo tí ľudia nie sú ani dosť inteligentní, ani morálni, aby to pochopili. Oni už len predstierajú. Predstierajú, že vedia vládnuť, že majú výsledky, že majú všetko pod kontrolou, že tomu rozumejú, že dobre bude. Presne tak, ako predstierajú vzdelanosť. Všimol som si, že títo tajtrlíci mimoriadne radi používajú latinské citáty. Citovanie klasikov v latinčine je neklamným znakom vzdelania, ak týmto výrazom rozumiete a ak ich správne vyslovujete. V opačnom prípade vyzniete ako vidláci z českej komédie Světáci. Čiže presne tak, ako si Igor Matovič zafilozofoval „Klára fakty bony amíči“ alebo ako si dnes ráno Juraj Krúpa položil otázku „Ki bono?“
S týmito obmedzencami budeme teda musieť ešte nejaký čas vydržať. Chcem vás preto poprosiť, aby ste nezabudli na to, čo tu za toho tri a pol roka napáchali a aby ste boli ostražití, lebo nadchádzajúce voľby vôbec nemusia byť férové. Slovensko potrebuje zmenu ako živú vodu.
Text: Eduard Chmelár/fb
