Malé, zato bohaté na významných ľudí. Také je naše Slovensko. Mnohí si možno povedia, že veď Slovensko nie je až také staré aby sme si mohli robiť nároky na viacerých doslova svetoznámych vedcov. To je ale zlá úvaha, pretože Slovensko tu bolo od nepamäti, akurát že bolo súčasťou iných štátov či územných celkov.
Slovensko sa teda môže pýšiť mnohými významnými vedcami, ktorí doslova ovplyvnili chod dejín techniky. A to vo viacerých vedných odboroch. Portál nitranoviny.sk si už vo svojom obsahu spomenul na niekoľkých významných a slávnych Slovákov, no tých, ktorých by sa spomenúť patrilo, je ešte stále dosť. Jedným z nich je aj Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá, dnešná Bratislava – † 17. september 1891, Viedeň, Rakúsko). Zaujímavé je, že Petzval sa narodil na slovenskom Spiši v rodine nemeckého učiteľa, ktorý pochádzal z Moravy. Jeho národnostná príslušnosť je nejasná, pretože on sám ju nikdy v oficiálnych dokumentoch neuvádzal. Nech už je to tak či onak, Jozef Maximilián Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska, ktorý spôsobil doslova prevrat vo fotografovaní. V každom, aj tom najmodernejšom fotografickom prístroji, je skrytý kúsok diela nášho rodáka.
Zachránil Pešťanov a ich majetok pred veľkými škodami
Jozef Maximilián Petzval sa narodil v Spišskej Belej Jánovi Krstiteľovi a Zuzane Petzvalovým. Ľudovú školu vychodil v Spišskej Belej a v Kežmarku, nižšie gymnázium v Podolínci. Tu musel, paradoxne, robiť reparát z matematiky ktorá ho sprevádzala po zvyšok života. Vyššie absolvoval v Levoči, v rokoch 1823 – 1825 študoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach, kde musel štúdium prerušiť pretože jeho rodičia nemali dostatok peňazí na jeho pokračovanie. Dal sa do služby u grófa Almášiho v Ždani pri Košiciach, kde vychovával dvoch synov grófa. Tu zarobil dostatok peňazí, a tak opäť pokračoval v štúdiách. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. V rokoch 1828-35 pracoval ako inžinier v službách mesta, pripravoval najmä vodnostaviteľské projekty, svoje vedomosti uplatnil pri záplavách ohrozujúcich mesto Pešť. Zásluhou jeho geometrických meraní a výpočtov, na základe ktorých dal mladý geodet prerušiť hrádze na tých miestach, kde Dunaj nemohol spôsobiť veľké škody zachránil Pešťanov a ich majetok pred veľkými škodami, vďaka čomu sa tešil všeobecnej úcte.
Slávny Slovák, Jozef Murgaš ako prvý človek na svete uskutočnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu
V roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. Titul Ing. získal v roku 1828 a PhDr. v roku 1832 a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite. Ponuka pracovnej pozície profesora vyššej matematiky ho zaviedla na Viedenskú univerzitu, kde prednášal 40 rokov matematiku. Tú súčasne prednášal aj v Pešti. Ako matematik Petzval vynikal v riešení lineárnych a diferenciálnych rovníc a v teórii algebrických a vyšších rovníc. Popri matematike, akustike a iným vedám, osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. Jeho osobný priateľ Andreas von Ettinghausen (1796-1878) ho po návrate zo svojej študijnej cesty vo Francúzsku oboznámil s problémami dagerotypie, čo bolo prvé štádium fotografie. Fotografovanie v tom čase trvalo až 30 minút. Jozef Maximilián Petzval na základe zložitých výpočtov zhotovil v roku 1840 portrétový objektív. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).
