Odborovú organizáciu v sieti predajní LIDL vedie Tatiana SEŇANOVÁ pôvodom z Nitry. Piaty rok háji práva tisícov zamestnancov z vyše 160 predajní po celom Slovensku. Pre Nitranoviny hovorí, prečo odbory nie sú prežitok, s čím sa na ňu zamestnanci najviac obracajú, či prečo sa rozhodla viesť odborovú organizáciu, aj keď to pre ňu znamenalo zníženie príjmu.
Ľudia vnímajú zamestnancov obchodných reťazcov najmä na predajnej ploche a za pokladňami. Čo všetko obnáša ich práca?
Zákazníci si často neuvedomujú, že v čase kedy prídu nakúpiť, už musí byť predajňa nachystaná v plnej miere. Napríklad, len v prípade ovocia a zeleniny zabezpečiť jej skompletizovanie v logistickom centre podľa objednávky danej predajne. Objednané množstvo tovaru následne ešte pred otvorením predajne vyložiť do regálov, skontrolovať správnosť cenoviek a čerstvosť dodanej zeleniny. Čo sa týka napríklad pekárne – pekár musí zabezpečiť dostupnosť všetkých dopekaných artiklov rovnako ešte pred otvorením predajne.
Samozrejmosťou je neustála čistota predajne, ktorú zabezpečujú zamestnanci prakticky nonstop počas výkonu ich práce. Nemôžem opomenúť prácu s ľuďmi, či už sa bavíme o kolegoch v kolektíve, alebo o zákazníkoch. Je to neustály kolotoč, ako to my voláme „živý organizmus“, ktorého fungovanie sa neustále mení v závislosti od rôznych technických a ľudských faktorov.
Prečítajte si aj: Ľubomír Haviernik: Riaditeľ SPF fond používa ako svoju POLITICKÚ nástenku. ÚTOČÍ na starých kolegov, ktorých označuje za korupčníkov (video)
Sú za túto prácu spravodlivo ohodnotení?
Čo sa týka nášho zamestnávateľa, je dlhodobo lídrom vo výške ponúkanej mzdy a dovolím si tvrdiť, že ponúkaná mzda je adekvátna. Čo mne ako odborárke celkom nevonia, sú mzdy rozdelené referenčne, čo je voľne dostupná informácia na rôznych pracovných portáloch. Spôsobuje to, že predavač/pokladník v Bratislave, v Nových Zámkoch a v Nitre s rovnakou výškou úväzku má rozdielnu základnú mzdu, a to aj napriek tomu, že referencie z pracovnej zmluvy môže, avšak nemusí nikdy plniť. Nejedná sa teda o regionálne rozdiely ako si mnoho zamestnancov myslí, ale o referenčné, čo však z nášho pohľadu je tiež balans zamestnávateľa na ostrej hrane.
S akými problémami sa na vás zamestnanci obracajú?
Štandardom sú nedodržiavania ustanovení Zákonníka práce či Kolektívnej zmluvy. Upozorňujeme o ich vzniku zamestnávateľa, avšak ak nastane nezhoda vo výklade na oboch stranách, sme nútení posielať tieto podnety na prešetrenie orgánom dozoru. Chcem ale povedať, že odborová organizácia neslúži „len“ na riešenie problémov.
Na dennej báze ponúkame členom odborovej organizácie bezplatné právne poradenstvo, napríklad pri úpravách pracovného času, zmene úväzku, postupoch pri ukončení pracovného pomeru či všeobecnú edukáciu zamestnancov. Dôležité je, aby sa sami vedeli orientovať v ustanoveniach Zákonníka práce, samostatne argumentovať a riešiť tak svoje podnety od ich vzniku a tak predchádzať eskalácii situácie. Rovnako dôležité je vysvetľovať zamestnancom, že strach tu nie je na mieste a je potrebné si uvedomiť svoju hodnotu ako zamestnanca.
Odbory sú prežitok, nič nerobia, sú kúpené vedením – to sú len niektoré zo stereotypov, ktoré prevládajú medzi časťou verejnosti. Prečo by sa podľa vás mal človek zapájať do práce odborov?
