Slovensko je síce malá krajina, zato veľkých osobností, ktorí ju preslávili po celom svete má veru dosť. A to v takmer všetkých sférach života. Za to, akí ľudia pochádzajú z krajiny pod Tatrami sa veru hanbiť nemusíme. A určite medzi nich patrí aj John Daniel Hertz, ktorý si v USA splnil svoj „americký sen“.
S menom John Daniel Hertz sa mnohí Slováci zrejme nestretli a nič im nehovorí, pritom to bol človek, ktorý pomáhal meniť Ameriku. A nielen pomáhal, ale aj zmenil. Minimálne v doprave, pretože slávne žlté taxíky sú práve jeho dielom a rodený Sklabinčan stojí aj za vybudovaním svetelných križovatiek v Chicagu. To ale nie je všetko, pretože tento muž, ktorý odišiel do USA s rodičmi ako päťročný, menil americký automobilový priemysel tak, ako máloktorý biznismen.
Od malička sa prebíjal životom ako sa len dalo
John Daniel Hertz sa pôvodne volal Sándor Herz (*10. apríla 1879, Sklabiňa pri Vrútkach, dnešný okres Martin – † 8. októbra 1961, Chicago, USA). Americký podnikateľ slovenského pôvodu sa narodil v bývalom Rakúsko-Uhorsku v židovskej rodine, ktorá v roku 1884 emigrovala do Chicaga keď mal Sándor päť rokov. V USA si rodina zmenila priezvisko na Hertz a zo Sándora sa stal John Daniel. Kariéra Johna Daniela sa de facto začala výchovnou bitkou od jeho otca. Ako mladý 12-ročný chlapec vtedy ušiel z domu, predal učebnice a začal pracovať na svojom veľkom americkom sne. Potĺkal sa bez peňazí a robil, čo mohol, aby prežil. Počuli ste niekedy meno Dan Donnelly? Že nie? Zrejme preto, že to bolo súťažné meno Hertza, ktorý bol amatérskym boxerom. Vyhral amatérske majstrovstvá v Chicagu, ale súťažil aj pod svojím menom.
Slávny Slovák, Michal Bosák, do Ameriky odišiel s jedným dolárom a vybudoval tam bankové impérium
John Daniel bol chudobný, ale ani to mu nebránilo v tom, že sa v nasledujúcich 40-tich rokoch stal veľmi úspešným a uznávaným podnikateľom. John Daniel, ktorý dokončil iba piatu triedu „formálneho vzdelávania“ najskôr predával noviny Chicago Morning Herald. Zarábal 2,50 dolára týždenne, z čoho 2 doláre išli za jeho týždennú izbu a stravu v penzióne. V noci, ale aj cez deň sa túlal po uliciach mesta a podľa vlastných slov bol „divoký a neskrotný ako tráva v prérii“. Život na ulici, skromné jedlo a občasné pouličné bitky ho oslabil. Napriek tomu sa na dvanásť hodín denne zamestnal ako „šofér“ konského dodávkového vozu. Počas zostávajúcich hodín svojho týždňa zaplatil Hertz 10 dolárov za hodiny boxu a trávil čas v telocvični. Sám absolvoval niekoľko bitiek. Hertz, ktorý poznal boxerov, ich manažérov, fanúšikov a divákov, začal svojim priateľom z Morning Herald poskytovať tipy za 25 centov za stĺpec.
Údajne do 26-rokov rokov nikdy nesedel v aute
Neskôr začal John Daniel písať celé príbehy do novín a čoskoro zarobil 3000 dolárov ročne, takže sa zameral na prácu v novinách. Postupne kariérne stúpal, pracoval ako športový dopisovateľ a redaktor v Morning Herald, až kým sa tieto noviny nezlúčili s Chicago Record a on o prácu prišiel. Začal teda manažovať boxerov, vrátane pomerne úspešného „Tipton Slashera“ či Bennyho Yangera. V roku 1903 manažoval 24-ročný Hertz niekoľko bojovníkov so sídlom v Chicagu a slušne si zarábal. Kamarát, ktorý predvádzal autá pre automobilovú agentúru mu však v roku 1904 navrhol, aby skúsil predávať autá, čo bola v poslednej dobe móda, a tak, napriek tomu, že nemal vodičský preukaz (údajne do svojich 26-rokov rokov nikdy nesedel v aute), začal predávať autá. Predaj áut však veľmi výnosný nebol, prvý rok zarobil menej ako tisíc dolárov, preto mu napadlo, že by mohol vytvoriť taxi spoločnosť. Prevážala by za nízke ceny tých, ktorí si svoje auto nemohli dovoliť.
