Pamätáte si na Peťka a jeho červený šálik alebo na Peťka a ľadového medveďa? Áno, je to chlapec s rozprávkovým šálikom. Vždy keď s ním spí, má krásne sny. A zaujímalo by vás, čo sa takému Peťkovi sníva? Nuž Peťko mi vyrozprával ďalší jeho sen. Blížia sa Vianoce. Aj vy často premýšľate aké darčeky dostanete pod stromček? Alebo aké darčeky by mohli dostať tí, ktorých máte radi? Alebo premýšľate aký budete mať stromček? Možno premýšľate o dobrých koláčikoch. No, aj Peťko nad týmto premýšľal predtým ako šiel spať. A čo sa mu potom snívalo?
Peťko sa vo svojom sne ocitol v izbičke, kde bol vianočný stromček. Už bolo dávno po Vianociach a všetky darčeky boli preč. Stromček už pomaly opadával a Peťko vedel, že ho čoskoro budú musieť vyhodiť. Oberú z neho ozdoby a sladkosti a vynesú ho s ockom pred dom ku smetnému košu. Odtiaľ ho odvezie auto do ZOO, aby si na ňom pochutnali zvieratká. Aj keď Peťko vedel, že stromček bude takto užitočný, predsa mu len bolo ľúto. Stál pri ňom a prihováral sa mu:
„Kamarát, taký si krásny. Škoda, že sa musíme rozlúčiť.“ Hovoril. „Mám ťa rád, chcel by som sa s tebou ešte stretnúť,“ povedal smutne.
„To som rád,“ povedal stromček.
Peťko sa prekvapene naň pozeral. „Ty rozprávaš?“
„Samozrejme,“ odvetil stromček. „Veď sa ti snívam,“ pripomenul mu. „A vidím, že máš dobré srdce a máš rád stromy,“ doložil stromček.
„To mám,“ odvetil Peťko.
„V tom prípade mám pre teba vzácny dar,“ pošepol vianočný stromček tajne a podal Peťkovi do ruky malú škatuľku.
Peťkovi zasvietili oči. Ďalší darček? Veď už je po Vianociach. Čo to môže byť? Chytil škatuľku a rýchlo ju odbaľoval. Keď otvoril vrchnák v škatuľke bola: „Šiška?“ Začudoval sa Peťko.
„To nie je obyčajná šiška,“ povedal vianočný stromček. „Tá šiška je plná semienok. A tie semienka sú moje deti. To znamená, že sú to všetko maličké vianočné stromčeky. Len ešte nevyrástli. Treba sa o nich postarať.“ Doložil múdro stromček.
„Ako sa mám o nich postarať?“ Spýtal sa Peťko.
„Treba ich zasadiť. Potom polievať a dávať ich na slniečko. Zo semienok potom vyrastú stromčeky. Vianočné stromčeky,“ usmial sa vianočný stromček.
„Mohol by som mať vlastný vianočný stromček?“ Potešil sa Peťko.
„Presne tak. Vlastný vianočný stromček. A ako ho budeš mať v kvetináči, môžeš ho mať celý rok. Iba na Vianoce ho ozdobíš. Takto sa s ním nemusíš lúčiť,“ usmial sa stromček.
„Ale tu je veľa semienok,“ pozoroval šišku Peťko.
„Môžeš darovať semienka ľuďom, ktorých máš rád. Vypestujú si vlastné vianočné stromčeky.“ Poradil mu stromček. „Alebo im vypestuj stromček ty a potom im ho daruj.“ Radil ďalej.
„Ale to je skvelý nápad!“ Potešil sa Peťko. „Betka mi s tým určite rada pomôže,“ usmial sa. „Ona bude tiež isto chcieť vlastný stromček.“ Tešil sa.
„No vidíš. A jeden stromček môžeš dať starej mame. Ona si ho dokonca môže zasadiť v záhrade. Nemusíte mať vianočný stromček v izbe. Môžete si ho vyzdobovať vonku pred domom,“ usmial sa stromček.
„A jeden stromček dám ujovi starostovi.“ Potešil sa Peťko. „Každý rok dáva na námestie veľký vianočný stromček. Čo keby tam namiesto toho jednoducho jeden zasadil?“ Uvažoval.
„Pokiaľ viem, na námestí bývajú obrovské stromčeky,“ zamyslel sa vianočný stromček. „Neviem, či sa bude pánovi starostovi páčiť takýto nápad.“
„Hm. Ale keby sme ho poprosili celá škôlka a bol by to náš stromček, stromček nášho mesta, ktorý by pomaličky rástol a každý by ho mal rád,“ premýšľal Peťko. „čo na tom, že by bol najprv malý. Aj my deti sme najprv malé.“ Nevzdával sa svojho nápadu.
„Ale veď nápad je to dobrý. Treba sa pána starostu spýtať,“ podporil Peťka vianočný stromček.
„Taký skvelý darček som ešte nikdy nedostal,“ usmieval sa Peťko.
„To som rád, Peťko. Nezabudni. Sú to moje deti. Takže je v nich kúsok zo mňa. Hovoril si, že by si sa chcel so mnou ešte stretnúť?“ Pošepkal stromček.
A viete čo sa stalo? Keď sa Peťko ráno zobudil, držal v ruke šišku. Usmial sa. Bol to sen? Nebol to sen? A čo myslíte? Čo so šiškou urobil?
Lucia Balagová