V prvom rade odbory nie sú prežitok. Stačí otočiť hlavu k našim západným susedom a je zrejmé, že aj kvôli odborom, ak nie práve vďaka silnej odborovej organizovanosti v západných krajinách Európy, sú mzdy zamestnancov vo všetkých sektoroch ohodnotené neporovnateľne vyššie ako u nás. Odborové organizácie v západných krajinách majú omnoho vyšší status dôležitosti a rešpektu ako u občanov – zamestnancov, tak aj u vládnych predstaviteľov.
Tu priamo nadviažem na argument, že odbory na Slovensku nič nerobia. Robia a reflektujú na všetky zásadné podnety, avšak často nie sú ich dôležité argumenty prezentované v médiách, či vypočuté vládnymi predstaviteľmi. Ak môžem byť osobná, neviem čo to znamená byť kúpená zamestnávateľom a bola by som rada aby mi to raz niekto vysvetlil.
Prečítajte si aj: KATASTROFÁLNA situácia v BPC Beluša. Je to NEÚNOSNÉ, hovorí predseda miestnych odborov Miloš KAPUŠ, ktorého sa chce vedenie firmy zbaviť
Ako fungujete napríklad vy?
Ja konkrétne som uvoľnená na výkon funkcie v odborovom orgáne, kde mi zamestnávateľ poskytuje náhradu mzdy vo výške priemernej mzdy zamestnanca vo funkcii predavač/pokladník na 35 hodinový úväzok (na túto pozíciu som zostúpila z riadiaceho tímu predajne kvôli funkcii v odboroch) a toto sa nám podarilo dohodnúť až v Kolektívnej zmluve po 3,5 roku vo výkone mojej funkcie. Neviem kto, okrem odhodlaných odborárov by túto náročnú prácu robil za takú nízku mzdu, pretože jedine odhodlanie dosiahnuť zadosťučinenie nás mnohých funkcionárov drží v tejto práci. Zároveň musím konštatovať, že som nikdy nepožívala iné benefity oproti zamestnancom na predajniach.
Ale aby som sa vrátila k dôležitosti zapájania sa do aktivít odborov. Aj keď sa to často nezdá, Slovensko má jeden z najkvalitnejšie vypracovaných Zákonníkov práce v Európe. Do kariet nám hrá ešte aj zákon o BOZP, ktorý možno považovať za druhú najvyššiu kompetenciu odborárov v rámci riešenia podnetov zamestnancov. Ak zamestnanci budú naďalej, v takom rozsahu ako je tomu dnes, ľahostajní k dianiu na svojich pracoviskách, odbory nám tu postupne budú chátrať.
Viete, často sa stretávam s tým, že ma zastaví starý kolega na predajni a spýta sa ma: „Čo si nám vyjednala?“. Za problém nepovažujem to, že by som mu povedala „málo alebo veľa“, ale to, že si tento môj kolega vôbec neuvedomuje, čo je hlavným pilierom odborových organizácii – a teda silná a aktívna členská základňa. Nevenovať vôbec pozornosť svojmu zamestnaneckému prostrediu, v ktorom strávim 40 rokov svojho života je alarmujúce. Odbory nie sú funkcionári, ale zamestnanci!
Čo motivovalo konkrétne vás, aby ste vo svojom zamestnaní boli aktívna v odborovej oblasti?
Ja som bola vždy taká „tá spravodlivá“. Neznášam krivdu na niekom druhom. Postupom času, keď som si aj u nás v práci začala všímať rôzne nedostatky v súvislosti so Zákonníkom práce, alebo BOZP, začala som sa o tému odborovej organizácie zaujímať viac – toho času na materskej dovolenke.
Raz som prostredníctvom sociálnej siete našla kontakt na predsedníčku výboru, vtedy ešte Úsekovej organizácie, dohodli sme si stretnutie a tá ma doslova prehovorila na to, aby som to skúsila aj vo funkcii. Otvorene priznávam, že som šla do odborov ako „teľa na porážku“. Predstavovala som si to teda omnoho jednoduchšie. Postupom času som sa vďaka mojim kolegom z Metodického pracoviska v Bratislave a vedeniu odborového zväzu KOVO dostávala viac a viac do problematiky, postupov, vyjadrení a riešení rôznych situácii. Mám malú dcérku a všetko, za čo dnes bojujem, bude mať priamy dopad na jej zamestnanecké prostredie v budúcnosti. A ja chcem, aby boli tie podmienky rozhodne lepšie ako sú dnes.
