Mesto Šurany nedávno dostalo darček v podobe nového primátora. Stal sa ním stredoškolský pedagóg a poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja Marcel FILAGA. Ten už roky venuje svoju energiu pomoci slabším prostredníctvom OZ Inšpirujme svet. O tom, aký bol jeho rok, nám prezradil v rozhovore.
Aký bol váš uplynulý rok, čo vo vás najviac zarezonovalo?
Krásny, rýchly, zaujímavý, iný, dôležitý, plný nových príležitostí a pracovne náročný. Bol to rok zmien, nového obdobia v mojom živote a posun vpred. Najviac u mňa zarezonovalo ukončenie práce učiteľa, trénera a hráča stolného tenisu. Pedagogickú činnosť som robil 22 rokov a aktívnym športovcom som od roku 1986. Nikdy som si nepomyslel, že príde k tejto zmene. Robil som to, čo som miloval a užíval si prácu s mládežou a robilo ma to šťastným. Vidím, že mi začína nová etapa môjho života a možností ako viac pomôcť ľuďom a spoločnosti. Prajem si, aby som si zaslúžil pozíciu, ktorú som získal pred koncom roka 2022. Zatiaľ sa mi páči moja nová práca, učím sa, spoznávam, riadim, hľadám lepšie riešenia a ďakujem za ľudí, ktorých mám okolo seba.
Marcel FILAGA: Postrehli sme, že detí, mladých rodín, ktoré by potrebovali pomoc rapídne narastá
Najviac sa viem oprieť o moju najúžasnejšiu manželku Soničku, je zároveň aj mojím najväčším kritikom a to mi pomáha. Snažím sa byť lídrom a nie primátorom. Uvidím, či sa mi tento môj odkaz ďalej šíriť podarí, ale to sa ukáže až časom. Ja to robím hlavne pre svoj dobrý pocit. Pár ľudí ma vysmialo za moju myšlienku moderných Šurian ako moderného európskeho mesta, ale ja si za svojou myšlienkou stojím a urobím pre to všetko. Ja vidím v našom meste veľký potenciál, len to treba správne využiť aj časovo, aj investične.
Venujete charite, prečo je dôležité pomáhať druhým?
Učí ma to pokore a skromnosti, posúva ma to osobnostne a hreje ma to na srdci. Má to význam, je to naša povinnosť, ak máme tú možnosť potešiť druhých a urobiť niečo pozitívne pre tento svet. Každý môže pomôcť a každý iným spôsobom, niekto pozitívnym slovom, niekto venovaním svojho času, iný má viac možností, ale najdôležitejší je výsledok – šťastné dieťa alebo iný človiečik. Pomoc a úspešní ľudia patria k sebe.
U prof. Libora VOZÁRA, rektora UKF v Nitre, nosieval vianočné darčeky Dedo Mráz
Za posledných pár rokov som prečítal vyše 250 kníh motivačnej literatúry, plnú životných príbehov úspešných ľudí, kde táto myšlienka nie je cudzia. Svet je predsa krásne miesto a je na nás ako si ho ešte vylepšíme. Čím viac pomáhame, myslíme na druhých, sme láskaví a empatickí, tým viac sme šťastnejší. Ubližovanie, ponižovanie, sebeckosť a neúcta k druhým sú črty neúspešných, slabých a úbohých ľudí, a svet im to aj dá pocítiť. Nakoniec aj oni sami sú vo vnútri nešťastní a toto nie je cesta. Preto prosím, aby ľudia šírili dobro v akejkoľvek podobe a učili to aj deti a mladých – POŠLIME DOBRO ČO NAJĎALEJ.
Čo považujete za svoj najväčší osobný úspech tohto roka, na čo ste hrdý?
