Je matkou dvoch malých detí, medzi prvými sa začala angažovať proti noseniu rúšok školákov. V súčasnosti je proti nej vedené trestné stíhanie nebezpečné vyhrážanie, pretože verejne kritizuje očkovanie. Hoci je pôvodom z Martina, štúdium ju zaviedlo do Nitry, kde vstúpila do politiky malej strany, ktorá vznikla pod Zoborom, Katarína BOKOVÁ.
Môžete sa nám najskôr predstaviť, kde ste doteraz pôsobili, čo je vašou profesiou a čomu sa venujete?
Ako už mnohí vedia, som vydatá a s manželom vychovávame naše dve deti. Narodila som sa v Martine, v meste som prežila celý život, len posledných sedem rokov bývame na dedine, v dome manželových rodičov. Po maturite som odišla do Nemecka pracovať ako au-pair. Vtedy bol svet ešte pomerne bezpečný, naozaj si neviem predstaviť, že by som v dnešnej dobe pustila svoju dcéru samu do zahraničia.
Som zamestnaná vo veľkej firme ako disponent exportného oddelenia, tretí rok študujem externe žurnalistiku v Nitre a tak si plním stredoškolský sen. V podstate do seba všetko zapadlo, pretože po odoslaní prihlášky na UKF mi do cesty vošlo Slovenské Hnutie Obrody, ktoré má sídlo rovnako v Nitre. Predtým, ako som vstúpila do SHO, som bola členkou inej strany. Avšak počas rôznych aktivít, stretnutí a zmien som pochopila, že tam nie je moje miesto.
Momentálne sa v rámci SHO venujem predovšetkým ochrane detských práv, zasadzujem sa za, nielen ich, slobodu. Takisto aktívne, spolu s mojimi kolegami, podávam pomocnú ruku rodinám v núdzi v našom sociálnom projekte Staráme sa, ktorý funguje už desať rokov.
Nemáte problémy kvôli vašej politickej angažovanosti v škole, kde študujete?
Zatiaľ som nepostrehla žiadne problémy. Možno tomu napomáha dištančné vyučovanie, som viac menej inkognito. Spolužiačky o mojich aktivitách vedia a nemajú s tým problém.
Vstúpili ste do politiky. Čím vás zlákala?
Do politiky som vstúpila ani neviem ako, zhodou rôznych okolností, čiastočne aj z odporu voči výsledku prezidentských volieb (2014) a predovšetkým parlamentných v r. 2016. V marci 2019 som sa náhodne na istej akcii stretla s predsedom Slovenského Hnutia Obrody Róbertom Švecom. Vtedy som ešte nevedela, že o pár týždňov sa naše cesty spoja. Stalo sa, sadli sme si ľudsky, prijal moje názory a keďže sa z občianskeho združenia vytváralo aj politické hnutie, stala som sa členkou tejto čistej značky. Priznávam sa, že práca v SHO ma úplne pohltila, všetok voľný čas som venovala hnutiu. Lepila som plagáty, roznášala stranícke letáky, na jarmokoch sme rozdávali noviny Právo národa a diskutovali s ľuďmi. Neskôr som na taký nezbedný podnet predsedu nakrútila svoje prvé video. Na mestskej vežičke v Trenčíne. Kto by vtedy povedal, že vďaka videám ma bude poznať polovica Slovenska? 🙂
Čo si myslíte o súčasnej politickej situácii na Slovensku, čo sa to u nás deje? Je to dôsledok iba výsledku volieb, alebo tomu všetkému napomáha pandémia?
Politická situácia v súčasnosti je viac ako zmätočná a škodlivá. Vinu na pleciach nesú médiá, majitelia agentúr, ktoré na nás vypľúvali prieskumy a samozrejme voliči, ktorí sa nechali obalamutiť. Zuzana Čaputová, bez zaváhania, vymenovala vládu zloženú z vekslákov, plagiátorov, podvodníkov a sociopatov. Dokonca dvakrát! Pandémia je prostriedok, ktorý im umožňuje zrealizovať najväčšie úchylnosti a oni sa tvária, že nás idú spasiť. Veď to je úplne zvrátené a stále nechcem uveriť tomu, že ich choré hry s ľudskými osudmi a životmi sa odohrávajú na našom malebnom, krásnom Slovensku.
Porušujú sa u nás, podľa vás, základné ľudské práva, ako je to možné?
