Pri kupovaní nehnuteľnosti je dobré zjednávať z ceny. Radí to ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík. Poukázal pritom na rozdielny vývoj cien nehnuteľností v inzerátoch a pri samotnom predaji. Ponúkajúci majú pri inzerovaní často nereálne očakávania.
Analytik pripomenul, že Štatistický úrad (ŠÚ) SR vynovil svoje štatistiky a pri cenovom indexe začal používať aj údaje z katastra. „Ten zásadne mení pohľad na cenovky domov a bytov z inzerátov,“ podotkol Fojtík.
Tento prístup však podľa neho má aj nevýhody, tzv. netrhové predaje, keď sa obchod uskutoční medzi dvomi blízkymi osobami a cena nemusí zodpovedať tej trhovej. Ďalším skresľujúcim faktorom môže byť nižšia cena v zmluve, avšak doplatenie za nehnuteľnosť iným spôsobom – ľudia sa tak často chcú vyhnúť plateniu dane.
Napriek tomu však analytik vidí užitočnú informáciu pri rozdiele v porovnaní ponukových cien od Národnej banky Slovenska (NBS) a predajných od štatistikov. Čísla z týchto dvoch analýz hovoria, že predajné ceny nehnuteľnosti medziročné rástli v 2. kvartáli tohto roka o 4,8 % a v 1. kvartáli o dve percentá, avšak ponukové ceny zaznamenali medziročný nárast v 1. polroku od 15 do 20 %.
„Očakávania predávajúcich sú podľa štatistiky z inzercie nereálne vysoké a pri samotnom predaji skresané na nižšie hodnoty. Výrazný rozdiel medzi ponukovými a predajnými cenami môže indikovať, že trh narazil na strop možností kupujúcich. Ďalší rast cien bude preto limitovaný nárastom kúpyschopnosti záujemcov,“ dodal analytik.
Poznamenal tiež, že pokles cien nehnuteľností sa však očakávať nedá, za čo môže nedostatočná ponuka nových realít. „Rok trvajúci pokles novej výstavby bol do veľkej miery ovplyvnený aj pandémiou a prísnymi opatreniami. Vývoj v 2. kvartáli zastavil tento negatívny trend a stavebné úrady vydali dokonca rekordný počet nových stavebných povolení za dané obdobie (najviac za posledných 20 rokov),“ poznamenal Fojtík. Aby sa však nedostatok bytov zmiernil, takýto trend by musel pokračovať aj v ďalších kvartáloch.
Zdroj: TASR
Foto: Archív
