Strana SaS a mimoparlamentný Hlas-SD sa nezhodujú v otázke riešenia cien potravín. Vyplýva to z vyjadrení lídra SaS Richarda Sulíka a podpredsedníčky Hlasu-SD Denisy Sakovej.
„Ceny zníži silná ruka štátu,“ myslí si Saková. Podľa strany by v tomto smere preto pomohlo obmedzenie šarží obchodným reťazcom. Hoci uznáva, že slovenský národ je vynaliezavý, pripomína kompetencie a právomoci niektorých inštitúcií dohliadajúcich na cenotvorbu. Strana zatiaľ o podpore návrhu so žiadnym klubom nerokovala, urobí tak pred schôdzou.
Sulík takýto návrh považuje za nedomyslený a nefunkčný. Je presvedčený, že by skôr pomohlo viac konkurencie, napríklad aj dotiahnuť obchodný reťazec zo zahraničia, ako aj zníženie výrobných nákladov. Návrh Hlasu označuje za populistický, nevykonateľný. „Ponúkate prázdne frázy. Na konci dňa nevypadne žiadne funkčné riešenie,“ skonštatoval Sulík.
V prípade novely Trestného zákona Sulík predpokladá, že cez nich prejde. Nevylučuje však zmenu názoru v prípade, že neprejdú niektoré pre nich dôležité pozmeňujúce návrhy. Strana je zároveň za dekriminalizáciu marihuany, jej použitie len na vlastné účely by nemalo byť trestným činom, najmä v krajine, kde sa vypijú legálne litre alkoholu a ľudia sa upijú k smrti. Rozhodnutia súdov by mali zároveň platiť aj spätne, Saková si však nemyslí, že retrospektíva je legislatívne možná.
Pre Hlas-SD je podľa nej akceptovateľná novela Trestného zákona z dielne bývalého ministra Viliama Karasa, hoci v niektorých alternatívach trestov mohol byť „viac ambiciózny“. V prípade migračnej krízy by podľa Sulíka pomohol zberný tábor. „Keď môže mať Amerika 50 vojenských základní, je problém pre Európu azylové centrum pre Afriku?“ pýta sa Sulík. Hlas má zasa problém s flexibilnou solidaritou, teda akýmsi vykúpením krajiny, ak by nezobral časť migrantov. „Máme rozvrátené verejné financie,“ pripomína Saková.
Na margo vyslovenia dôvery vláde odborníkov Sulík zopakoval, že strana jej dôveru vysloví, aj keď sa obáva, že ju nezíska. Nepovažuje to však za kľúčové, v septembri sa „karty rozdajú nanovo“. Hlas dôveru vláde nevysloví. Na margo úvah o kandidatúre na prezidenta zo strany bývalého ministra zahraničných vecí Jána Kubiša uviedla, že o jeho prípadnej podpore sa v strane nebavili. Téma volieb hlavy štátu bude pre nich aktuálna až po parlamentných voľbách. Myslí si, že Tibor Gašpar bol lepší policajný prezident ako Štefan Hamran. Ak by bol Sulík vo vláde, nebude podľa vlastných slov presadzovať vyrovnaný rozpočet do dvoch rokov. Otázka, či si vie predstaviť, že by bol ministrom vo vláde Petra Pellegriniho, ho zaskočila.
(tasr)
