V súčasnosti sa veľa hovorí o Prezidentskom paláci, pred ktorým sa konajú stále viac demonštrácie. Na nich sa Slováci dožadujú nielen odstúpenia nenávidenej vlády, ale aj lepších životných podmienok a koniec očkovacieho apartheidu. Väčšina z nich však ani len netuší, odkiaľ pochádzal muž, ktorý dal sídlo našich prezidentov postaviť.
To, že tento muž bol Anton Grasalkovič zrejme mnohí aj vedia, ba možno vedia i to, že to bolo v roku 1760, ale čo isto netušia, že tento slávny a bohatý človek pochádzal z Mojmíroviec neďaleko Nitry. S touto významnou osobnosťou sú ale spojené aj ďalšie nádherné budovy, ktoré dal postaviť v rámci rakúsko-uhorskej monarchie.
Stal sa aj osobným strážcom korunovačných klenotov
Gróf Anton Grasalkovič sa narodil 6. marca 1694 v Mojmírovciach. Počas svojho života bol uznávaným znalcom uhorského práva, ktorý okrem iného zastával vysoké kráľovské funkcie. „Antonov rod síce pochádzal z Chorvátska, na Slovensko sa však presťahovali v polovici 17. storočia. Bol to práve on, kto urobil veľmi veľa pre to, aby Máriu Teréziu uhorský snem prijal za kráľovnú,“ hovorí o slávnom rodákovi Štefan Bugár, riaditeľ kaštieľa v Mojmírovciach. A práve za túto jeho pomoc mu „Sisi“, ako Máriu Teréziu jej poddaní nazývali, prejavovala svoju priazeň až do konca života, pretože sa tešil jej veľkej obľube.
Grasalkovičova hviezda svietila na cisárskom dvore stále jagavejšie. Od roku 1731 bol radcom na kráľovskom dvore, o rok neskôr ho povýšili za baróna a v roku 1743 dokonca vymenovali do grófskeho stavu. „V roku 1751 sa navyše stáva osobným strážcom uhorských korunovačných klenotov. Tento skutočne veľmi vzdelaný muž bol aj znalcom uhorského práva, národného hospodárstva, ako dobrý organizátor sa zaslúžil o vyzbrojovanie a zásobovanie armády,“ pridáva riaditeľa kaštieľa. Anton Grasalkovič aktívne pomáhal pri problémoch so zahraničným obchodom či vyberaním cla, riešil ale aj posilňovanie uhorskej meny. „Pod jeho vedením vzrástli kráľovské výnosy,“ konštatuje pyšne Bugár.
https://www.nitranoviny.sk/andrey-hepburn-nezabudnutelna-herecka-ma-korene-aj-na-slovensku/
Okrem výstavby paláca financoval aj prestavbu hradu
Z Grasalkoviča sa postupne stal veľmi bohatý muž, ktorý na dnešnom území Slovenska vlastnil niekoľko obcí. V rámci celej rakúsko-uhorskej monarchie dal navyše postaviť niekoľko krásnych stavieb. „Jednoznačne je tou najznámejšou palác v Bratislave, ktorý nesie jeho meno. Krásny je i kráľovský zámok v maďarskom Gödöllő, ktorý si obľúbila cisárovná Sissi. Asi iba málokto vie, že sa podieľal aj na barokovej prestavbe bratislavského hradu a financoval výstavbu dnes už neexistujúceho zámku v Komjaticiach,“ pridáva ešte riaditeľ, podľa ktorého významný Slovák finančne podporil aj výstavbu piaristického kostola v Nitre, dal postaviť zámok v maďarskom Hatvane a tiež kláštor v Máriabesnyő, kde ho po smrti i pochovali. Zomrel 1. decembra 1771 v maďarskom Csömöri.
https://www.nitranoviny.sk/vedec-svetoveho-vyznamu-takym-bol-nas-stefan-anian-jedlik-zo-zemneho/
Najznámejšie stavby Antona Grasalkoviča:
Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác
Je osovo symetrická rokoková budova, ktorú dal gróf Grasalkovič postaviť v roku 1760. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom. Jeho súčasťou je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. V štyridsiatych rokoch 20. storočia ho upravili podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta prvej Slovenskej republiky, od roku 1996 v nej majú svoje sídlo prezidenti Slovenskej republiky.
Kráľovský zámok Gödöllő
Aristokratický zámok nechal postaviť grófA. Grasalkovič v 30. rokoch 18. storočia. Od roku 1867 sa stal výletnou rezidenciou rakúskeho cisárskeho a maďarského kráľovského manželského páru Františka Jozefa I. a Alžbety, prezývanej Sissi. V rokoch 1920 a 1945 bol majetkom maďarského zemského správcu. Jeden z najpozoruhodnejších barokových komplexov 18. storočia sa rozprestiera spolu s priľahlými budovami na ploche 17 tisíc m2 a zahŕňa tiež park o veľkosti 29 hektárov.
Kaštieľ Ivanka pri Dunaji
Anton Grasalkovič dal postaviť aj barokový kaštieľ v Ivanke pri Dunaji. Zdroj: Archív Kaštieľ Mojmírovce
V rokovom slohu po postavili v 3. štvrtine 18. storočia pre rod Grasalkovičovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1841, keď jeho mužská vetva Antonom III. vymrela a ich ivanský majetok vydražili. Kaštieľ a majetok kúpil Michal Obrenovič, srbské knieža a istý čas aj srbský panovník, ktorý v rokoch 1842-1858 žil v exile v Rakúsku. V Ivanke si zriadil vidiecke sídlo. Obrenovič sa v roku 1853 oženil s uhorskou šľachtičnou grófkou Júliou Hunyadyovou. V roku 1855 Obrenoviča v kaštieli tajne navštívil Ľudovít Štúr, ktorý žil pod policajným dozorom v Modre.
Kaštieľ Komjatice
V Komjaticiach, ako sídle panstva, dal Anton Grasalkovič postaviť dvojpodlažný barokový kaštieľ. Žiaľ, ten na konci II. sv. vojny vyhorel a v roku 1954 ho zbúrali.
Jozef Uhlárik
