Ako delfín Jožo slávu zanechal
V jednom veľkom akváriu jednej veľkej firmy, ktorá učila zvieratká rôznym kúskom, žila rodina delfínov. Otec Jožo Delfín, mama Justínka Delfínová a ich deti Ferko a Janka.
Oco Jožo bol veľmi slávny. Po celom meste viseli plagáty s jeho fotografiou, ba dokonca na vstupenkách k vystúpeniam bol odfotený s celou svojou rodinou. A na túto slávu bol oco Jožo veľmi hrdý.
Večer, unavený po celodennej namáhavej práci – teda po celodennom predvádzaní veselých kúskov zvedavým deťom – konečne natiahol návleky na plutvy a usadil sa na oblúkovej vlnke. Rád takto sledoval nočnú oblohu. Niekedy si k nemu prisadla aj mamka Justínka. Spoločne sledovali blikajúce hviezdičky, podobajúce sa veľkému množstvu rýb a snívali o dovolenke v naozajstnom mori. Nikto to nevedel, ale oco Jožo už dlhšie potajomky šetril zarobené sardinky, aby ich raz vymenil v Rybej cestovnej kancelárii za výlet akváriovou prepravou do Španielska.
V septembri začali delfínie prázdniny a firma dala Jožovi Delfínovi dovolenku. Prišiel domov, zjedol obľúbenú morskú polievku a povedal: „Rodinka, mám prekvapenie,“ potom vytiahol spod plutvičky plavebné lístky.
„Jéj,“ zvreskol synček Ferko, „my pôjdeme do mora a stretneme sa s ďalšími delfínmi,“ potešil sa. Spomenul si na svojho strýka Maradonu Delfína, ktorý bol veľmi slávnym futbalistom. „Konečne si aj ja budem môcť zahrať futbal!“ Jeho setra Jana sa iba fintila a mama s ockom na futbal nikdy nemali čas.
„Jéj,“ zapišťala dcéra Janka, „my pôjdeme do mora a stretneme sa s ďalšími delfínkami a delfínmi,“ potešila sa. Spomenula si na svoju tetu Adrianu Delfínovú. Bola to veľmi slávna tanečnica. Vydala sa za ešte slávnejšieho tanečníka a potom tancovali vo všetkých moriach sveta. „Konečne si budem môcť zatancovať!“ vykríkla od radosti. S bratom nebola vôbec zabáva. Na tanec nemal talent. Absolútne nepočúval rytmus šumu. Len poskakoval a vykopával.
„Ach,“ zaslzila od šťastia mamička. Spomenula si na deň, keď sa stretla s ockom Jožom. Nezabudla na ich prvý zaľúbený bozk v španielskom mori, kde sa zosobášili preskočením cez zlatú obruč.
Hneď ráno začali nadšene baliť potrebné veci. Ferko kopačky, Janka sukienky a mamka s ockom fotoaparát. Poobede sa pri ich akváriu pristavila akváriová preprava. Veľkou lyžicou nabrala najprv Janku, potom Ferka, mamičku a nakoniec ocka do svojich akváriových vozňov a pustila sa na cestu.
Cesta trvala dva dni a dve noci. Cez priesvitné steny akvárií videli hory, doly, mestá, rieky a jazerá. No a povedzme si pravdu: Koľko delfínov na svete môže vidieť hory, doly, mestá, rieky a jazerá? Asi ich nebude veľa. Dnes už všetci cestujú lietadlom.
Za posledným kopcom zbadali šíru modrú vodu. Preprava prirazila k brehu, vytiahla naberaciu lyžicu a pomaly vyložila Janku, potom Ferka a nakoniec mamku a ocka z akvárií a vložila ich do mora.
Joj, bolo že to radosti! Všetci hneď vyplávali hľadať svoju rodinu. A netrvalo to dlho, našli sa. Janka vyplávala so svojimi sesternicami tancovať. Delfínky plávali zo strany na stranu a pri tanci sa naháňali. No a samozrejme, ako sa na správne dievčatá patrí, dobre si pritom aj zapišťali.
Ferko sa vybral so svojimi bratrancami hrať futbal. Delfíni skákali zo stranu na stranu a pohadzovali si medzi sebou loptu vyrobenú z rias. No a samozrejme, ako sa na správnych chlapcov patrí, občas si do seba aj zašťuchali a poplieskali sa chvostami.
A čo mamka Justínka? No, len čo si s ockom skočili pamätný skok cez zlatú obruč, mamička Justínka našla v mori obrovské množstvo rias. „No výborne! Konečne môžem štrikovať,“ potešila sa a hneď sa pustila do práce.
No a oco Jožo? Vybral sa za svojimi bratmi. V akváriu dostával sardinky za veselé kúsky. Ale tu v mori si konečne bude môcť vyskúšať všetky lovecké metódy! Delfíny lovia spoločne. Bude to teda konečne zábava!
Večer si celá rodinka sadla na oblúkové vlnky a pozerala na blikajúce hviezdy. Skoro ako doma. Ibaže tu, tu nevideli iba hviezdy podobajúce sa na ryby v oceáne. Tu mohli pozrieť pod hladinu a videli rybky pod hladinou. Oco Jožo pozrel na mamku Justínku, potom na deti a nakoniec povedal: „Vzdám sa svojej slávy. Ak by ste chceli zostať tu.“
Čo myslíte? Zostali?
Lucia Balagová
