Pamätáte si na Peťka a jeho červený šálik alebo na Peťka a ľadového medveďa alebo na Peťka a vianočný stromček? Áno, je to chlapec s rozprávkovým šálikom. Vždy keď s ním spí, má krásne sny. A naposledy sa mu snívalo práve o vianočnom stromčeku. A všetci vieme prečo. Jednoducho preto, že sa na Vianoce veľmi teší. Aj vy sa tešíte na Vianoce? Určite sa tešíte na darčeky. Napísali ste už zoznam prianí? Nezabudnite, zoznam prianí to nie sú iba darčeky pre vás.
Veru, aj náš Peťko sedel nad papierom a premýšľal, čo napíše do zoznamu prianí. Napokon všetky priania už mal napísané, okrem jedného. Chýbalo mu už iba prianie pre Betku. Chcel pre Betku vymyslieť ten najkrajší darček. Čo by ste Betke darovali vy?
Peťko pozeral von oknom, za ktorým snežilo. Keď tu zrazu na okne mu pristála veľká snehová vločka. Tá je krásna, pomyslel si Peťko a chcel si ju dobre poobzerať. Pristúpil preto k obloku.
„Si krásna,“ povedal vločke Peťko. „Taká jemnučká a maličká,“ usmial sa.
„Áno,“ zažmurkala vločka. „Uštrikovala ma pani Zima.“ Povedala.
„Uštrikovala?“ Začudoval sa Peťko.
„Áno, pani Zima rada štrikuje,“ smiala sa. „Štrikuje vločky.“
„Aj moja babka štrikuje,“ povedal Peťko. „Ona zas štrikuje šáliky,“ zasmial sa. „A nie hocijaké,“ doložil. „Štrikuje rozprávkové šáliky.“
„Rozprávkové?“ Začudovala sa vločka.
„Áno, vždy keď s ním spím, niečo pekné sa mi sníva,“ vysvetlil Peťko.
„Hm,“ zamyslela sa vločka. „Pani Zima štrikuje rozprávkovú zimu.“ Ukázala vločka na okolie. „Veď sa len pozri. Všetky tie uštrikované vločky na stromoch, na kríkoch, na lavičkách, na zemi… Nie je to krásne ako rozprávka?“ Spýtala sa.
„Veru je.“ Uznal Peťko. „Mám zimu rád,“ doložil. „V zime môžem stavať snehuliaka, môžem sa sánkovať, lyžovať a vieš čo ešte?“ Zasmial sa.
„Čo?“ bola zvedavá vločka.
„Môžem guľovať Betku,“ povedal šibalsky.
„Kto je Betka?“ Spýtala sa vločka.
„Moja kamarátka.“ Usmial sa.
„Zdá sa, že ju máš rád,“ povedala vločka.
„Mám. A preto teraz premýšľam, aký darček pod stromček by mohla Betka dostať. Chcem ho napísať do zoznamu prianí.“ Vysvetlil.
„To je od teba pekné,“ zamyslela sa vločka. „A máš nejaký nápad? Vieš, čo by Betka mohla chcieť?“
„Určite by sa potešila, keby mala rozprávkový šálik ako ja. Alebo ešte lepší,“ povedal Peťko.
„Tak potom to už máš vymyslené,“ zasmiala sa vločka.
„Vymyslené, vymyslené,“ povedal smutne Peťko. „Kto jej ale taký šálik uštrikuje? Veď to vie iba moja stará mama! A stará mama by to už nestihla.“
„Ale ja viem kto by to stihol,“ žmurkla na neho vločka. „Predsa pani Zima. Ak chceš, môžem sa jej spýtať. Keď vie urobiť za jednu noc toľko vločiek, že zasype nimi celú krajinu, neverím, že by nestihla uštrikovať jeden šálik,“ zasmiala sa.
„To vážne?“ Potešil sa Peťko.
„Napíš si to do zoznamu prianí,“ pošepla mu vločka.
Peťko neváhal. Rýchlo si sadol za stôl a do zoznamu prianí napísal biely rozprávkový šálik pre Betku. Keď sa vrátil k oknu, aby vločke poďakoval, už tam nebola.
Žeby utekala za pani Zimou, aby ju poprosila o šálik pre Betku? Čo myslíte? Ako to dopadne?
Lucia Balagová