Vynález objektívov má mimoriadny svetový význam
V odborných i laických kruhoch prívržencov fotografie je meno Petzvala dobre známe po celom svete a slovné spojenie „Petzval lens´“ (Petzvalova šošovka) sa dodnes skloňuje s patričnou úctou. Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. V praxi to znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút), preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej optiky. Tvorili ho štyri šošovky. Prvá bola z bikonvexného korunového a druhá z bikonkávneho korunového skla. Mali korigovanú tzv. achromatickú chybu a guľový odklon. Významný optik Christian Johann Doppler (1803 – 1853), ktorý bol profesorom Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, považoval Petzvalove výsledky za správne – na základe jednoduchých úvah dospel k podobným výsledkom. Petzval nielenže vynikal v riešení algebrických a diferenciálnych rovníc, ale bol aj mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik.
Venoval sa tiež akustike, a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike. Za necelý rok na základe zložitých exaktných výpočtov skonštruoval portrétový objektív, ktorým spôsobil doslova revolúciu vo fotografovaní, minútové expozície skrátil na sekundové a dal základ modernej fotografii. Petzval bol vynálezca a konštruktér, nie obchodník, svoj skonštruovaný prototyp zveril na sériovú výrobu a predaj viedenskému podnikateľovi, optikovi Petrovi Wilhelmovi Fridrichovi von Voigtländer (1812-1878), ktorý už v roku 1841 začal vyrábať fotoaparáty s Petzvalovým objektívom. Čoskoro začal aj s ich predajom, a to s mimoriadnym úspechom. Petzval, žiaľ, neuzavrel s výrobcom žiadnu zmluvu, navyše si svoj objektív nedal ani patentovať. Jedinou jeho odmenou bolo dvetisíc zlatých, ktoré dostal za svoje výpočty od Voigtländera. Táto odmena však bola zanedbateľná v porovnaní so ziskami z predaja. Medzi Petzvalom a Voigtländerom preto došlo k vážnym sporom.
Z neúspešného žiaka sa stal univerzitný profesor
Po portrétovom objektíve skonštruoval krajinkársky objektív, lenže tu sa už profesor Petzval nedal naivne oklamať. Poučený trpkou skúsenosťou Voigtländerom podpísal zmluvu s optikom Carlom Dietzlerom a svoj krajinársky objektív si dal pre istotu aj patentovať. Nový objektív, Petzval-Dietzler, pôsobil na vtedajšom trhu ako bomba. Predalo sa ho až trojnásobne viac z dielne nepoctivého optika Voingtländera. Nový objektív sa uplatnil nielen vo fotoaparátoch, ale tiež v ďalekohľadoch a neskôr aj v kinematografii. Zákonmi, ktoré objavil Jozef Maximilián Petzval, sa riadi optika dodnes. V marci 1858 predložil obsiahlu správu o svojej sedemnásťročnej práci v tejto disciplíne a navrhol, že o optike napíše trojzväzkovú prácu. Za tie roky práce totiž zozbieral množstvo materiálu. V rokoch 1853 – 1859 vydal dvojdielnu knihu zasvätenú milovanej matematike – Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom. Sedemnásť rokov svojich výskumov chcel spracovať knižne, za to dlhé a plodné obdobie zhromaždil mnoho cenného materiálu, žiaľ zlodeji mu vykradli byt, časť materiálu spálili a časť sa nenávratne stratila, viac sa k tomu nevrátil.
Slávny Slovák, Aurel Stodola – konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete. A nielen toho
Petzval navyše navrhol aj konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie, zdokonalil mikroskop. Jozef Maximilián Petzval bol živým dôkazom toho, ako sa aj z neúspešného žiaka môže stať univerzitný profesor, uznávaný matematik a fyzik, ktorý okrem češtiny, nemčiny a maďarčiny plynule ovláda anglický i francúzsky jazyk. Bol členom Uhorskej i Viedenskej akadémie vied a dostal veľké množstvo cien a vyznamenaní. Petzval sa venoval aktívne i športu, konkrétne šermu, v Pešti bol považovaný za jedného z najlepších šermiarov. Svojmu obľúbenému športu sa venoval aj vo Viedni, kde ho už ako významného profesora zastihol revolučný rok 1848. Ako veliteľ sa postavil na čelo neveľkého zboru krasojazdcov. Tvorili ho jeho študenti vyzbrojení kordmi a puškami. Revoltou chceli dosiahnuť zrušenie poddanstva a nastolenie všeobecného volebného práva. Jozef Maximilián Petzval zomrel vo svojom kláštore v Kahlenbergu 17. septembra 1891. Pochovaný je na viedenskom centrálnom cintoríne v blízkosti Mozarta a Bethovena a na jeho hrobe stojí pomník s nápisom: „Jeho meno nevymizne z pamäti, dokiaľ budú fotografie tešiť ľudské oči.“
Vynálezy Jozefa Maximiliána Petzvala
1840 skonštruoval portrétový objektív, ktorý znamenal skutočný prevrat vo vývoji fotografickej optiky
1840 skonštruoval achromatický trojšošovkový objektív s veľkou svetelnosťou na základe vlastného teoretického výpočtu
1840 rozlúštil tajomstvo fotografického svetla náročnými výpočtami a vyvinul nový objektív so 16-krát silnejším svetlom. Vďaka tomu mohli byť snímky hotové do minúty (predtým to trvalo v závislosti od časti dňa a počasia 5 až 30 minút).
