Prezidentka Zuzana Čaputová napadla na ústavnom súde znenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Návrh na týka súladu paragrafu s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Informoval o tom Čaputovej hovorca Martin Strižinec. „Terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci,“ uvádza sa vo vyjadrení.
Podľa prezidentky má na kvalitu právneho štátu a ochranu práv občanov nezanedbateľný vplyv to, že generálny prokurátor, ako orgán verejnej moci, je oprávnený svojimi rozhodnutiami popierať význam rozhodovania súdov, a tým oslabovať hlas súdov rozhodujúcich v konkrétnych veciach. Čaputová doplnila, že je to o to závažnejšie, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa tohto paragrafu nemožno preskúmať. Toto ustanovenie podľa nej neprimeraným a neodôvodneným spôsobom preferuje nepreskúmateľný právny názor jedného človeka v reťazci oprávnených orgánov, čiže súdov.
„Nezávislosť súdnej moci je potrebné strážiť. O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,“ uzavrela.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) uvítala toto rozhodnutie prezidentky. Zároveň dúfa, že sa vďaka nemu urýchli rozhodnutie o návrhu poslanca SaS Alojza Baránika, ktorý spolu so 42 poslaneckými podpismi podal v decembri 2021. Na Ústavný súd ho podali s cieľom pozastaviť platnosť paragrafu 363, pričom Ústavný súd by mal rozhodnúť i o jeho súlade s ústavou. Generálny prokurátor už vtedy podľa nich používal paragraf 363 spôsobom, ktorý môže byť protiústavný. SaS poukazuje, že jeho rozhodnutie je pritom konečné, nepreskúmateľné a pre orgány činné v trestnom konaní záväzné. „Najnovšie, len pred pár dňami, zaujala k podaniu skupiny poslancov svoje stanovisko aj Vláda SR. Musíme však konštatovať, že jej text je čisto alibistický. Protikorupčná koalícia je zjavne minulosťou. Ústavný súd je tak jediný, ktorý dáva cestu k náprave zneužívania § 363 v prospech mocných,“ uviedol Baránik v reakcii.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) tiež uvítal, že prezidentka dospela k názoru, že nadužívanie predmetného paragrafu zasahuje do nezávislosti súdnej moci. „Oveľa lepšie ako podanie samostatného návrhu v tejto veci by však bola jej podpora identického konania podaného poslancami OĽANO a SaS v roku 2021. Ňou podaný návrh totiž rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci len oddiali,“ dodal vo svojom stanovisku.
Strana Smer-SD je toho názoru, že hlava štátu sa pripojila k odhodlaniu odvolanej vlády nezákonne pozatvárať opozičných predstaviteľov tak, aby neprekážali pri ďalších voľbách do Národnej rady SR, ani pri voľbe prezidenta. „Hoci sa vyhrážala, že vymenuje úradnícku vládu, ak voľby nebudú do 30. júna 2023, opäť oklamala ľudí a súhlasila s voľbami až 30. septembra 2023. A to napriek tomu, že odvolaná vláda otvorene vyhlasuje, že voľby potrebuje posunúť až na 30-ty september práve preto, aby stihla pozatvárať opozíciu. A ako bonus sa rozhodla pomôcť vláde bez mandátu podaním návrhu na zrušenie § 363 Trestného poriadku na ÚS SR, aby tu nejaký generálny prokurátor nezavadzal Matovičovi a Lipšicovi nezákonne pozatvárať lídrov opozície a ich spolupracovníkov,“ uvádza strana Smer-SD vo svojom stanovisku.