V súčasnosti sú porušované snáď všetky ľudské práva. Zákaz zhromažďovania počas nezmyselných lockdownov, ktorý sme ako hnutie aj tak nerešpektovali a v noci sme sa s občanmi stretávali v rôznych slovenských mestách a pálili sme sviečky na znak slobody. Porušené boli a sú naše práva na slobodu prejavu, sme diskriminovaní a segregovaní. Len preto, že sa odmietame podvoliť covidovej propagande. Vládnu nám doslova idioti, ktorí sa k svojim titulom a funkciám dostali podvodmi, im nič nehovorí elementárna slušnosť a morálne zásady. Takíto jedinci momentálne držia nad nami neobmedzenú moc a tak sa hrajú. Čo urobí štvorročné dieťa, keď mu neurčíte hranice? Bude vám skákať po hlave. No a táto partička nám skáče po našich právach a slobodách.
Vy sa angažujete v oblasti školstva, práv detí, prečo?
Zaniesli ste ministrovi školstva kefy – aká bola reakcia a výsledok?
Som mama dvoch detí, moja sestra má tiež dve deti a neviem si predstaviť, že by som čušala a zmierila sa s tyraniou na školách. Spúšťačom bola situácia v prvej vlne, kedy sme po asi dvoch mesiacoch dal syna opäť do MŠ a učiteľka nám v šatni oznámila, že kým som ho mala doma, v škôlke sa dohodli, že detičky budú mať nasadené rúška. NEEXISTUJE! S manželom sme jej veľmi rázne vysvetlili, že náš syn rúško nosiť nebude. A tak aj bolo. Boli sme prví, ale našťastie sa spamätali aj ostatní rodičia. Vtedy som si uvedomila, že ak nebudem ticho, je šanca potiahnuť aj ostatných rodičov. To, čo začal vystrájať minister výskumu, obuvník Gröhling ma naštartovalo k rodičovským štrajkom pred školami. Chcela som, aby rodičia dali najavo nesúhlas s nosením, vtedy ešte respirátorov, u detí a s podmieňovaním vstupu do školy či MŠ negatívnym výsledkom testu. Štrajkovali sme dva týždne, sformovali sa rôzne skupiny rodičov a dokázali sme to. Prezidentke, na ministerstvo školstva a zdravotníctva sme odoslali Žiadosti rodičov za bezpodmienečný návrat detí do škôl, ktoré nám rodičia podpisovali práve počas štrajku. Zabralo to, pretože darebáci zrušili deťom povinnosť nosiť respirátor a testovať sa. Keby sme už na jar stáli pred školami v stovkách, mohli byť zrušené aj rúška. To prišlo neskôr. Gröhlinga pokladám za absolútne nešťastie nielen pre deti ale aj pedagógov. Neodborník, nerodič riadi také dôležité ministerstvo a namiesto toho, aby školstvo postavil z hlavy na nohy, zaujíma sa o špáranie a opichávanie detí, dokonca ho zaujíma transgender sexuálna výchova na školách, či otvorený trh z učebnicami. Celé zle, nepodstatné, nepotrebné. Keďže žiadame jeho demisiu, dali sme mu, aj symbolicky, aj doslova najavo, kde je jeho miesto. Záchodovými kefami môže čistiť WC na ministerstve, ale našich detí nech sa nechytá. Keďže počas akcie medzi nás neprišiel a neodstúpil, vrátili sme sa pred ministerstvo druhýkrát. S lopatami a s rachotom. A určite sa vrátime aj tretíkrát a opäť mu tam zanecháme jasný odkaz.
V súčasnosti ste trestne stíhaná, za čo?
Bolo na mňa podané trestné oznámenie za nebezpečný vyhrážanie. Totižto, okrem práv detí hájim aj práva „dospelákov“. Ministerstvo zdravotníctva začalo do krajov vysielať taký opichávací cirkus na kolieskach, u nás v Žilinskom kraji sa takáto očkovacia dodávka s posádkou nazývajú VakciZuzka. Ešte kým bolo teplo, očkovali ľudí na námestiach, hotový cirkus. Vzala som si za povinnosť informovať záujemcov o očkovanie o faktoch a rizikách z príbalového letáku vakcíny, aby sa naozaj slobodne rozhodli, či sa nechajú opichať cudzím človekom pod šiatrom, bez akýchkoľvek odporúčaní od svojho lekára. Niektorým tento môj aktivizmus klal oči a tak si vymysleli, že som nebezpečná osoba, členka organizovanej skupiny a útočíme na zdravotníkov. Mnohí papaláši kvôli tomu nemohli spávať a som hrdá, že v Turci a na Orave sú stále aktívne skupiny, ktoré za VakciZuzkou chodia a osvetou zachraňujú vyplašených ľudí. Pretože 99% ľudí sa necháva očkovať nie pre svoje zdravie, ale zo strachu. A to je zvrátené. Aby som sa vrátila k pointe, vyšetrovanie ešte nie je ukončené, bola som vypovedať na polícii a viacerí svedkovia potvrdili, že nikto z nás a teda ani ja, sme sa posádke očkovacieho tímu nevyhrážali.
