Včera som sa dozvedela veľmi smutnú správu. Iba vo veku 44 rokov nás opustil JUDr. Roman Jurík.
Spoznala som ho pred niekoľkými rokmi, keď som ešte ako reportérka Života písala o úžerníckych nebankovkách. Práve Roman Jurík bol človek, ktorý mi vždy vedel poradiť a pomôcť. Veľmi som si ho vážila nielen pre jeho rady, ale aj preto, že pomáhal ľuďom, ktorí sa nevedeli vymotať zo zradných pavučín úžerníkov, a pomáhal im nezištne a so zanietenosťou. Česť jeho pamiatke.
Prečítajte si rozhovor, ktorý vyšiel v roku 2013 v časopise Život.
Právnik: Namiesto úžerníkov u nás stíhajú spotrebiteľov
„Súdy neraz vidia len chyby spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv,“ hovorí advokát Roman Jurík.
Roman Jurík pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity od roku 2009. Zabezpečuje výučbu Ústavného práva Slovenskej republiky a Porovnávacieho ústavného práva. V minulosti sa zaoberal tiež právom Európskej únie, medzinárodnými vzťahmi a medzinárodným ekonomickým právom. Advokát, predseda Občianskeho združenia Advokát spotrebiteľov.
Aký je váš názor na podnikanie nebankoviek u nás?
Veľké množstvo ľudí žije tesne nad alebo aj pod hranicou životného minima a teda neprejde „sitom“ bánk. Potom im nezostáva iné, ako obrátiť sa na nebankovky. Medzi nimi je stále dosť takých, ktoré si podnikanie zamenili za doslova zdieranie. Ničím výnimočným nie je úrok nad 60 %, ktorý je skrytý vo viacerých poplatkoch, v niektorých prípadoch toto číslo ide aj vyššie. Takéto úroky sú v iných členských štátoch nepredstaviteľné, v niektorých už judikovali úrok nad 20 % ako úžerný.
Prečo právne zastupujete spotrebiteľov?
Ide o ľudí na hranici životného minima, ktorí sa sami nevedia obrániť. A keďže ich často neobránia ani súdy v prebiehajúcich konaniach, je potrebné, aby sa ich niekto ujal, pomohol im. Pre mňa ako advokáta je to veľká výzva, istý morálny záväzok.
Ako je možné, že súdy a prokuratúry vlastne „zastupujú“ nebankovky v konaniach a spotrebiteľ ťahá za kratší koniec?
To sa niekedy pýtam aj ja. V právnom štáte by to tak rozhodne nemalo byť. Pravda však je, že občas prokuratúra namiesto toho, aby stíhala úžeru, stíha práve naopak spotrebiteľov za úverové podvody, čo je v iných členských štátoch Európskej únie nemysliteľné. Čo sa týka súdov, ich prístup je veľmi rozdielny. Východ Slovenska je viac spotrebiteľsky osvietený. Z vlastných skúsenosti môžem povedať, že spotrebiteľom sa viac darí v sporoch práve v tejto časti Slovenska. To isté v zásade platí aj o strednom Slovensku. Situácia na západe Slovenska je však žalostná. Súdy neraz vidia len chyby a nedostatky spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv, pričom zabúdajú, že spotrebitelia ako laici vo väčšine prípadov takým sofistikovaným záväzkovým vzťahom nerozumejú.
Sú podľa vás sudcovia v spotrebiteľských sporoch natoľko fundovaní a vzdelaní, aby podmienkam zmlúv rozumeli? Je normálne, ak nerešpektujú existujúce súdne rozhodnutia, neporušujú tým vlastne aj ústavné právo spotrebiteľov?
Je stále veľa sudcov a prokurátorov, ktorí si dostatočne neuvedomujú svoju širšiu spoločenskú a morálnu zodpovednosť za tento štát a ochranu verejného záujmu. Aktivisti zaoberajúci sa právami spotrebiteľov netrpezlivo čakajú na zmenu rozhodovacej činnosti súdov a prokuratúry. Robia pre to maximum.
Aké sú vaše skúsenosti s rozhodovaním súdov, SOI, NBS a podobne?
Na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR je zverejnený celý rad súdnych rozhodnutí vo veciach ochrany spotrebiteľov, ktoré poskytli spotrebiteľom náležitú ochranu. Skutočnosť, že aj súd by mal byť „advokátom spotrebiteľa“ nevyplýva len z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ale aj z vnútroštátneho poriadku SR, konkrétne z ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých má súd povinnosť ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky. Skúsenosti s Národnou bankou Slovenska a Slovenskou obchodnou inšpekciou sú skôr negatívne. Ide o orgány, ktoré majú vo svojej kompetencii jednak trhový dozor v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu (SOI), ale aj dohľad nad bankami (NBS). Svoju funkciu však podľa môjho názoru dostatočne neplnia.
Existuje niekto a niečo na Slovensku, kto vie reálne posúdiť zmluvy spotrebiteľa a kto mu naozaj pomôže?
Pomáhajúcich advokátov je viac, sú niektoré občianske združenia zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa, napr. Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom v Košiciach, Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom v Nitre a s pobočkou v Prešove, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove a s pobočkou v Martine. Na ministerstve spravodlivosti existuje zákonom zriadená Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Komisia nemá rozhodovaciu právomoc, odporúča spotrebiteľom, ako sa brániť neprimeraným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám.
Niečo osobné…
Až keď som sa dostal k problémom spotrebiteľov, naplno som si uvedomil, ako kruto sa dokáže osud zahrať s človekom. Niekedy sú to naozaj hrozné príbehy. Ľudia prichádzajú o prácu, majetok, zdravie niekedy aj o život. V tomto prípade však nemožno hovoriť len o bezmennom osude, ale aj o konkrétnych osobách stojacich za nebankovkami. Sú to ľudia bez škrupúľ, ktorí idú aj cez mŕtvoly, niekedy doslova. Človek pre nich neznamená nič, vidia iba peniaze. Nedokážem týchto ľudí pochopiť. Neviem, ako môžu spávať. Ani im nezávidím. Smutné je, že svetská spravodlivosť si k nim nevie nájsť cestu. Nie je mojím cieľom trestať ich, súdiť ich, morálne ani inak. Ale veľmi si želám a spolu s mnohými ďalšími robím všetko pre to, aby takíto ľudia nemohli viac ubližovať tým najslabším. Verím, že to má zmysel a že dosiahnutie cieľa nie je v nedohľadne.
Henrieta Ďurovová