Každý asi bude čakať, že napíšem: výhra vo voľbách a získanie postu primátora mesta Šurany. No pre mňa to nie je ten najväčší úspech. Mohol by som byť aj najviac hrdý na ocenenie Nitrianskej Krajskej rady mládeže YOWA v kategórii „Dôležitý dospelý“, ktoré ma potešilo, ako ma aj potešilo zvolenie za poslanca Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja kde kandidovalo veľa osobností, no najviac som hrdý a za môj najväčší úspech považujem každodenné malé veľké veci. Pre mňa je úspech opakujúca sa práca s mojimi kolegami v OZ Inšpirujme svet, kde pomáhame a robíme svet detí a ľudí krajším. Že pomôžeme ako najlepšie vieme, robíme to vytrvalo, obetujeme svoj voľný čas, energiu a prostriedky, na to som hrdý najviac.
Tatiana KUBINEC: Na stole nám nechýbajú bobaľky, východniarska juška, šalát a kapor
A budem sa opakovať, ale hrdý som na svoju manželku, lebo za to, čo ona pri mne zvláda, by si zaslúžila ocenenie. Ďakujem, lásočka moja, za tvoju lásku, empatiu a obetavosť, pretože bez teba by som to všetko takto bravúrne nezvládal. Pri mne nemá voľný večer, víkend, sviatok, no o to viac sa jej to snažím vynahradiť. Moja Sonička miluje cestovať, spoznávať nové miesta a kultúry, tak chodíme často po svete a po Slovensku. Tento rok sme navštívili veľa krásnych miest na Slovensku, dovolenkovali v Dominikánskej republike a navštívili sme Dubaj.
Moju vyťaženosť kompenzujem doma aj kultúrnymi podujatiami ako sú divadlo, koncerty a kino. Aj v Nitre sa nám tento rok páčilo pred Nitrianskym hradom sme sa zúčastnili nádherného divadelného predstavenia pod holým nebom.
Ako budete tráviť Vianoce, ako bude vyzerať váš štedrovečerný stôl? Udržiavate nejaké zvyklosti a tradície spájané s Vianocami?
Neviem, čo skôr napísať. Začnem asi tým najdôležitejším a to, že milujem tráviť Vianoce s mojou rodinou, manželka vždy pripraví neuveriteľne krásnu výzdobu (máme asi milión vianočných ozdôb – asi ešte málo, lebo moja najdrahšia polovička stále dokupuje), potom si užívam stretnutie celej rodiny, no v neposlednom rade tento čas je pre mňa časom na oddych a čas pre seba je veľmi cenný čas. Pri štedrovečerný stôl si pozývame najbližšiu rodinu, a udržiavanie tradícií je samozrejmosť. Môj nebohý a najlepší ocino na svete ma naučil vinš, ktorým po zaklopaní vchádzam so sviečkami do miestnosti.
Dominika TITKOVÁ: Chcela by som sa dotknúť duše človeka
Pokračujeme jedením vianočných oblátok s medom a cesnakom, rozkrájaním jablka aby sme boli zdraví a hádzaním orechov do kútov. Spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami, taktiež ukladáme peniazmi pod tanier, aby bol budúci rok hojný a to všetko robíme v tme pri svetle sviečok. V pozadí nám hrajú počas Štedrej večere koledy. Je krásne aj potešiť darčekmi najbližších, vždy sa snažím aj o kreativitu, nech sa trochu aj usmievame pri stromčeku. No najdôležitejšie je, že sa máme s kým o toto všetko podeliť a to si treba veľmi veľmi veľmi vážiť.
Čo by ste popriali sebe a svojmu okoliu do Nového roka?
Zdravie, lásku, spokojnosť, úsmev na tvári, trochu šťastia, viac vďačnosti (pretože máme veľa, len si to málokto dostatočne uvedomuje), aby Nový rok bol lepším ako boli predchádzajúce. Aby svet nepoznal vojny, aby ľudia boli k sebe dobrí a viac nápomocní. Prajem si svet bez pandémie a kríz. Ja som optimista, tak verím na ten najkrajší rok a potom ten ďalší ešte krajší.
