Meno Gustáv Husák je pre mladšiu generáciu známe azda už len z učebníc dejepisu, alebo z pozretia si nejakého televízneho spravodajského týždenníka z obdobia pred rokom 1989. A pritom to bola osobnosť, ktorá tvorila česko-slovenské dejiny. V dobrom, aj zlom.
Niet azda Slováka staršieho ročníka, ktorý by nepoznal Gustáva Husáka, ktorý bol najvýznamnejším slovenským komunistickým politikom v druhej polovici 20. storočia v Československej socialistickej republike. Bol nielen generálnym tajomníkom ÚVKSČ, ale od roku 1975 do roku 1989 aj posledným prezidentom ČSSR. Po Novembri 1989 sa významne zaslúžil o vznik československej federácie dvoch suverénnych štátov Čechov a Slovákov. Na túto osobnosť našich dejín si pri príležitosti jeho nedožitých 110-tych narodenín, ktoré mal 10. januára, spomenul v statuse aj europoslanec a šéf strany Slovenský Patriot Miroslav Radačovský, ktorý sa za prítomnosti súčasných aj bývalých politikov na cintoríne v Dúbravke zúčastnil pietnej spomienky.
Komunisti Miroslav Kusý a Milan Šimečka prehodili kabáty
„Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 a jeho život bol plný zvratov. Počas SNP bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady. V Košickom vládnom programe v apríli 1945 presadzoval myšlienku opustenia čechoslovakizmu, uznanie svojbytnosti slovenského národa a vzťah Čechov a Slovákov na princípe rovný s rovným. Toto sa mu stalo osudným a vo vykonštruovanom procese bol označený ako nacionalista a v r. 1951 odsúdený na doživotie. Po udelení milosti bol prepustený v r. 1960. Na svoje marxistické myšlienky však nezanevrel, koncom šesťdesiatych rokov sa do politiky vrátil a významne sa zaslúžil o vznik československej federácie dvoch suverénnych štátov Čechov a Slovákov, čo nepochybne malo význam aj na ľahký priebeh pri vzniku samostatného Slovenska v r. 1993,“ zaspomínal si v úvode statusu Miroslav Radačovský na osobu Gustáva Husáka.
Radačovský skritizoval syna Milana Šimečku Michala za jeho názory a postoje
„Gustáv Husák patril nepochybne medzi marxistických intelektuálov. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch to však s významnými marxistickými politikmi bolo ako na hojdačke. Gustáv Husák v päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov bol vo väzení a koncom šesťdesiatych rokov sa do politiky vrátil. Iní marxistickí intelektuáli, ako napr. Miroslav Kusý, Milan Šimečka boli v období jeho prenasledovania na politickom výslní. Miroslav Kusý bol profesorom marxistickej filozofie a po r. 1969 bol po vylúčení zo strany pomocný robotník. Intelektuál a marxistický filozof Milan Šimečka (jeho vnuk je teraz podpredsedom EP a predsedom Progresívneho Slovenska), v diele Sociálna utópia a utopisti zdieľal tvrdé antikapitalistické a marxistické postoje, predpokladal nastolenie komunizmu v Československu v réžii Sovietskeho zväzu s tvrdením, že komunizmus plní svoje historické poslanie. Po r. 1969 strávil 13 mesiacov vo väzení a na marxizmus zanevrel,“ pokračoval v spomienke šéf strany Slovenský Patriot.
Veľký ochranca Slovenska a Slovákov, takým je v europarlamente Miroslav Radačovský
Rozdiel medzi nimi a Gustávom Husákom je podľa Radačovského v tom, že Husák zotrval na svojich myšlienkových pozíciách do konca svojho života, kdežto títo zmenili svoje názory o 360 stupňov. „Práve pre túto zásadovosť si bývalého prezidenta Dr. Gustáva Husáka vážim, a to aj napriek nesporne viacerým chybám, ktorých sa v období normalizácie dopustil. A vážia si ho aj občania Slovenska. V ankete RTVS – Najväčší Slovák v r. 2019 sa umiestnil na 7. mieste, hneď o niekoľko hlasov po Alexandrovi Dubčekovi,“ napísal na záver statusu Miroslav Radačovský.
Heňa Ďurovová / Foto: Gustáv Husák (vľavo) a Alexander Dubček patria medzi najväčšie politické osobnosti socialistického Slovenska aj Československa. Zdroj: facebook.com
