Kde bolo tam bolo, vysoko v horách na zelenej lúke páslo sa stádo ovečiek. Jedného dňa sa v tomto stáde narodila malá ovečka. Bola krásna, bielučká a každý ju obdivoval. Obdivovali ju nielen všetky ovečky, ale aj ľudia a tí jej pre jej krásnu bielu vlnu dali meno Obláčik.
Ovečka Obláčik rástla a silnela, ale tiež pyšnela. Jedného dňa si povedala: „Keď som ja taká krásna, krajšia ako ostatné ovečky, nebudem jesť obyčajnú trávu. Budem jesť iba samé kvetinky!“ rozhodla sa a ako povedala, tak aj urobila.
Kým ostatné ovečky jedli trávu pekne zaradom, ona skákala po lúke sem a tam a z trávy vyberala len tie najkrajšie kvietky a iba tie jedla. Celé leto takto preskákala, ale keď začali padať listy zo stromov aj kvietkov na lúke ubúdalo. Prišla jeseň a ovečke sa už kvietky ťažšie hľadali. A napokon prišla i zima. Kým ostatné ovečky jedli seno, čo im ľudia nasušili, našej ovečke nič nechutilo a nič nejedla.
Zo dňa na deň bola slabšia a slabšia. Už sa ani na nožičkách nevedela udržať a tak iba smutne ležala. Ostatné ovečky ju veľmi ľutovali a keďže sa o ňu báli, zavolali uja veterinára.
Hneď ako ju pán doktor uvidel, zistil že jej stav je naozaj vážny. Naložil ju preto do auta a odviezol k sebe domov. Doma uložil ovečku do teplej stajne, dal jej voňavé seno a čistú vodu a nechal ju oddychovať.
Keď sa však na druhý deň zašiel za ňou pozrieť, videl že ovečka nič nezjedla. Doniesol jej teda seno z inej lúky. „Možno jej lepšie zavonia,“ povedal si. Ale ovečka ani toto seno nezjedla.
Pán doktor chvíľu porozmýšľal a potom doniesol ovečke seno z najvoňavejšej lúky v okolí. „Toto jej určite zachutí,“ pomyslel si a čakal čo sa stane. Ovečka seno ovoňala a zbadala v ňom malú, maličkú vysušenú kvetinku. Nahla sa k nej a zjedla ju. Ujo veterinár sa potešil. Zrazu vedel aká choroba ovečku trápi. Nebolo to nič vážne, ovečka bola iba prieberčivá! Ako ale takú chorobu vyliečiť?
Pán doktor sa usmial, zobral farbičky a pomaľoval seno kvetinkami. Keď ovečka uvidela toľko kvetiniek, všetko zjedla. Na druhý deň namaľoval na seno menej kvetiniek, ale ovečka si to ani len nevšimla. Začala jesť kvetinky a ako jedla tak jej chutilo, že znova všetko pojedla. Na ďalší deň jej namaľoval na seno už iba jednu kvetinku. A ovečka s chuťou zjedla nielen tú, ale opäť celú kopu sena.
O pár dní bola ovečka znova krásna. Nielen bielučká, ale aj veselá a silná. Pán doktor ju takto vyliečenú naložil na auto a vrátil ku kamarátkam. Doma ju všetci z radosťou uvítali a ovečka sa tiež potešila, že je späť. Tie obyčajné ovečky kamarátky jej predsa len chýbali. Už nebola pyšná. Ani jedlo si už nevyberala. Jedla všetko, pretože sa naučila, že naozaj krásna je iba milá, zdravá a silná ovečka.
K rozprávke ponúkame e-book s úlohami pre deti na stiahnutie ZDARMA.
Lucia Balagová
