Najvyššou podporou pri hypotetických voľbách do Národnej rady (NR) SR disponuje politická strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), ktorú by volilo 19,1 percenta ľudí. Je nasledovaná stranou Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) s podporou 16,7 percenta a hnutím Progresívne Slovensko (PS) s 14,1 percentom. Vyplýva to z volebného modelu Median.sk. Za PS by sa ďalej umiestnilo hnutie Republika s 9,6 percentom, strana Sloboda a Solidarita (SaS) so 6,5 percentom a do parlamentu by sa dostalo i hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s podporou 6,3 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so 6,1 percentami a Sme rodina s podporou rovných 6 percent.
Do parlamentu by sa nedostala strana Aliancia Szövestég s 2,7 percentami, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (Kotlebovci-ĽSNS) a Za ľudí s podporou dvoch percent. Prieskum bol realizovaný prostredníctvom online a telefonického opytovania na vzorke 1 006 respondentov v období od pondelka 19. decembra do piatku 23. decembra.
Po komunálnych voľbách v tomto roku deklarovalo ochotu zúčastniť sa na voľbách do NR SR 50 percent opýtaných, no dnes to je 76 percent. Ďalšia štvrtina účasť odmieta, pričom 14 percent ju odmieta úplne. Svojím rozhodnutím si je podľa volebného modelu istých 45 percent ľudí, ktorí by sa zúčastnili na voľbách a vedia uviesť stranu alebo hnutie, ktoré by volili. Tretina respondentov si nie je úplne istých a mohlo by u nich dôjsť k prípadnej zmene voľby. Ďalších dvadsať percent tvrdí, že si nie sú príliš alebo vôbec istí.
Viac ako 70 percent dospelej populácie obyvateľov Slovenska považuje vyslovenie nedôvery vláde za správne pre ďalšie fungovanie našej krajiny. Takmer dve tretiny obyvateľov si myslí, že súčasná situácia by mala byť vyriešená predčasnými voľbami a viac ako 90 percent z nich deklaruje, že parlamentné voľby by sa mali konať v prvej polovici budúceho roka. Dvadsaťdva percent respondentov si myslí, že súčasná vláda by mala dovládnuť v demisii do riadneho termínu volieb a len osem percent preferuje úradnícku vládu. Predčasné voľby si prajú najmä ľudia vo veku 30-59 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Predčasné voľby chcú najmä voliči Hlasu-SD, Smeru-SD, Republiky, Aliancie či Kotlebovci – ĽSNS.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 41 percent Slovákov si myslí, že za pád vlády môže líder OĽaNO Igor Matovič a 15 percent je presvedčených, že zaň môže predseda SaS Richard Sulík. Matovič je za pád vlády zodpovedný hlavne podľa ľudí vo veku 18-29 rokov a 50 – 59 rokov, taktiež podľa obyvateľov Bratislavského kraja alebo podľa tých, ktorí deklarujú podporu stranám SaS, PS alebo Hlas-SD. Sulíka zodpovedného za pád vlády označujú najmä ľudia vo veku 60-69 rokov, obyvatelia Žilinského a Košického kraja alebo tí, ktorí podporujú hnutia OĽaNO, Sme rodina a KDH. Tretina respondentov však uviedla, že za pád vlády je zodpovedná celá pôvodná vládna koalícia. Dvadsaťdva percent opýtaných nepovažuje pád vlády za vhodné riešenie. Ako nesprávne považujú vyslovenie nedôvery vláde častejšie mladší vo veku 18-39 rokov, no aj tí, ktorí deklarujú podporu stranám OĽaNO, KDH alebo Sme rodina.
Prieskum taktiež ukázal, že vládnu koalíciu v zoskupení strán Hlas-SD, Smer-SD a Republika by si želalo 18 percent obyvateľov, 16 percent uviedlo ako najprijateľnejšiu širokú koalíciu strán PS, SaS, Sme rodina, KDH a OĽaNO. Ďalších 15 percent voličov si najideálnejšiu koalíciu predstavuje v zoskupení strán Hlas-SD, PS, SaS a 14 percent by si prialo koalíciu v zostave Hlas-SD a Smer-SD.
Najvyšším volebným potenciálom disponuje Hlas-SD, presahuje viac ako 30 percent. Za ňou nasleduje mimoparlamentné hnutie PS s 25,3 percentami a v tesnom závese opozičná strana Smer-SD s 25,2 percentami. Volebný model ukázal, že pomerne vysokým volebným potenciálom disponujú i strana SaS s 16,3 percentom, hnutie Republika s potenciálom 15,5 percenta a Sme rodina 13,6 percenta.
