Slovensko je síce malá krajina, zato sa môže pochváliť viacerými osobnosťami celosvetového významu, ktoré sa tu buď narodili a aj žili, alebo sa tu narodili a potom sa vybrali do sveta, alebo tu majú korene svojich predkov. Samostatnou kapitolou je však barón Gregor Friesenhof.
Osobnosť, ktorú síce veľa Slovákov nepozná, no patrí sa o ňom vedieť, je aj barón Gregor Friesenhof. A to najmä preto, lebo v mnohých smeroch ovplyvnil naše dejiny a životy. Spätý bol najmä s horným Ponitrím, kde pôsobil v obciach Brodzany, Nedanovce a Krásno neďaleko Partizánskeho. Jeho dvomi veľkými láskami boli veda a roľníctvo. Ako priekopník meteorológie, astrometeorológie a agrometeorológie je dodnes uznávaný v celej Európe.
Narodil sa v Petrohrade, slávu po svete šíril z okolia Partizánskeho
Barón Gregor Friesenhof bol významným vedcom, ktorý sa zaoberal hlavne meteorológiou a v Krásne založil agrometeorologické observatórium. Jeho otec barón Gustáv Vogel von Friesenhof pochádzal z viedenskej bankárskej rodiny a po štúdiu práva pracoval v diplomatických službách. Gregor, ako jediný syn, sa narodil 19. januára 1840 v ruskom Petrohrade, kde jeho otec slúžil na rakúskom veľvyslanectve. V roku 1846 sa spolu s otcom dostal do Uhorska. „Po dvoch rokoch strávených v hospodárskej akadémii sa stal prenájomcom pôdy. Meteorológiou sa začal zaoberať v roku 1872, kedy založil svoju stanicu v Nedanovciach. V roku 1887 ju premiestnil do susednej obce Krásno, kam sa aj presťahoval, a nazval ju Ponitrianske agrometeorologické observatórium,“ prezradil miestny historik Štefan Junas. Zaujímavosťou je, že v roku 1892 sa stal podpredsedom Spolku nitrianskych lekárov, lekárnikov a prírodovedcov. V roku 1895 založil úverové, 1898 potravinové a 1908 aj gazdovské družstvo.
https://www.nitranoviny.sk/prezidentsky-palaci-dal-postavit-slavny-a-bohaty-mojmirovcan/
Hoci bol Gregor Friesenhof cudzinec, Slovákov pokladal za svoj národ
Po tom ako Gregorov otec Gustáv odišiel z diplomatických služieb rakúskeho cisára sa usadil aj s novou manželkou nastálo na svojom panstve v Brodzanoch. Tu v roku 1844 kúpil starobylý renesančný kaštieľ, ktorý sa stal letným sídlom rodiny. Hoci bol Gregor Friesenhof cudzinec, a bol tiež vnímaný ako netypický predstaviteľ svojej spoločenskej vrstvy, v čase silnejúcich maďarizačných tendencií v druhej polovici 19. storočia otvorene sympatizoval s národnoemancipačnými snahami Slovákov, ktorých pokladal za svoj národ. Trápil ho tiež morálny a materiálny úpadok slovenských roľníkov a ich neriešené sociálne postavenie. Po štúdiu práva na viedenskej univerzite v rokoch 1859 až 1863 študoval dva roky na Hospodárskej akadémii v Mosonmagyaróvári poľnohospodárstvo, ktoré viac zodpovedalo jeho prírodovedným záujmom. Zaoberal sa však aj astronómiou, geológiou, archeológiou, meteorológiou a neskôr i sociológiou.
https://www.nitranoviny.sk/andrey-hepburn-nezabudnutelna-herecka-ma-korene-aj-na-slovensku/
Založenie Matice slovenskej podporil 16 zlatými a finančnou zbierkou
Už od útleho detstva bol Friesenhof obklopený najmä slovenským ľudovým prostredím, vďaka čomu sa naučil hovoriť po slovensky. Počas vysokoškolských štúdií navyše sledoval politické dianie v krajine a rozvoj slovenského národného hnutia. „Úsilie národných buditeľov založiť Maticu slovenskú podporil mladý barón nielen materiálne, pretože na stavbu sídelnej budovy prispel 16 zlatými a organizoval aj finančné zbierky, ale svojím členstvom v novozaloženej Matici pomohol zvýšiť prestíž jej vedenia a napokon aj samotnej inštitúcie v očiach našich oficiálnych vládnych kruhov. Zakladajúcimi členmi boli s ním i Štefan Moyzes, Ján Francisty a Karol Kuzmány,“ dodal Junas. Zastúpenie vyššej šľachty v členskej základni Matice slovenskej bolo veľmi skromné, lebo od aristokrata sa okrem iného vyžadovalo aj liberálne založenie a istú dávku odvahy riskovať skompromitovanie v očiach ostatných aristokratov. Barón Gregor Friesenhof bol nielen zakladajúcim členom Matice slovenskej, ale tiež členom jej prvého výboru. Okrem neho bol z aristokratov členom Matice slovenskej aj gróf Rudolf Nyári.
