„Skutočná láska znamená nechať tomu druhému priestor pre slobodné rozhodnutie,“ píše sa v anotácii knihy O Červenej Karkulke, ktorá tancovala s vlkmi. A umelci Oleg Šulík a Zuzka Šuková to v tejto knižke nádherne popísali. Nazývam ich umelcami, pretože táto drobná a unikátna knižočka má hĺbku.
Príbeh sa odohráva v tom čase, keď „museli mať všetky poslušné dievčatká zapletené copy a na hlave čepček“. Čo na tom, že dievčatko Lina „nemalo rado čepčeky a zapletené copy“? „Ako to v živote chodí, to čo povedia dospelí, stáva sa pravdou“.
Asi to všetci trochu poznáme. A nielen z detstva. Spomínate si na niektoré z vlastných skúseností? Možno si ani neuvedomujeme ako veľmi sa do nás zapísali. A často i nechtiac, posúvame ich ďalším a ďalším generáciám. V presvedčení, že tak je to správne. Svoje predstavy a videnia sveta smerujeme voči iným. Svoje? Myslíte si, že to nerobíte?
Za každú cenu: Príbeh dvojičiek Benhamovcov
Mnohí sme sa, žiaľ, naučili aj to druhé. Že ak chceme niekam patriť, musíme si zapletať vrkoče. Ale skutočne musíme? Na to nech si položí odpoveď každý sám. No v príbehu je povedané: „v lese nemusím nič, čo inak musím“. Aký pocit to vo vás vyvoláva? Ako by vyzeral váš les? Čo by ste v ňom robili?
A hovorí sa i o vzťahoch. Nepochybne sú pre nás potrebné. No často sú i plné protikladov. Ako píše príbeh: „psi sú ľuďom veľmi oddaní.“ A čo sa deje? „dávajú im povely, napríklad: sadni, ľahni, k nohe… vodia ich na reťaziach… niektoré majú odrezané uši a chvosty… niektorých naučili útočiť na iných ľudí, dokonca na iné psy, svojich bratov…“ Čo cítite? Ako vnímate tieto slová? Sú všetky vzťahy tie správne?
Aby príbeh ukázal pravú tvár slobody, teda lásky, píše sa: „Priateľstvo je ako široká lúka, ktorú vytvoríme pre niekoho iného. Môžeš sa na nej hrať, behať a váľať sa, vyvádzať, môžeš byť i smutná, byť taká aká chceš, dokonca i taká aká byť nechceš.“ Čo cítite teraz?
V anotácii knihy O Červenej Karkulke, ktorá tancovala s vlkmi je tiež napísané: „O porozumení a prekonaní strachu.“ Jeho podstata je krásne popísaná v stretnutí sa Červenej čiapočky s vlkom. „Ak chceš utekať, tak môžeš, ale budeš utekať len kvôli svojmu strachu, nie kvôli mne.“
Mávate strach? Je to prirodzené. Ak by ste ho nikdy nemali, až vtedy by určite niečo nebolo v poriadku. No niekedy zo strachu robíme veci, ktoré robiť nechceme alebo vôbec nemusíme. A niekedy sa bojíme iba svojich vlastných predstáv. Ako povedala Karkulka vlkovi: „Ja viem, to všetko tie rozprávky o netvoroch, čo mi čítajú dospelí. Ty vyzeráš úplne inak ako TO čoho sa bojím.“ Čo všetko sa teda môže skrývať pod pojmom „rozprávky o netvoroch“? Čo tam vidíte vy?
Zdá sa vám to celé veľmi romantické? Alebo naivné? V knižke sa to ľahko píše, no realita nie je taká jednoduchá? Veci nie sú čierno-biele? Nie, naozaj sú farebné. A práve v tom spočíva ich krása aj zložitosť. Hovoríte si: „nemám uši ako iný…“ a vlčica vám odpovie: „dôležité je, či si pripravený pozorne počúvať a či máš naladené srdce.“ A nádherné na tom je: „Keď porozumieš jednému stromu, pochopíš celý les.“
Romantické – neromantické, naivné? Neškatuľkujme. Čítajme. O porozumení tomu, čomu nerozumieme. Knižôčka je naozaj malá. „Je taká malá, že ju zjete na posedenie. Napriek tomu vás môže nasýtiť. Pretože v tom malom batôžku môžete nájsť celý svet. Potom už všetko závisí od vášho trávenia.“
Doplnená je jednoduchými ceruzkovými kresbami, vydaná je na recyklovateľnom papieri. Vhodná pre dospelých i na čítanie deťom. Kúpite od 8,80 Eur, v českom jazyku už od 2,20 Eur.
Lucia Balagová