Prečo sa nedáte očkovať, nebojíte sa, že ochoriete na covid?
Očkovanie experimentálnou látkou, na ktorú stále prebiehajú štúdie odmietam. Celá záležitosť bola poňatá chaoticky, zbŕklo a každému súdnemu človeku musí byť jasné, že očkovanie nie je ani sloboda, ani prevencia, ani kultúra. Je to biznis a pokus. Nebojím sa, že ochoriem na covid. Možno sme ho už doma prekonali, ale isto neviem. Netestujeme sa, žijeme v podstate normálny život. Pred dvoma rokmi sme ležali s chrípkou týždeň – dva, teraz vyležíme covid. Viete, môj brat ležal pred štyrmi rokmi na pľúcnom oddelení v martinskej nemocnici. Mal ťažký zápal pľúc a lekári ho zlou liečbou takmer dostali pod zem, Mladého 30-ročného chlapa. Za tri týždne, ktoré strávil na oddelení, tam zomrelo 12 ľudí. Vtedy ani zmienka v správach. Jednoducho sú oddelenia, na ktorých zomiera viac ľudí. Ako pomohli politici, či konzílium zdravotníkov a odborníkov tomu, aby boli nemocnice lepšie vybavené? Prečo nemáme viac lekárov a sestier, prečo nie sú zaplatení? Prečo odmietajú vyšetrovať pacientov a všeobecní lekári ordinujú po telefóne? Ide o smrteľný vírus, alebo ide o frašku? Nielen u nás, ale aj vo svete toto celé nemá hlavu a pätu.
Čo si myslíte o všetkých týchto opatreniach, prečo sú vlastne v každej krajine rovnaké?
Nemyslím si, že nariadenia, zákazy a príkazy pomáhajú tomu, aby sa situácia zlepšila. Niekomu vyhovuje tento chaos, panika a nenávisť, ktorá sa vkráda medzi ľudí. Základom dobrého zdravia je dobrý psychika, medziľudské väzby, šport a sociálne istoty. O toto všetko nás mocipáni obrali. Treba zrušiť všetky opatrenia a treba sa s tým vírusom, nech je akýkoľvek a odkiaľkoľvek zžiť.
Budú podľa Vás ešte normálne voľby? Je hlas malej strane, ako ste vy, stratený, ako s obľubou tvrdia politici?
Situácia vyzerá tak, že neočkovaní nebudú mať právo voliť. Mohli sme to vidieť v októbri v doplnkových komunálnych voľbách. V takom prípade pomôže odpor pouličný a bude nás musieť byť počuť a vidieť. Či má zmysel, dať hlas malej strane? Slovenskému Hnutiu Obrody určite áno. Sme mladí, čistí, bez finančnej podpory oligarchov a mafiánov. Svoju cestu si týčime my sami. Keďže nie sme financovaní, nemáme platený priestor v médiách a prieskumoch. Uvedomujem si, že náš dosah na verejnosť je malý, ale postupne sa dostávame do podvedomia ľudí. Pracujeme vytrvalo, systematicky a odhodlane. Ak chceme ako národ zmenu, musíme si ju zvoliť. Nikto z tých 150 poslancov nie je nový politik. Sú recyklovaní, delia sa, potom zase spájajú. Kydajú na seba v televíznych debatách, ale po vypnutí kamier sa bratríčkujú a uzatvárajú pakty. Tí silnejší financujú slabších a diktujú podmienky. Opozícia si platí aktivistov, tvári sa, že organizuje protesty, ale všetko sú to hry a politické mítingy. Ktorý politik vyšiel medzi ľudí počas núdzového stavu? Kto dal občanom pocit, že sú slobodní a nemajú zostať zavretí doma len preto, že Matovič sa vtedy tak rozhodol? Kto dáva na verejných podujatiach slovo účastníkom, aj keď sú z opačného názorového spektra? Ktorý politik ohlásil ako prvý občiansky odpor podľa čl. 32 ústavy SR a aj sa ním riadil? Je to Róbert Švec, predseda Slovenského Hnutia Obrody. My neklameme, my sme z ľudu a veľmi dobre chápeme, ako sa dnes žije. Preto si dovolím tvrdiť, že máme schopnosť pomôcť národu postaviť sa na nohy. Pre naše deti, pre nás a našich rodičov.
Pýtala sa Hena Ďurovová