Prečítajte si aj: Daniel MODROVSKÝ: Novinári sú v kontexte v mainstreamu vnímaní ako osoby bažiace po senzácii, hladní po krvi
Pokým na väčšine pracovísk má predseda odborov svojich zamestnancov „pod jednou strechou“, vy ich máte roztrúsených od Bratislavy až po Sninu v desiatkach predajní. Ovplyvňuje to fungovanie organizácie?
Jednoznačne ovplyvňuje. V podstate od môjho zvolenia do funkcie v októbri 2018 až do podpísania Kolektívnej zmluvy v máji 2022 nám zamestnávateľ nedovolil nijakým spôsobom informovať zamestnancov v jeho priestoroch o tom, že existuje odborová organizácia. Pri mojom vtedajšom paušálnom uvoľnení na dva pracovné dni v týždni resp. cca osem dní v mesiaci, bolo potrebné zabezpečiť samotný chod odborovej organizácie, poradenstvo na Metodickom pracovisku, absolvovať vzdelávania – na ktoré som nie vždy bola uvoľnená zo strany zamestnávateľa – a v neposlednom rade zabezpečiť nábor nových členov a prípravu Kolektívnej zmluvy. Ani členovia výboru nie sú z jedného mesta.
Hlavnou oporou mi je podpredsedníčka Janka, ktorá občas dochádza z okolia Bratislavy počas svojho pracovného voľna. Ak si to zhrniem, neviem akým spôsobom by som viedla odborovú organizáciu, pokiaľ by sme dnes nemali také technické vymoženosti ako máme. Našťastie, od mája 2022 odkedy som dlhodobo uvoľnená na výkon funkcie, mám konečne čas cestovať aj za zamestnancami. V priebehu júna 2022 až januára 2023 som popri iných povinnostiach absolvovala úžasné stretnutia v Košiciach, Michalovciach, Rimavskej Sobote, Nových Zámkoch, Ružomberku, Šahách, Detve, Liptovskom Mikuláši, Žiline, Banskej Bystrici atď… V tejto aktivite plánujem jednoznačne pokračovať aj naďalej. Hlavnú zásluhu na nábore nových členov ale majú jednoznačne zamestnanci, ktorí sú aktívnymi členmi odborovej organizácie, za čo im patrí moja veľká vďaka.
Ako vyzerá pracovný týždeň predsedníčky odborov v obchodnom reťazci?
V prvom rade je to celé o komunikácii. Ako som už vyššie spomínala, našťastie žijeme v technicky vyspelej dobe, ktorá mi umožňuje ľahko komunikovať rôznymi spôsobmi so zamestnancami po celom Slovensku. Máme už zavedené postupy, vďaka ktorým sa nám darí efektívnejšie využiť čas potrebný na riešenie podnetov členov odborov. Samozrejme, pokiaľ si to zamestnanci alebo situácia vyžaduje, dohadujeme si zo zamestnancami osobné stretnutia. Štandardne môj deň začína otvorením email schránky a podľa toho viem, či bude v daný deň „sranda“ (smiech).
Prečítajte si aj: STARÉ HORY: Ak niekto predáva energiu za neúmerne vysokú cenu, tak ho považujem úžerníka, hovorí starosta Marián GAJDOŠ
Vzhľadom na moju funkciu mi už ale nevyplývajú len povinnosti voči zamestnancom, ale aj v rámci štruktúry odborového zväzu KOVO. V mesiaci január som napríklad absolvovala zasadnutie Komisie pre prácu s mládežou pod OZ KOVO, do ktorej som bola zvolená za Bratislavský a Trnavský kraj. V rámci kalendárneho roka je to teda o neustálych osobných stretnutiach, online mítingoch, telefonátoch, email-och ako s kolegami z OZ KOVO, tak aj so zamestnancami a zamestnávateľom.
A čo víkendy, darí sa vám v rámci voľna a oddychu vracať do rodnej Nitry?
Áno, samozrejme. Napriek tomu, že môj život je podstatne hektickejší ako bol „pred odbormi“, tak si nájdem čas na návštevu Nitry. Aj keď niekedy je to len krátka zastávka v rámci pracovnej cesty. Toto leto by som si napríklad chcela po dlhých rokoch opäť zopakovať výstup na Zobor a pozrieť sa aj na náš krásny Nitriansky hrad.
Pýtal sa Artur Bekmatov
