Trápite sa s písaním slohov, alebo by ste chceli začať? Ako na to? Pre všetky deti, ktoré sa trápia so slohom a pre všetkých rodičov, ktorí sa trápia spolu s nimi, vymyslela návod pedagogička Katka Borguľová, milovníčka písania slohov a skladania básní.
Poďte si to teda vyskúšať!
| 6 – KROKOVÝ POSTUP NA PÍSANIE SLOHU (7 – krokový: pre básne) Celkom na úvod je potrebný rozhovor na danú tému alebo prečítanie si čo najviac dostupných informácií/názorov a pod. o téme (netreba to však preháňať, to by sme čítali do nekonečna) Na základe toho alebo popri tom si robíme brainstorming (napíšeme si na veľký papier všetko, čo nás k tejto téme napadne – slová, slovné spojenia, vety, myšlienky). V tomto kroku môžeme písať len náhodne pod seba, vedľa seba, rozhádzane po papieri… Nemusia to byť celé vety a môžeme skákať z jedného aspektu témy do iného, podľa toho, čo nás napadne, ide o voľné asociácie k téme (slovo aspekt a asociácia Ti vysvetlí rodič) Napísané myšlienky/slová/slovné spojenia roztriedime do skupín, podľa niečoho, čo majú spoločné – to budú odstavce (v básni napr. strofy). Príbuzné nápady si napr. zvýrazníme/zakrúžkujeme/podčiarkneme rovnakou farbou a potom ich prepíšeme na osve papier – tam sa budeme neskôr venovať komponovaniu odstavca (strofy)Na všetky slová, ktoré by sme chceli použiť v básni vymyslíme rýmy (toto sa v slohu nemusí ) Vytvoríme surovú verziu slohu (básne), tzn. podľa skupín/odstavcov – na každý papier jeden odstavec, hoci aj v rozhádzanom poradí vymýšľame vety tak, aby na jednom papieri vznikla ucelená myšlienka (= má hlavu aj pätu)Poukladáme odstavce/papiere do určitého poradia, treba myslieť na základné členenie – úvod, jadro, záver. Ak treba, aby odstavce nadväzovali chronologicky (teda v akej postupnosti sa odohrali v čase), dáme na to pozor. Sloh (báseň) vybrúsime ako diamant do finálnej podoby, teda prepojíme všetky odstavce tak, aby jeden nadväzoval na druhý a celý sloh pôsobil ucelene, zmysluplne – pomôžeme si univerzálnymi výrazmi, ktoré sa používajú pri písaní slohov, napr. v angličtine (tam je to už prepracované). Skúsime zakomponovať aj slová či slovné spojenia ktoré bežne v reči často nepoužívame, sú zaujímavé, nové a dajú sa použiť takmer v každom slohu: Vraj, síce, nebodaj, avšak, vzhľadom na to, na druhej strane, kiežby, akoby, v kútiku duše, akoby zázrakom, chcel by som podotknúť, dalo sa čakať, že… a pod. (takúto slovnú zásobu si môžeš postupne zbierať, písať na malé kartičky a odložiť niekam do krabičky, ktorú vždy vytiahneš keď píšeš sloh. S kartičkami sa dá hrať – zlepšovať vo vyjadrovaní, spolu so súrodencami, kamarátmi či rodičmi – napr. losovať z krabičky a vymýšľať na ne vety, skúsiť sa vyjadrovať ako profesor, mudrc a pod.) |
Zásady:
- Rešpektujeme druh slohového postupu – opis, rozprávanie a i., musíme poznať jeho základné znaky
- V slohu neopakujeme rovnaké slovo viackrát, použijeme synonymum alebo sa vyjadríme inak
- vetu nezačíname slovom „A“
- tvoríme radšej kratšie vety, aby sme sa v komplikovanej a dlhej vete nestratili
- zopár dlhších viet však neuškodí, môžeme ich vytvoriť spojením viacerých krátkych do jednej dlhej s použitím spojok a pod.
- snažíme sa vyhnúť používaniu príliš obyčajných slov, skúsime ich nahradiť synonymami alebo slovnými spojeniami (napr.
vetu (=myšlienka)
„Náš výlet bol dobrý.“ Poviem inak: „Na výlete sa mi páčilo, bol prekvapivo dobrodružný.“
Vetu
„Bolo nám dobre.“ Poviem inak: „Spoločne strávený čas sme si užili.“
Vetu
„Mali sme aj dobré počasie.“ Poviem inak: „Aj počasie nám vyšlo.“ Alebo „Slnečné počasie nás sprevádzalo od začiatku do konca výletu.“
PAMATAJ SI! Veta je vyjadrená myšlienka. Jednu myšlienku môžeš vyjadriť mnohými rozličnými spôsobmi!
