Uplynulé mesiace ukazujú na výrazný nárast agresie a radikalizácie u mladých ľudí. Duševné zdravie mládeže je treba okamžite riešiť, inak spoločnosti hrozia ešte väčšie problémy. Strana Sloboda a Solidarita (SaS ) preto vytvára odborný tím, ktorý bude riešiť otázky duševného zdravia. Navrhuje do škôl dostať viac školských psychológov, financovať ich zo štátneho rozpočtu a zaviesť systém prevencie a podpory žiakov, ktorí čelia problémom.
„V uplynulých rokoch sme si zažili pandémiu, lockdowny, ale aj stále prebiehajúcu vojnu v susednej krajine a výrazný nárast extrémizmu v spoločnosti. Nie je prekvapením, že toto všetko sa odráža aj na mladých ľuďoch. Už v čase pandémie sme pri snahách zatvárať školy upozorňovali na to, že toto opatrenie si vyžiada daň na duševnom zdraví detí. Dnes sme svedkami zvýšenej agresie v školách, napadnutí či dokonca aj dvojnásobnej vraždy z nenávisti. Je nevyhnutné okamžite riešiť duševné zdravie našich detí a preto zostavujeme odborný tím, ktorý bude prinášať konkrétne riešenia,“ hovorí podpredseda SaS Branislav Gröhling.
Branislav Gröhling vysvetľuje, že tím strany SaS spolupracuje odborníkov, ktorí sa venujú téme duševného zdravia mládeže. Spoločne pripravujú informačné podklady pre školy, semináre, ako aj konferenciu zameranú na podporu duševného zdravia na školách.
Strana SaS bude presadzovať vytvorenie systému bezplatného anonymného psychologického poradenstva pre mládež. „Nie vždy dokážu mladí ľudia hovoriť o svojich problémoch tvárou v tvár a anonymné poradenstvo vie byť pre nich veľkou pomocou. Zároveň je však nevyhnutná investícia do odborníkov,“ hovorí Gröhling. Školskí psychológovia aktuálne pôsobia na 21 % základných škôl a na 22 % stredných škôl. Mnohí navyše pracujú cez eurofondové projekty a ich pracovné miesta po ukončení projektu zaniknú.
„Školský psychológ nemôže pracovať na škole dočasne a po ukončení eurofondového projektu jednoducho odísť. Tento personál by mal byť automaticky financovaný a prideľovaný na školy podľa veľkosti. Riešenie sme navrhli už na ministerstve školstva,“ uvádza Gröhling. Školy by v navrhovanom systéme dostávali asistentov aj odborníkov automaticky podľa počtu žiakov. Počet asistentov by v tomto prípade narástol na 18 000 a v závislosti od veľkosti by každá škola dostala financie na úväzky na jedného či viacerých odborníkov, akým je školský psychológ, sociálny pedagóg či školský špeciálny pedagóg.
Okrem riešenia akútnych problémov spojených s pandémiu či napätím v spoločnosti však Branislav Gröhling zdôrazňuje aj prevenciu. „Nehovoríme len o tom, že školský psychológ či podporný tím na škole budú iba hasiť problémy, ktoré tu máme dnes. V prvom rade by mali týmto problémom predchádzať. Oblasť prevencie rizikového správania sme komplexne spracovali v Katalógu podporných opatrení, ktorý sme pripravili, a rieši ju aj reforma poradenského systému, ktorú sme spustili.“
„Nad duševným zdravím mládeže nemôžeme zatvárať oči. Ignorácia týchto problémov vedie len k násilia a agresie, ktorých svedkom sme boli v týchto mesiacoch. Ak nezačne štát túto tému aktívne riešiť, zarába si na veľký problém,“ uzatvára Gröhling.
(ts)