https://www.nitranoviny.sk/vedec-svetoveho-vyznamu-takym-bol-nas-stefan-anian-jedlik-zo-zemneho/
Za moderné spôsoby obrábania pôdy sa spočiatku stal terčom posmechov
Mladý Gregor Friesenhof začal svoju publikačnú činnosť na stránkach Obzoru, ktorý bol najvýznamnejším slovenským hospodárskym časopisom v 19. storočí, a v ňom uverejnil seriál článkov Hospodársko-lučbárske listy. Čitateľov v nich informoval o metódach moderného poľnohospodárstva, najmä úpravy pôdy, ale i používania osív, hnojenia či starostlivosti o dobytok. „Na svojich pozemkoch uskutočňoval poľnohospodárske pokusy, šľachtil nové druhy plodín, odvodňoval pôdu a robil chemické rozbory, takže jeho rady a poznatky, ktoré sprostredkovával čitateľom Obzoru, boli nielen výsledkom jeho praktickej činnosti a vlastných pozorovaní, ale i teoretických poznatkov o rozličných procesoch v prírode,“ dodal nadšenec miestnej histórie. Zvláštnosťou bolo aj to, že pre jeho moderné spôsoby obrábania pôdy sa stal spočiatku terčom posmechu miestnych sedliakov, ktorí ho považovali za podivína a vysmievali ho. „Možno to bolo aj preto, že chodil v päťkilových čižmách,“ pridáva žartovnú príhodu Junas. Neskôr ale tunajší hospodári spoznali výhody ním zavedeného systému obrábania pôdy a začali si ho osvojovať. Gróf Gregor Friesenhof sa napokon stal akýmsi učiteľom celého okolia v obrábaní pôdy.
Niektoré stroje skonštruoval sám barón vo svojej strojárskej dielni
Friesenhofovi sa po mnohoročnej snahe podarilo v roku 1872 zriadiť spolu s ďalšími statkármi na hornej Nitre Hospodársky spolok pre údolie Nitry, ktorý pôsobil na území troch žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej. Sedliakom prednášal po dedinách formou vandrovných prednášok, organizoval exkurzie na svoje vzorové hospodárstva, „Činnosť spolku sa zameriavala aj na nákup hnojív, osiva, poľnohospodárskej techniky či plemenných zvierat. Práve zakúpenie plemenných býkov pomohlo skvalitniť chov hovädzieho dobytka,“ konštatuje miestny historik. Častým exponátom na poľnohospodárskych výstavách, ktoré Hospodársky spolok tiež organizoval, bola podľa Junasa aj poľnohospodárska technika. Niektoré stroje dokonca skonštruoval sám barón Friesenhof vo svojej nedanovskej strojárskej dielni, ktorú neskôr presťahoval do Krásna. Zariadenie na prikrývanie semien, ktoré barón v miestnej dielni sám skonštruoval, sa v roku 1873 dostalo až na svetovú výstavu do Viedne.
https://www.nitranoviny.sk/zuzkin-stlpcek-aj-pamat-treba-pravidelne-oprasit/
Vydával pravidelné mesačné a neskôr dvojtýždňové prognózy počasia
Raritou Hospodárskeho spolku bolo agrometeorologické observatórium, ktoré založil a viedol práve Friesenhof. „Na svojom panstve v Nedanovciach si zriadil najskôr iba meteorologickú stanicu, po zakúpení ďalších prístrojov ju však v roku 1881 vyhlásil za agrometeorologické observatórium. Keď sa o dva roky presťahoval do susedného Krásna premiestnil tam aj observatórium,“ povedal s hrdosťou v hlase Štefan Junas. Práve vďaka prepojenosti jeho observatória s tlačiarňou, ktorá sa nachádzala v blízkosti Friesenhofovej kúrie, mohol barón vydávať pravidelné mesačné a neskôr dvojtýždňové prognózy počasia a vlastný meteorologický časopis Der Laubfrosch (Rosnička, Žaba). Vo svojej tlačiarni v Krásne však netlačil len meteorologické správy a publikácie, pretože súčasťou rozsiahlej vydavateľskej činnosti baróna Friesenhofa bolo i vydávanie spolkového časopisu Správy Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry, ktoré vychádzali v troch jazykových verziách, v maďarčine, nemčine a slovenčine. Barón Gregor Friesenhof propagoval meteorológiu a najmä jej význam pre poľnohospodárov na stránkach populárno-náučných časopisov, publikoval v odborných časopisoch a tiež prednášal o meteorologických a klimatologických problémoch. V obci založil dobrovoľný hasičský zbor a otvoril vápenný lom. Od roku 1890 bol ženatý s Irmou Simonyiovou.
Z majetku baróna Gregora Friesenhofa sa nezachovalo takmer nič
To, že sa zaoberal i astronómiou a najmä pozorovaním slnečných škvŕn a ich vplyvu na počasie o ňom vie iba málokto. Bol tiež prvým vydavateľom prognóz počasia v Uhorsku. Statkár, prírodovedec, agrometeorológ, amatérsky archeológ, ale tiež agronóm, pôdoznalec, geológ, spisovateľ a vydavateľ barón Gregor Friesenhof zomrel 17. júla 1913 a pochovaný je v rodinnej hrobke v Krásne. Technické vybavenie observatória odkázal meteorologickému ústavu a po jeho smrti zanikla aj tlačiareň. V Krásne už nestojí ani jeho kúria, ktorá sa stala obeťou socialistickej výstavby minulého storočia. Z majetku baróna Gregora Friesenhofa sa nezachovalo takmer nič, s výnimkou niekoľkých kusov nábytku a obrazov umiestnených v brodzianskom kaštieli, kde je Slovanské múzeum A. S. Puškina. Teda tam, kde Gregor prežil detstvo i mladosť.
Jozef Uhlárik
