Pamätáte si na Peťka a jeho červený šálik? Áno, je to chlapec s rozprávkovým šálikom. Vždy keď s ním spí, má krásne sny. A zaujímalo by vás, čo sa takému Peťkovi sníva? Jeden taký sen mi Peťko vyrozprával. A nie iba to. Peťka tento sen inšpiroval. Že čo je to inšpiroval? No to je, keď sa vám prihodí niečo, čo vás povzbudí urobiť niečo nové, zaujímavé, užitočné, či pekné. Alebo vás môže inšpirovať aj niekto. Niekto, kto vás povzbudí urobiť niečo nové, zaujímavé, užitočné, či pekné.
A Peťkovi sa jedného dňa snívalo o bielom medveďovi. Poviete si, čím už len Peťka mohol taký medveď inšpirovať? Máte nejaký nápad? Čo je na bielom medveďovi zaujímavé?
Nuž, a ja vám poviem, čo bolo zaujímavé na tomto rozprávkovom bielom medveďovi.
Peťko sa o svojom sne ocitol v krááááásnej bielej krajine. Bola celá zasnežená a boli tam nielen hory, ale i zamrznuté jazero. Peťko sa potešil. Júúúúúj, to sa bude lyžovať! Júúúúúj, to sa bude stavať snehuliak! Júúúúúj, to sa bude sánkovať! A júúúúúj, to sa bude dať aj korčuľovať!
A tu Peťko zbadal ako sa k jazeru blíži biely medveď. Takému medveďovi sa hovorí ľadový medveď. Vykračoval si smerom k jazeru a na pleci niesol sekeru. Čo to? Pomyslel si Peťko. Čo ide ten medveď robiť? Čudovala sa. Medveď prišiel k jazeru a sekerou začal rúbať dieru. Ááá, asi ide loviť ryby. Hovoril si Peťko. Ale nie. Medveď vyrúbal dieru a šup, hodil sa do vody a začal sa v nej kúpať. V takej studenej vode?! Zľakol sa Peťko. Čo ak sa mu niečo stane!
A tak začal na medveďa kričať: „Medveď! Ľadový medveď, prečo sa kúpeš v takej studenej vode? Prechladneš!“
„Prechladnem?“ Čudoval sa medveď. „Prečo by som mal prechladnúť?“
„Akože prečo? V takej studenej vode sa nemôžeš predsa kúpať,“ povedal Peťko.
„Môžem. Ja som na to zvyknutý. Som predsa ľadový medveď,“ povedal medveď a pokojne sa ďalej čvachtal.
„Tebe nie je zima?“ čudoval sa Peťko.
„Nie je. Ja sa takto kúpem už odmala. Som zvyknutý.“ Žmurkol na neho medveď. „A práve preto nebývam vôbec chorý.“ Zasmial sa.
„Ty nebývaš chorý?“ Čudoval sa Peťko. „Veď žiješ v takej studenej krajine,“ povedal. „Ja vždy prechladnem, keď začne zima,“ doložil Peťko.
„To preto, že nie si otužilý,“ poznamenal medveď.
„A ako sa môžem stať otužilým?“ Bol zvedavý Peťko.
„No, musíš trénovať chlad. Skús sa sprchovať v studenej vode. Spávať pri otvorenom okne a menej sa obliekať,“ pouvažoval medveď. „Ale nie hneď a všetko naraz,“ upozornil ho. „Postupne. Musíš si na chlad postupne zvykať.“
„Sprchovať sa v studenej vode?“ striasol sa Peťko.
„HAHA, zasmial sa medveď. Bojíš sa?“
„No, nie žeby som sa bál, ale nie je to nepríjemné?“ Spýtal sa Peťko.
„Zo začiatku to možno bude nepríjemné. Ale skús iba chvíľku. A čím budeš odolnejší, postupne predlžuj. Potom sa ti už studená voda začne zdať príjemná. Uvidíš,“ usmial sa medveď. „A jedného dňa možno skočíš aj do zamrznutého jazera.“ Zasmial sa.
„To iste!“ Pochyboval Peťko.
„Neveríš? Ja takých ľudí poznám.“ Povedal medveď. „Hovoria si Ľadové medvede.“ Povedal pyšne. „Občas si s nimi idem zaplávať aj ja,“ povedal pyšne. Potom sa zamyslel. „Možno by ťa práve oni mohli naučiť otužovať,“ povedal.
„A potom už nebudem chorý?“ Spýtal sa Peťko.
„Netvrdím, že nikdy. Ale určite menej. Budeš odolný voči prechladnutiu.“ Odvetil mu medveď.
„Možno by som to mohol skúsiť,“ povedal Peťko medveďovi.
„Skúsiť by si to mal,“ zasmial sa medveď a ponoril sa do vody.
Peťkovi sa potom ešte snívalo ako sa s medveďom naháňal v snehu a ako spolu stavali snehuliaka. Dokonca si vysadol medveďovi na chrbát a ten ho vyniesol hore na kopec. Odtiaľ sa šmykli dolu brehom a veselo sa rútili snehom. Zažili spolu kopec zábavy. Nebojte sa, Peťko neprechladol, veď to bol iba sen.
A čo myslíte? Začal Peťko otužovať? Inšpiroval ho medveď? Poznáte ľudí, čo si hovoria ľadové medvede? Počuli ste o nich? Chceli by ste skúsiť otužovanie?
Lucia Balagová
