Pamätáte si na Peťka a jeho červený šálik alebo na Peťka a ľadového medveďa alebo na Peťka a vianočný stromček alebo na to ako pripravoval vianočné darčeky? Áno, je to chlapec s rozprávkovým šálikom. Vždy keď s ním spí, má krásne sny.
Ako isto viete, v poslednej dobe Peťko veľa premýšľal o blížiacich sa Vianociach. A často pritom premýšľal aj o Betke. Bol veľmi zvedavý, či bude mať Betka pod stromčekom biely rozprávkový šálik. A veru mala. A bola véééľmi šťastná.
No viete vy, čo mal pod stromčekom Peťko? Čo mu na zoznam prianí napísala Betka? Hm. To uhádnite! Neuhádnete. Peťko dostal tričko, na ktorom bol veľký ľadový medveď. Asi už viete prečo. Neviete? Hm. Betka veľmi obdivovala Peťka ako sa naučil otužovať. Ako sa stal Ľadovým medveďom. Tričko si teda naozaj zaslúžil.
Bol posledný deň v roku. Betka v bielom šáliku a Peťko v červenom šáliku sa spolu vybrali na prechádzku. Zobrali so sebou dokonca i psíka Félixa. Ten mal na sebe omotaný modrý šálik so snehuliakmi s červenými šálikmi. Teta Róžika im Félixa požičala, pretože ona piekla koláče a nemohla ísť s ním teraz von. Obom deťom sľúbila, že keď sa z prechádzky vrátia, dá im z koláčikov ochutnať.
Peťko, Betka a Félix šli hájikom. A kam šli? Nuž len tak. Šli a šli. Hájik bol krásne zasnežený a vyzeral ako rozprávka. Áno, rozprávka pani Zimy. Zas celú noc štrikovala snehové vločky.
Betka sa zrazu zastavila. „Počujete to?“ Spýtala sa.
„Čo? Nič nepočujem.“ Povedal Peťko.
„Háááf?“ štekol Félix. Malo to znamenať prekvapenie, pretože dokonca ani on nič nepočul.
„Naozaj nič nepočujete?“ Čudovala sa Betka.
„Nie.“ Zopakoval Peťko.
„HaF!“ Potvrdil Félix.
„To je divné,“ zareagovala Betka a znova sa poriadne započúvala. Lebo ona veru počula. Počula tichučký hlások.
„Pozri čo je za dverami, malý chlapík celkom nahý.“
„Sú tu niekde dvere?“ Spýtala sa Betka.
„Dvere? V hájiku?“ Čudoval sa Peťko a krútil hlavou.
„Hááááf?“ Vypučil oči Félix od prekvapnia.
„Zvoniť starým, zvoniť mladým,“
„Sú tu niekde zvončeky?“ Spýtala sa Betka.
„Betka, ty si naozaj nejaká čudná.“ Zamyslel sa Peťko.
„dníčkom čistým ako sneh,
nech ťa bolesť nezraní, to je mojim želaním.“
„Už viem!“ Zakričala Betka. „Môj šálik rozpráva!“ Zasmiala sa. „Vlastne šepká.“ Usmievala sa. „On tvorí básničky!“ Tešila sa.
„Nech ťa láska v srdci hreje,
nech máš šťastný krok,
celý nový rok!“
„Aké básničky? Povedz aj mne.“ Prosil Peťko.
A Betka mu zarecitovala:
Pozri čo je za dverami, malý chlapík celkom nahý!
Zvoniť starým, zvoniť mladým,
dníčkom čistým ako sneh,
nech ťa bolesť nezraní, to je mojim želaním.
Nech ťa láska v srdci hreje,
nech máš šťastný krok,
celý nový rok!
„Vynikajúca básnička.“ Zatlieskal Peťko. „Tvoj šálik sa už asi pripravuje na oslavu. Dnes je predsa Nový rok a ľudia si budú vravieť rôzne želania.“ Povedal.
„Zdá sa, že nielen ľudia,“ zasmiala sa Betka. „Aj šáliky.“ Doplnila.
Peťko sa veselo pozrel na Betku a chytil ju za ruku. Potom spolu nahlas recitovali básničku.
Pozri čo je za dverami, malý chlapík celkom nahý!
Zvoniť starým, zvoniť mladým,
dníčkom čistým ako sneh,
nech ťa bolesť nezraní, to je mojim želaním.
Nech ťa láska v srdci hreje,
nech máš šťastný krok,
celý nový rok!
„HAF!“ Zakončil Félix a poskočil od radosti.
Deti naučili básničku aj tetu Róžiku. Potom ju naučili aj rodičov. A večer, keď oslavovali Nový rok, recitovali ju všetci naraz. Dokonca k nej vymysleli melódiu a napokon si ju aj zaspievali.
A ako vy oslavujete Nový rok?
Lucia Balagová
