Slovensko v týchto dňoch oslavovalo výročie Nežnej revolúcie, ktorá je spájaná so zvrhnutím komunistického režimu a nastolením demokracie. Námestia sa tak opäť zaplnili ľuďmi, hoci také, aké boli v roku 1989 doteraz ešte ani raz neboli napriek tomu, že nespokojnosť ľudí s tým, čo sa u nás deje je aj teraz veľká. Nad 17. novembrom 1989 a udalosťami pred a po ňom sa v statuse zamyslel europoslanec a šéf strany Slovenský Patriot Miroslav Radačovský.
Nežná revolúcia mala obrátiť Slovákom život naruby a z utláčaného národa sa mal stať národ hrdý, ktorý sa zaradí k západnej civilizácii nielen demokraciou, ale aj ekonomicky. Či sa nám to podarilo na to si každý odpovie sám, rovnako ako sa o to pokúsil Miroslav Radačovský. Ten sa však na to, čo sa udialo nielen na Slovensku, ale v celej Európe, pozrel z iného uhľa pohľadu, ktorý je ale nemenej zaujímavý.
Gorbačov a Reagan chceli v Európe mier
Európa sa po 2. svetovej vojne rozdelila podľa Radačovského na dva ideologické bloky. „Západný, chránený vojenským zoskupením NATO, východný, chránený vojenským zoskupením Varšavská zmluva. Nebojovalo sa. Počuli sme len o bojoch IRA v severnom Írsku, bojoch ETA v Španielsku, o útokoch Brigate Rosse v Taliansku, či útokoch RAF v západnom Nemecku. Inak bol v Európe, tej východnej, pokoj,“ pripomína náš europoslanec, ktorý sa vzápätí vracia k udalostiam v Československu. „V r. 1968 sa komunisti Dubček, Smrkovský, Černík a iní rozhodli vybudovať demokratický socializmus s ľudskou tvárou a paradoxne im v tom zabránili sovietski komunisti vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Nebyť toho, tak možno by sme dnes už boli v komunizme s ľudskou tvárou,“ zamýšľa sa šéf strany Slovenský Patriot.
Prečítajte si názor Radčovského a jeho strany Slovenský Patriot na incident v Poľsku (TU)
„V osemdesiatych rokoch sa na politickej scéne Európy objavil Rus Michail Gorbačov a v spolupráci s prezidentom USA Reaganom dospel k záveru, že rozdeľovanie Európy na Východ a Západ musí skončiť, nepriateľské vojenské bloky Európa nepotrebuje. Chceli vybudovať Európu mieru, Európsky dom pod spoločnou strechou od Vladivostoku po Lisabon, od Baltického mora po more Stredozemné,“ píše ďalej Radačovský a dodáva, že Európa sa začala meniť, padla železná opona, sovietske vojská opustili Nemecko, Maďarsko, Československo, zanikali staré a vznikali nové štáty a medzinárodné spoločenstvo za tento počin odmenilo Michaila Gorbačova v r. 1990 Nobelovou cenou za mier. NATO v Európe ostalo, no ešte stále sa nebojovalo.
Prečo nechcú zostať migranti na Slovensku? TU je názor Radčovského
Je na mieste osláviť sviatok 17. novembra
Následkom toho 17. novembra 1989 nastala v Československu Nežná revolúcia a väčšina občanov úprimne očakávala politickú slobodu, slobodu slova, slobodu tlače a možnosť bez problémov cestovať po Európe, ale predovšetkým splnenie sna mierového a priateľského spolunažívania celej Európy od Vladivostoku po Lisabon, bez rakiet a vojenských základní. „Sen o mieri začínal mať trhliny. Začala vojna v Juhoslávii, vojská NATO bombardovali Belehrad a pomohli odtrhnúť od Srbska Kosovo a vytvoriť nový štát. NATO sa postupne začalo rozširovať na východ a nastalo to, čo sme 17. novembra 1989 nikdy neočakávali. Vojna v Európe, lietajúce rakety, budovanie vojenských základní, energetická kríza a neistota, čo bude ďalej. Našli sme vinníka, ale nechceme pomenovať príčinu,“ pripomína náš europoslanec to, čo niektorí naši súčasné politici akosi nechcú vnímať.
Pri oslavách výročia 17. novembra 1989 mnohí Slováci budú určite spomínať, či „November“ splnil ich očakávania. „Je na mieste dnes osláviť sviatok 17. novembra. Slušne a nekonfliktne, ale bez občanmi nechcenej súčasnej vlády, bez nedôstojného parlamentu a prezidentského paláca. Námestia dnes patria občanom SR. Vláda, parlament, prezidentský palác nech si ho pripomenú na Sliači alebo Lešti, medzi svojimi. Na námestia nepatria, občania ich nechcú,“ konštatuje na záver rezolútne Miroslav Radačovský.
Dodo Púchovský