(Skús si to: Akými vetami by si napr. mohol vyjadriť myšlienku, že si hladný? Vymysli aspoň 2-3 J)
- Nespisovné slová vôbec nepoužívame!!! Ak nás napadnú pri brainstormingu, môžeme si ich zapísať, tam to nevadí, je to spontánna činnosť
- iné – čo ťa ešte napadá?
Príklad:
Téma: Moje najkrajšie prázdniny
Ad1:
Rozprávanie sa o prázdninách, resp. prečítanie nejakého slohu, článku, knižky o prázdninách
Ad2:
Podobuče, super výlet, kamaráti, slnko, kúpanie, výlet loďou na Korčulu, jeden deň boli veľké vlny, búrka, dobrodružstvo, happy end, mušle, maľovali sme kamienky a predávali ich, za zarobené peniaze sme si kupovali nanuky, večerná prechádzka mestečkom, trhy, oslavy, zhorený les, videli sme svadbu Angličanov na mori, žiadne autá – tiché miesto, spievali sme si v aute, jedli sme, mamina pripravila rezne, veselo, zoznámili sme sa s Nemcami, hovorili sme anglicky, žralok?, diskotéka, mám to tam rada, ešte sa tam chcem vrátiť, výborné jedlo v reštike, mňam čevapčiči
Ad3:
vyberám slová z brainstormingu do skupín a dávam tej skupine nadpis. Vzniká akoby podtéma (tu je podčiarknutá). Pripíšem k nej, čo ma ešte napadne. Niektoré slová môžu byť aj v dvoch témach naraz – napr. búrka bude aj v téme „Počasie“ aj v téme „Zážitky“.
Cesta: všetky žlté slová
Ľudia: všetky červené slová
Počasie: všetky modré slová
Pocity: všetky sivé slová
Zážitky: všetky zelené slová
Ad4:
týka sa len básní
Ad5:
Teraz si k podtémam (ktoré mi vznikli, viď vyššie, sú podčiarknuté) napíšem KAŽDÚ NA OSVE PAPIER z tých slov odstavec. Slová z brainstormingu použijem vo vetách, zvýrazňujem ich tu farebne. Môžem dať odstavcu názov, napr. k tomu čo tu píšem ako prvý: Cesta, Cesta na prázdniny, Veselo v aute a pod. Ten nadpis neskôr v slohu môžem použiť vo vete alebo ho celkom vynechám.
CESTA
Cez leto sme sa vybrali do Podobuče. Je to malé mestečko, alebo skôr dedinka v Chorvátsku. Leží na polostrove Pelješac. Cesta autom trvala 10 hodín. Bola síce dlhá, ale nám bolo veselo. S našou rodinou je to tak vždy. Šoféroval ocino. Mamina má na starosti stravu, tak doma pripravila rezne a dostatok pečiva, rajčín a papriky, aby sme netrpeli hladom, kým dorazíme do cieľa. Ako je u nás zvykom, ak my, deti nespíme, tak si všetci nahlas spievame spolu s rádiom. Máme svoje obľúbené skladby. Cesta nám ujde rýchlo a sama osebe je súčasťou prázdninových zážitkov. Napriek nepohodliu sa každý rok tešíme na tieto chvíle spoločnej jazdy.
Takto to spravím ku každej ďalšej podtéme: Ľudia, Počasie, Pocity, Zážitky
Ad6:
Papiere s podtémami/budúcimi odstavcami si usporiadam na stôl do poradia, v akom by bolo vhodné ich použiť v slohu. Poradie mením, pokým mi nevyhovuje. Napríklad na začiatok nebudem písať čo sme jedávali v reštaurácii a nakoniec nebudem písať ako sme na prázdniny išli. Malo by to mať nejakú logiku, ako vravím – hlavu a pätu J. Vznikol mi surový sloh, ktorý si prečítam nahlas a keď sa mi poradie páči, zapíšem si ho celý na jeden papier.
Ad7:
Myslím na to, že by tam mal byť nejaký ÚVOD do témy (tu to môže byť napr. odstavec Cesta) a ZÁVER témy. Ja osobne by som tu na záver dala odstavec s pocitmi. Obzvlášť záležať si dám na prvej a poslednej vete slohu. Prvá by mala upútať a uviesť nás do toho, o čom budeme písať a posledná by mala nejako pekne tému uzavrieť, skončiť. Niekedy môže byť ukončená aj básnickou otázkou: Chceli by ste niekedy zažiť niečo podobné aj vy? Alebo zvolaním: Kiežby náš výlet bol trval dlhšie!
Prajem Vám, nech si písanie slohu užijete, môže to byť naozaj ZÁBAVA!!!
Reč je odrazom myslenia, teda čím lepšie máš vyjadrovanie, tým lepšie máš myslenie a naopak. Ak sa vieš jasne vyjadriť, skôr sa vyhneš nedorozumeniam, aj keď, základom porozumenia je dialóg a hlavne – vôľa porozumieť.
Preto svoju reč zveľaďuj, slovnú zásobu si obohacuj a užívaj si krásu jazyka!