Slávny Slovák, Jozef Maximilián Petzval, človek, ktorý spôsobil doslova prevrat vo fotografovaní
Ľudia začiatkom storočia používali na dopravu okrem električiek ešte stále konské drožky. Hertz preto stavil všetko na autá. Tajomstvo jeho úspechu bolo i v tom, že od ľudí lacno odkupoval ojazdené autá. Predajcovia sa ich báli, pretože ľudia také autá kupovať nechceli. Hertz však pre ne našiel iné využitie – urobil z nich taxíky. V roku 1907 mal flotilu siedmich ojazdených áut. Na prelome rokov 1913 a 1914 odišiel s manželkou pre zdravotné problémy do Európy, zotaviť sa. V Paríži si všimol, že miestne taxíky vyzerajú inak. Boli menšie, ekonomickejšie a mali jednotnú farbu, aby ich ľudia ľahko rozoznali na ulici. A boli oveľa lacnejšie ako tie v Amerike. Keď sa vrátil do Chicaga, založil vlastnú taxikársku spoločnosť, ktorá prišla s revolučnými zmenami. Taxíky boli v tom čase len pre bohatých ľudí, tí si ich objednávali na stanovištiach pri hoteloch, za čo museli taxikári hotelom platiť veľké sumy.
Výrazné žlté taxíky sa rýchlo sa rozšírili po celých USA
Hertz to odmietol. Veril, že ľuďom nebude pre kvalitnejší a lacnejší odvoz prekážať prejsť pár sto metrov, aby našli jeho taxík. Cenu taxíkov znížil zo 70 centov za míľu na 20 centov za míľu. Kúpil (a neskôr začal vyrábať) lacnejšie menšie vozidlá. A hlavne chcel, aby jeho spoločnosť ľudia ľahko spoznali. Natrel preto svoje taxíky na žlto, aby boli výrazné a okoloidúci si ich všimli. Nepotvrdená legenda hovorí, že tú správnu farbu mu dokonca pomohla na základe vedeckého výskumu vybrať miestna univerzita. Vedci v nej údajne zistili, že tou správnou farbou je práve žltá, a tak sa rozhodol všetky svoje taxíky namaľovať na žlto. V roku 1915 založil v Chicagu spoločnosť Yellow Cab Company, ktorá ponúkala taxi služby za skromné ceny. Výrazné žlté taxíky sa stali populárnymi a rýchlo sa rozšírili po celých Spojených štátoch. Hertz si udržiaval svojich starých zákazníkov, ale priťahoval aj ich priateľov tým, že svojim zákazníkom ponúkal službu v ktorúkoľvek hodinu.
Slávny Slovák, Jozef Murgaš ako prvý človek na svete uskutočnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu
Nebolo to však len o taxíkoch, ale aj taxikároch. Začal najímať mužov i ženy, ktorí chodili upravení v uniforme a správali sa úctivo. Vodiči absolvovali intenzívny výcvik, nosili uniformy, leskli si topánky a čistili autá po každom zákazníkovi. Na rozdiel od iných taxislužieb jeho vodiči nesmeli pracovať na svojich autách. Najal tých najlepších ľudí, ktorí opravili autá v garážach firmy. Hertz im dal 20 % zo zisku spoločnosti a poskytol vodičom lekára, zubára a zdravotnú sestru, ako aj právnu pomoc. Ako Hertz povedal, taxikár nebol iba ich šofér, ale aj spoločník na cesty. Konkurencia medzi spoločnosťami Yellow Cab Company a Checker Taxi v Chicagu bola tvrdá a často násilná s množstvom streľby a úmrtí. Začiatkom 20. rokov 20. storočia vypukla v uliciach Chicaga úplná vojna taxikárov. Kontrolné taxíky jazdili popri žltých a strieľali do nich. Žltí vodiči odpovedali rovnako. Niektorí jazdci boli členmi Teamsters Union, iní neboli v odboroch. Taxíky vyháňali „nepriateľa“ z cesty a niekoľko vodičov bolo pri tom zabitých.
