S blížiacim sa termínom referenda sa diskusia o ňom zintenzívňuje. Ľudia navzájom polemizujú o význame, cieľoch či jeho pozadí. Kladú si otázky, na ktoré nie vždy dostávajú uspokojivé odpovede. Z tohto dôvodu vám k téme referenda miesto uceleného textu ponúkam päť otázok, ktoré si v súvislosti s ním ľudia kladú a mojich päť odpovedí na ne.
Budú predčasné voľby, ak bude referendum úspešné?
Nie, úspech referenda automaticky nezaručí predčasné voľby, aj keď nám k nim v súčasnej situácii môže pomôcť. Nadchádzajúcim referendom môžeme rozšíriť možnosti na vyvolanie predčasných volieb v budúcnosti. Prvé rozšírenie bude spočívať v tom, že o predčasných voľbách budeme môcť rozhodnúť v referende. To sme doteraz nemohli. Aj keď sme vyše troch desaťročí žili v tom, že môžeme. Druhé rozšírenie zase spočíva v tom, že na vyhlásenie predčasných volieb nebude potrebná – tak ako doteraz – ústavná väčšina v parlamente (90 poslancov), ale len jednoduchá väčšina (76 poslancov).
Ak bude referendum úspešné, tak teoreticky môžeme skúsiť vyzbierať ďalších 350 tisíc podpisov a ďalším referendom rozhodnúť o predčasných voľbách. Ak by sme pripustili extrémne nepravdepodobnú možnosť, že by sa to všetko stihlo, tak by to súčasné volebné obdobie skrátilo len o niekoľko dní, maximálne týždňov. Na druhej strane zmena ústavy vzťahujúca sa na počty v parlamente však súčasný marazmus ukončiť môže. Bez poslancov OĽaNO a SaS totiž nie je možné vyskladať 90ku poslancov. Avšak jednoduchá väčšina by sa bez problémov našla.
Prečo mám ísť teda k referendu?
Aby sme sa už v budúcnosti nedostali do bezmocnosti a beznádeje, s akou sme sa museli od marca 2020 prizerať na vládnutie najneschopnejšej a najdiletantskejšej koalície. Po súčasnom volebnom období zostanú na Slovensku obrovské škody. Tie mohli byť podstatne nižšie, ak by v máji 2021 – keď bola prezidentke doručená prvá petícia – platili pravidlá, o ktorých budeme v sobotu hlasovať. Predčasné voľby mohli byť už minulý rok.
Ak dokážeme v sobotnom referende schváliť navrhované zmeny, tak sa posilnia právomoci bežných ľudí odstaviť od moci neschopnú vládu. A je potrebné dodať, že vládu hocijakú – bez ohľadu na to, či na jej čele bude stáť Pellegrini, Fico, Matovič, Sulík, či ktokoľvek iný. Rozšírime tým právomoc verejnosti.
Bude to stačiť?
Asi nie, pretože na Slovensku je ešte mnoho oblastí, v ktorých sú demokracia a rozhodovacie právomoci bežných ľudí oklieštené či deklaratívne. Ľudia by mali mať viac právomocí aj na pracoviskách. Alebo na úrovni samospráv. Či celkovo v spoločnosti na úkor oligarchie. Sobotné referendum to neprinesie, ale rieši jednu konkrétnu chybu v politickom systéme. Nič nám však nebráni v tom, aby sme išli ešte ďalej.
Nebude referendum drahé?
Je to relatívne. Náklady na referendum dosiahnu 8,8 milióna eur. Nie je to viac ako náklady na iné referendá, ale pre mňa je to dosť. V týchto sumách totiž vidím nové vlakové vozne, opravené nemocnice či nové škôlky, ktoré sme za takúto sumu mohli mať.
Na druhej strane, v priebehu tohto volebného obdobia sa vyplytvali podstatne vyššie sumy na podstatne väčšie nezmysly. Od očkovacej lotérie po obrnené transportéry.
A ešte jedna poznámka: buďte opatrní s prikláňaním sa argumentácii koaličných strán, ktoré tvrdia, že je to kampaň Smeru, ktorú zaplatíme všetci. Z 8,8 milióna eur pôjde 6,8 milióna na odmeny pre členov komisií. Tie môžu delegovať strany zastúpené v parlamente. Ak chcú koaličné strany minimalizovať náklady štátu, tak jednoducho nemusia delegovať svojich zástupcov do komisií. Ale oni to spravia. Pretože je bežnou praxou, že členovia komisií musia stranám, ktoré ich delegujú, odvádzať zo svojej odmeny „desiatok“ do straníckej kasy.
Náklady na referendum chápem ako vysokú daň za to, že sme doteraz mechanizmus vyhlásenia predčasných volieb neriešili dostatočne, no zároveň nízku sumu za to, že nám do budúcna umožní ľahšie odvolať vládu, ktorá by ekonomicky devastovala Slovensko tak, ako Hegerova či Matovičova vláda.
Čo ak si myslím, že vládu treba nechať dovládnuť?
Tak k referendu chodiť nemusíte. Ale skúste si spomenúť, či ste vo februári a marci 2018 nestáli za slušné Slovensko na námestí a nevolali po predčasných voľbách. A či ste s krvavými očami nekričali „Podvod!“, keď sa vtedajšia koalícia dohodla na výmene Ficovej vlády za Pellegriniho vládu. A teda, či dnes – tak trochu pokrytecky – neodmietate zmeny uľahčujúce vyvolanie predčasných volieb len preto, že petíciu inicioval Fico.
Selektívny prístup sa nám môže v budúcnosti vypomstiť. V tejto súvislosti pripomeniem referendum z roku 1998, ktoré iniciovalo Mečiarove HZDS. Jeho predmetom bol zákaz privatizácie SPP, Transpetrolu, no hlavne Slovenských elektrární, Západoslovenských, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov. Nemusím zvlášť pripomínať, že v kontexte súčasných turbulencií na trhu s energiami by sme istotne privítali, ak by tieto podniky štát stále vlastnil. V roku 1998 si však ľudia povedali, že aj toto referendum je kampaň Mečiarovho HZDS a napriek tomu, že referendum bolo spojené s parlamentnými voľbami, do ktorých sa zapojilo vyše 84% voličov, tak k referendovým urnám prišla len polovica z nich.
Artur Bekmatov
