Súčasné ceny elektrickej energie síce už nie sú také šialene vysoké ako na jeseň minulého roku, sú však stále dosť vysoké na to, aby na ne nadávali nielen bežní ľudia, ale najmä podnikatelia, firmy či štátne inštitúcie, vrátane zdravotníckych zariadení. A to napriek tomu, že štát sa všetkým zaviazal výšku elektrickej energie kompenzovať.
Bežný Slovák nechápe, ako je možné, že cena elektrickej energie stúpla tak dramaticky hore. „Elektrina, ktorá sa tu vyrobí za 50 eur za MWh, dodá sa do vedľajšej dediny, medzitým virtuálne odíde do Lipska na burzu a tam zdražie na 900. A dodá sa za 900 eur,“ uviedol vlani na konci augusta šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). Pomôcť s cenou energie by možno mohol veterný park pri Šali a Močenku.
Dotknuté územie je umiestnené v extraviláne obcí Močenok a Šaľa
Účelom navrhovanej činnosti je podľa informačného portálu Ministerstva životného prostredia SR výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie vo veterných elektrárňach a jej dodávka do elektrizačnej sústavy SR. Navrhovaná činnosť je podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, prílohy č. 8 zaradená do kapitoly č. 2 , teda „Energetický priemysel“ pod položku č. 3 – „Zariadenia na využívanie vetra na výrobu energie (veterné elektrárne)“. Navrhovaná činnosť je situovaná v Nitrianskom kraji, v okrese Šaľa, v katastrálnych územiach Močenok a Šaľa, pričom dotknuté územie je umiestnené v extraviláne obcí Močenok a Šaľa.
Vlastníkmi parciel, na ktorých bude realizovaná navrhovaná činnosť sú cirkev, obec, súkromná firma, Slovenský pozemkový fond a Slovenská republika. Dotknuté územie je v súčasnosti z prevažnej väčšiny vedené ako orná pôda, no sú zastúpená aj pozemky vedené ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Dotknuté územie je z prevažnej väčšiny v súčasnosti využívané pre poľnohospodársku výrobu. Užívateľ zariadenia je Eurowind Energy s. r. o. Bratislava – Mestská časť Nové Mesto. Celkové investičné náklady sú pre variant 1 približne 50 mil. eur, pre variant 2 asi 65 mil. eur.
Obyvatelia Močenka sa búria, pretože spaľovňu odpadu pri svojej obci nechcú
Využívanie veternej energie ako obnoviteľného zdroja energie
Zvolené technologické riešenie použité na veterný park musí vyhovovať všetkým normám, malo by byť schopné maximálne využiť veterný potenciál v danej lokalite, byť čo najdlhšie prevádzkovateľné a malo by byť nové (nepoužívané). Pri optimálnom variante by mal byť dodržaný minimálny odporúčaný odstup 600 m od obytných domov, a tiež by mali byť dodržané všetky bezpečnostné a hygienické normy s dôrazom na hluk. Optimálny variant by mal prispieť k čo najväčšej úspore pri produkcii skleníkových plynov (najmä CO2) a zamedzeniu znečistenia ovzdušia náhradou fosílnych palív. Výška úspor je ekvivalentná objemu vyrobenej elektrickej energie.
Optimálny variant by mal mať minimálny vplyv na faunu, mal by znižovať všetky známe riziká v oblasti ochrany fauny s dôrazom na vtáky a netopiere (napr. zamedzenie bariérového efektu, odstupy od prípadných habitatov atď.). Optimálny variant by mal mať minimálny vplyv na flóru, nemal by narušiť prirodzené biotopy a prípadnú vzácnu flóru. Navrhované sú dve varianty riešenia veternej elektrárne. Obidve riešenia – variant 1 (V1) a variant 2 (V2) sa zaoberajú vybudovaním veterného parku, t. j. výstavbou veterných turbín za účelom využívania veternej energie ako obnoviteľného zdroja energie pre produkciu elektrickej energie a jej dodávkou do energetickej prenosovej sústavy.
Nitrania a návštevníci Nitry si musia dať od 5. 3. pozor na zmenu niektorých spojov MHD
Začatie prevádzky je naplánované na I. štvrťrok 2026
Variantnosť spočíva v rozdielom počte veterných elektrární. Variant 1 predpokladá výstavbu a prevádzku veterného parku s počtom 7 veterných elektrární, variant 2 predpokladá výstavbu a prevádzku veterného parku s počtom 9 veterných elektrární. Začiatok výstavby je IV. štvrťrok 2024, ukončenie výstavby v III. štvrťroku 2025. Začatie prevádzky je plánovaný na I. štvrťrok 2026 a ukončenie prevádzky v 2050. Platí to pre oba varianty. Zámer navrhovanej činnosti počíta s využitím trojlistových veterných elektrární VE s menovitým výkonom 5,6 – 6,8 MWe, s priemerom listov rotora 150 až 170 m, s výškou stožiara 150 – 170 m a celkovou výškou maximálne 250 m.
Takto sa pochovávajú lopatky veterných mlynov. Je to neuveriteľné a nepochopiteľné
Navrhovaná je technológia na špičkovej úrovni (high-end), preverená v prevádzke s prepracovaným servisným systémom. Pri prevádzke týchto zariadení je aplikovaný nepretržitý 24 hodinový monitoring s reakciou na poruchu v priebehu niekoľkých hodín až 24 hodín. Veterná elektráreň je vybavená systémom natáčania, ktorý pri zmene smeru vetra otočí celú strojovňu. Tento úkon majú na starosť elektromotory umiestnené medzi vežou a strojovňou. Hlavným pozitívom navrhovanej činnosti je zhodnotenie, v súčasnosti nevyužívaného, veterného potenciálu danej lokality na výrobu elektrickej energie. Navrhovaná činnosť tak prispeje k zvyšovaniu podielu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v rámci SR (záväzok SR voči EÚ).
Dodo Púchovský