V Chicagu vďaka Hertzovej podpore inštalovali prvé semafory
Tu však jeho podnikateľské plány neskončili a neostalo to iba pri žltých taxíkoch. John Daniel Hertz založil v roku 1917 spoločnosť Chicago Motor Coach Company. Bola to autokarová spoločnosť na prevádzkovanie autobusovej dopravy v Chicagu. John Daniel Hertz pokračoval firmou Yellow Cab Manufacturing Company, ktorá taxíky vyrábala. V roku 1923 založil spoločnosť Yelow Coach Manufacturing Company na výrobu autobusov a neskôr automobilov. V roku 1924 získal požičovňu áut a premenoval ju na Hertz Drive-Ur-Self Corporation. V roku 1925 bola spoločnosť Yellow Cab vo vlastníctve spoločnosti „Chicago Yellow Cab Company“, ktorú zase vlastnili Hertz, Parmelee a ďalší investori. V tom istom roku založil The Omnibus Corporation aby ovládal Chicago Motor Coach Company a Fifth Avenue Coach Company v New Yorku.
Slávny Slovák, Aurel Stodola – konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete. A nielen toho
V roku 1926 predal väčšinový podiel v Yellow Cab Manufacturing Company spolu s jej dcérskymi spoločnosťami Yellow Coach Manufacturing Company a „Hertz Drive-Ur-Self“ spoločnosti General Motors. Predajom sa Hertz stal členom predstavenstva GM. John Daniel Hertz bol nielen podnikateľom, ale aj filantropom. V roku 1924 boli napríklad v Chicagu vďaka jeho podpore inštalované prvé semafory. V roku 1929 po vojne taxislužieb a bombardovaní jeho stajní, bolo zabitých 31 plnokrvných pretekárskych koní so stratou 200 000 dolárov. John Hertz ešte predtým údajne odmietol kupca, ktorý mu ponúkol milión dolárov za Reigha Counta, víťaza Kentucky Derby z roku 1928. Neskôr predal svoj zostávajúci podiel v spoločnosti Yellow Cab Company. V roku 1933 Robert Lehman predal Hertzovi menšinový podiel v investičnej banke Lehman Brothers v New Yorku a zostal členom firmy až do svojej smrti. V roku 1938 bol Hertz pripravený kúpiť Eastern Air Lines od General Motors, ale generálnemu riaditeľovi leteckej spoločnosti Eddie Rickenbackerovi sa podarilo získať dostatočné financovanie na akvizíciu Eastern skôr, ako Hertz mohol uplatniť svoju opciu.
Hertzova nadácia dodnes udeľuje štipendiá talentovaným študentom
V roku 1943 predal svoj zostávajúci podiel v Yellow Coach Manufacturing Company General Motors. Pomocou The Omnibus Corporation odkúpil v roku 1953 firmu na prenájom áut od General Motors. Spoločnosť Omnibus Corporation sa potom zbavila svojich záujmov v oblasti verejnej dopravy, zmenila svoj názov na The Hertz Corporation a nasledujúci rok bola zapísaná na burze v New Yorku. Meno Hertz ešte doteraz nájdete napríklad na každom americkom letisku, kde je synonymom pre spoľahlivý prenájom auta. Podnikanie Johna Hertza neunavilo ani v sedemdesiatich štyroch rokoch. V roku 1953 jeho Omnibus Corporation odkúpila Hertz Rentacar od General Motors za 10,8 milióna dolárov. Omnibus potom predal svoje autobusové spoločnosti samosprávam miest v Chicagu a New Yorku. V roku 1954 bol Omnibus premenovaný na Hertz Corporation a zapísaný na burze v New Yorku. John Daniel Hertz potom konečne odišiel do dôchodku.
Slávny Slovák – Ján Bahýľ, muž, ktorý zostrojil vrtuľník, ale aj ďalších 16 vážnych vynálezov
V roku 1957 spolu s manželkou Francis (Fannie), s ktorou sa v roku 1903 oženil a mal tri deti: Leonu Jane, Johna Jr. a Helenu, založili Hertzovu nadáciu, ktorá do dnešných čias udeľuje štipendiá talentovaným študentom fyziky, biológie a technických smerov. John Daniel Hertz zomrel v roku 1961. John Daniel Hertz mal pozoruhodnú kariéru. Začal doslova s ničím. Využil svoj dôvtip a kontakty na budovanie po sebe nasledujúcich veľkých podnikov. Inovoval v taxíkoch, v požičovniach áut, vo výrobe, dokonca aj v semaforoch. Nikdy neodpočíval a stal sa jedným z najuznávanejších chovateľov plnokrvných koní. Dnes sú v mestách po celom svete známe žlté taxíky a autá z požičovní Hertz, ktoré používajú pôvodnú oranžovo-žltú farbu. Málokto však pozná príbeh týchto zaujímavých spoločností a človeka, ktorý ich vytvoril. Jeho odkaz tak stále žije a my, Slováci, môžeme byť právom hrdí na chudobného mladíka, ktorý sa rozhodol meniť svet.
Dodo Púchovský
