Ruským vojakom a ich veliteľom, všetkým, ktorých sa to týka…
Vojna vtrhla s vami do nášho sveta, nechcená a nevyvolaná! Svet bez vojny, kde sme sa snažili len žiť, zmenili ste na svet, v ktorom sa absurdne, kruto a nezmyselne zomiera. Nikto vás neohrozoval, nikto vám nechcel ublížiť, ale vy ubližujete. Kedysi sme o vojne počúvali hovoriť mužov, dnes plačeme nad svedectvami žien hovoriacich o hrôzach, aké sme si donedávna len ťažko vedeli predstaviť.
Obhajujete svoju inváziu slovami o “oslobodzovaní”. Od čoho ste ale chceli oslobodiť Tatianu z Irpinu, ktorú s dvomi jej deťmi zabil ruský granát, keď iba prebiehali ulicu, ktorá mala byť súčasťou bezpečného koridoru? Či Olenu z Hostomelu, ktorú jeden z vás znásilnil v aute? Ani nekričala, lebo nablízku nebol nikto, kto by jej mohol pomôcť a ona myslela len na jednu jedinú vec – ako prežiť. Od čoho mala byť “oslobodená” staručká Vera z malej dediny, ktorá by mohla byť matkou vojaka, ktorý ju chytil za krk tak, že sa začala dusiť a potom ju znásilnil? A keď sa ho Vera spýtala, či by pripustil, aby sa také čosi stalo jeho matke, umlčal ju.
Som žena, matka… a keď denne čítam to množstvo nových a ďalších otrasných svedectiev, strácam slová… Vidím už len tváre desiatok žien, detí, civilistov, ktoré prechádzajú obrovskou bolesťou. Vidím pred sebou duše ľudí navždy zjazvené utrpením. Každá žena, čo prežije utrpenie, ktoré ste jej spôsobili, osamie a bude osamelá. S poznaním, o ktoré sa nemôže podeliť s inými. Nedokáže ho sprostredkovať. Už dnes im slová pripadajú nedostatočné, keď sa pokúšajú popísať bolesť, ktorú ste urobili súčasťou ich životov len preto, lebo… prečo vlastne?
Na tú otázku nikto z nás odpoveď nepozná. Poznáte ju vy?! Každá vojna je násilie, preto na ceste k civilizovanosti prijalo ľudstvo dohody, pravidlá, aby sme tých, čo sa stali jej obeťou, chránili pred jej dôsledkami. Avšak aj dôstojnícka česť, vojenská disciplína a pravidlá vedenia vojny sú to, čo strácate a porušujete pri každom jednom zmarenom civilnom živote!
Ruskí vojaci, velitelia, všetci, ktorých sa to týka…Ak ešte cítite v sebe zvyšky ľudskosti, preberte ju k životu a skončite túto strašnú vojnu. Pretože každým ďalším dňom len zväčšujete armádu zranených duší a tiel žien, detí a nevinných ľudí. Ubližovať bezbranným je prejavom tej najväčšej slabosti.
Zdroj: FB Zuzana Čaputová
