Je zle, ba môže byť ešte horšie. Vojna na Ukrajine zásluhou prezidenta Putina a jeho ruskej armády trvá už piaty deň. Okrem vojakov však zomierajú aj civilisti, ktorí ale chcú žiť v mieri. Šéfa Kremľa to ale vôbec nezaujíma.
Ruská invázia na Ukrajinu má stále nové a nové dôvody, ktoré prezident Putin ťahá z klobúka ako kúzelník zajace, holubice či papierové ruže. Európa sa spája a ukrajinskému ľudu pomáha ako sa dá. Vladimír Putin je však z toho besnejší a besnejší, ba už sa vyhráža aj jadrovými zbraňami! Zrejme čaká len na to, aby sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo aj NATO. Čo by to znamenalo prezradil politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Jeho názory zverejnil portál parlamentnelisty.sk.
Ochota Ukrajincov rokovať o mieri je pri takomto vývoji prirodzená
Šéf Kremľa sa síce zatiaľ obmedzuje iba na boje na Ukrajine, lenže v jej susedstve sú viaceré štáty NATO. A útok na členský štát NATO by zatiahol do vojny aj štáty z ostatných kútov sveta, čo by už malo charakteristiky svetového konfliktu. „Putinov režim k takémuto kroku nepristúpi, pretože o to nemá žiaden záujem,“ myslí Gabriel Eštok. „NATO je stále najväčšou vojenskou silou a pre Rusko by bol takýto krok zničujúci. Potrebné je dodať, že aj pre celú Európu. Z rovnakého dôvodu NATO nevyslalo a nevyšle na Ukrajinu vojská Aliancie. Ak bude Rusko v agresívnej politike pokračovať, tak to bude do krajín, ktoré nie sú členskými štátmi NATO a nie sú súčasťou kolektívnej obrany. Spomeniem napríklad Moldavsko. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy je tak aktuálne nie len najväčšou zárukou našej obrany, ale aj ochrany pred konfliktom svetových rozmerov,“ konštatuje ďalej politológ, podľa ktorého je Ukrajina je v nezávideniahodnej situácii.
Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti
V nezávideniahodnej situácii sú Ukrajinci aj preto, že ostali v boji s oveľa silnejším súperom osamotení. „Ochota Ukrajincov rokovať o mieri je pri takomto vývoji prirodzená. Na druhej strane, chuť víťazstva pravdepodobne bude vplývať na neochotu Kremľa k takýmto rokovaniam pristúpiť. Propagande a vojenskej príprave Putin obetoval veľa času a prostriedkov, inváziou obetoval svoju reputáciu v svetovom spoločenstve, a preto sa totálne vojenské víťazstvo na Ukrajine zdá byť jediným výsledkom, ktoré by považoval za úspech,“ dodáva Eštok, ktorý je tiež toho názoru, že splnenie požiadavky o neutralite Ukrajiny nie je pre ruský režim postačujúce. Vladimir Putin totiž od USA a NATO chce, aby Ukrajina nebola členom NATO a tiež aby severoatlantická aliancia stiahla svoje vojská aj zo štátov bývalého sovietskeho bloku.
Andrej Stančík: Putin sa odtrhol z reťaze a úplne podľahol svojej imperiálnej predstave o Rusku
Putin potrebuje pred ľudom obhájiť straty na životoch aj ekonomické dopady
„Po úspechoch v invázii na Ukrajine nemá ruský prezident dôvod zo svojich požiadaviek ustupovať a Západ tieto požiadavky nemôže akceptovať. Rovnako ich nemôže akceptovať ani Slovensko, ktoré musí vyvinúť všetko politické a diplomatické úsilie, aby o prijatí týchto podmienok západné mocnosti ani len neuvažovali, pretože okrem bezpečnostných záruk by sme ako malý štát v strede Európy stratili aj akúkoľvek šancu suverénne rozhodovať o svojom osude. Stali by sme sa len políčkom na šachovnici, o ktorej by rozhodovali mocnosti,” vysvetľuje politológ, ktorý poukazuje aj na skutočnosť, že podpora pre súčasnú inváziu na Ukrajinu je medzi ruským obyvateľstvom omnoho menšia, ako tomu bolo pri anexii Krymu. I preto potrebuje Putin pred svojím ľudom obhájiť straty na životoch, ekonomické dopady a v konečnom dôsledku aj fakt, že útočí na svojho suseda a bratský národ.
J. Naď: Považujeme za nepravdepodobné, že by Rusko napadlo SR
„Ukrajina je dlhodobo vťahovaná na pomyselnú orbitu EÚ. Pre Ukrajincov je príťažlivý životný štýl a životná úroveň Európanov. Túžia ísť cestou politického usporiadania a práv, aké vidia v členských štátoch EÚ a nie v Bielorusku či Ruskej federácii. Rusko im z tohto pohľadu nemá čo ponúknuť,” myslí si Gabriel Eštok, podľa ktorého pre Ukrajinu nie je Rusko už dlhé roky politicky a ekonomicky „príťažlivé“.
Prečo teda Rusko podľa politológa napadlo Ukrajinu? „Ukrajina je svojim umiestnením strategicky dôležitá. Navyše, ďalší susediaci štát so šancou splniť si svoj „európsky sen“ by mohol byť ohrozením pre samotný oligarchický režim Vladimira Putina. Jediný efektívny nástroj, ktorý ostal v Putinových rukách, je teda využitie vojenskej moci. A ten aj 24. februára 2022 využil.”
Jozef Uhlárik
