Nestabilita Matovičovej aj Hegerovej vlády viedla priamou cestou k predčasným voľbám, Ani vytúžené referendum nebolo treba, aby sa ľady na Slovensku pohli. A tak súčasnej garnitúre ostáva už len kúriť a svietiť a pokúsiť sa dôstojne odovzdať moc do rúk niekomu, komu by sa darilo azda predsa len o čosi lepšie.
No a aby sa pri tých luxusných platoch tak veľmi nenudili, tak riešia akési okrajové témy, či majú byť v nedeľu obchody zatvorené, alebo otvorené.
Ja si rada spomínam na detstvo. Bola síce éra budovania komunizmu, no moja babka v nedeľu nedrela ani v továrni, ani za pultom. Babka bola doma, navarila polievku, upiekla mäso aj koláč a potom každú nedeľu zašla do kostola. Isto by ju ani vo sne nenapadlo, že práve v nedeľu by si mala kúpiť ďalšiu kabelku, či dať prefarbiť vlasy do zelena. Babička mala svoje hodnoty, ktorých sa držala a ktoré jej dávali zmysel.
Je súčasná vláda neústavná? Malo by teoretické vyhlásenie mobilizácie oporu v Ústave? Tu je odpoveď
Teraz akoby sme pomaly všetky hodnoty strácali. Na minulú éru sa obraciame s nadiktovaným hnusom a v nedeľu makáme za pultom, či organizujeme nákupnú turistiku aj so svojimi deťmi. Veď je to také „slobodné a demokratické“. Zabudnúť na kostol aj všetky tradičné hodnoty.
No a ďalšia výrazná téma, ktorá otriasa internetom, je osud Slavína Sympatizanti iniciatívy Mier farbia Slavín do žlto-modra a snažia sa dosiahnuť, aby na Slavíne symbolicky zhasli osvetlenie, aspoň na 24.2. Ale ideálne by ho zrejme zahalili do tmy navždy.
Akoby nepoznali podstatu slova MIER, keď si pod vlastnou iniciatívou predstavujú len vyvesovanie vlajočiek, skandovanie hesiel, či zhasnutie svetiel. Veď uznajte sami, koľko hektolitrov farby by sme potrebovali, aby sme slovo VOJNA prefarbili na slovo MIER? Prosto to takto nefunguje.
Kým budeme profitovať z výroby a dodávok zbraní., kým dotujeme tú vojnu a vlastne jej aj fandíme, tak prosto žiadny mier nebude. Bude tu len dlhá a vlečúca sa vojna, ktorú všetci akosi masovo podporujeme. Veď tie bomby nepadajú na nás! Veď tam neumierajú naši synovia a naše dcéry.
Príde mi absurdné riešiť všetky tie naše banálne problémy, keď za hranicami našej krajiny umierajú ľudia.
A teraz už nielen na Ukrajine, ale aj z Turecka a Sýrie hlásia masové úmrtia.
6.2. v nočných hodinách sa v Turecku začala triasť zem. Si to len predstavte, že v nedeľu večer si pokojne ľahnete do postele a v pondelok ráno sa zobudíte zakliesnení, lebo na vás spadol plafón a všetky vyššie podlažia. A vy tam ležíte, na vlastnom matraci, bez možnosti pohybu. Bez prívodu jedla a tekutín. Niekde okolo vás rovnako ležia vaši príbuzní, vaše deti aj susedia. Podaktorých to zabilo hneď, podaktorí ešte dýchajú. Plačú a kričia o pomoc.
A na Slovensku si potrebujeme kúpiť dvanástu kabelku v nedeľu?
Po vypuknutí vojny na Ukrajine bolo celé Slovensko v pozore. Každý sa snažil pomáhať, koordinačné centrá sa stavali na každom rohu. Teraz prečo o ničom nepočujem?
Prečo som nezachytila žiadne informácie o pripravovanej zbierke pre Turecko? Prečo im nenosíme teplé oblečenie a deky?
Kde je tá naša vychýrená solidarita? A komu to pomôže, ak na Slavíne zhasnú svetlá?
Pamätník na Slavíne je symbolom mieru, niečoho, čoho podstatu si akosi neuvedomujeme. A zrejme aj preto na tento symbol mnohí útočia. Možno by si mali zopakovať dejiny druhej svetovej vojny. Ale v ich zaslepenosti im zrejme ani to nepomôže.
(foto: TASR/ Na snímke slovenskí záchranári, ktorí sa vrátili z Turecka, kde zasahovali po ničivom zemetrasení, vystupujú z lietadla v Bratislave v nedeľu 12. februára 2023.)