1841 skonštruoval ako prvý asférický objektív, objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie
1857 dal patentovať krajinársky objektív, tzv. ortoskop
S použitím zrkadlovej Petzvalovej lampy zostrojil aj projektor
Okrem objektívov prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galileiho.
Zaoberal sa aj optikou mikroskopov.
Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji.
Skonštruoval dvojoký ďalekohľad.
Najvyššie vyznamenanie – rad Františka Jozefa
Viete že…?
- okrem Jozefa Maximiliána sa dňa 6. januára narodili aj jeho bratia Nestor Aemilianus (1804) a Otto Baltazár (1809)? Bratov v Spišskej Belej preto nazývali aj Traja králi Petzvali.
- Jozef Maximilián Petzval bol vyznamenaný Rádom Františka Jozefa? Boli ním odmeňovaní občania monarchie aj cudzinci za zásluhy o rozvoj priemyslu, techniky, poľnohospodárstva, vedy, kultúry a umenia, rovnako ako za zásluhy o duchovný rozvoj národov, humanitnú a charitatívnu činnosť, ako aj reprezentáciu ríše v zahraničí.
- mu bol udelený šľachtický titul Josef Ritter von Petzval a dostal titul dvorného radcu?
- v Maďarsku bola založená pamätná Cena Jozefa Maximiliána Petzvala – ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie?
- v mnohých slovenských mestách, ale aj v Budapešti a Viedni sú ulice nesúce jeho meno?
- na mesiaci sa nachádza kráter s priemerom 93,47 km pomenovaný po J. M. Petzvalovi, rovnako ako aj planétka objavená v roku 1980 českým astronómom Antonínom Mrkosom?
Slávny Slovák – Ján Bahýľ, muž, ktorý zostrojil vrtuľník, ale aj ďalších 16 vážnych vynálezov
- na jeho počesť bola vytvorená k 150. výročiu jeho narodenia Eduardom Odehnalom divadelná hra opisujúca jeho život a dielo?
- Petzvalov portrétny objektív ostal svojou svetelnosťou neprekonaný 60 rokov?
- prepočítal optiku mikroskopu a Galileiho ďalekohľadu, z ktorého sa neskôr odvodili vojenské a turistické ďalekohľady?
- vypracoval princíp divadelného ďalekohľadu aj nový typ zväčšovacieho a projekčného prístroja?
- skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 km?
- vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc?
- skonštruoval klavír, ktorého klávesnica obsahovala tri rady klávesov a harfogitaru?
- sa zaoberal balistikou a podľa vlastných výpočtov skonštruoval nový druh pušky?
- Petzvalove objavy prispeli k rozvoju astrofotografie a bol autorom prvých radových snímok jednotlivých fáz Mesiaca?
- patril k zakladajúcim členom Fotografickej spoločnosti vo Viedni (Photographische Gesellschaft Wien)?
- sa zaoberal teóriou hudby a akustiky? Zostavil kvadratickú rovnicu kmitočtu strún a vytvoril matematickú teóriu hudobných nástrojov.
- sa prvý krát oženil vo veku 62 rokov?
Dodo Púchovský a Miroslav Deglovič
