Vo svete je veľa vyspelých štátov, ktorých ľudia v minulosti dopomohli k množstvu technických zlepšovákov posunujúcich ľudstvo vpred. A to najmä po technickej stránke. Medzi také sa môže smelo zaradiť aj Slovensko, ktoré dalo svetu viacero významných osobností.
Medzi slávnych Slovákov sa určite radí aj Jozef Murgaš (* 17. februára 1864 – † 11. mája 1929), reverend, maliar, vynálezca, politik, signatár Pittsburskej dohody, podporovateľ slovenskej komunity v Pensylvánii, spoluorganizátor zbierky medzi americkými Slovákmi s výťažkom 1 milión dolárov na podporu vzniku nového štátu Čechov a Slovákov, novinár a vydavateľ mesačníka ŠAŠO. Najviac sa však preslávil doslova prevratným prvým bezdrôtovým prenosom hovoreného slova na svete. Žiaľ, z Uhorska, v ktorom sa v tom čase Slovensko nachádzalo, bol doslova vyštvaný, a v Českej republike bol zase nechcený. Murgaš bol známy aj ako zberateľ húb, nerastov a rastlín, mal tiež unikátnu zbierku hmyzu, najmä motýľov (asi 9 000 exemplárov). Svojimi patentmi si získal uznanie celého sveta. Vo všetkých kostoloch, v ktorých ako kňaz pôsobil, namaľoval oltárny obraz.
Otcove želanie nevyšlo, mamine však áno
Slávny Slovák Jozef Murgaš sa narodil v odľahlej časti Tajova, v Jabríkovej (dnes súčasť Tajova) v rodine malého roľníka. Od detstva vynikal nevšedným talentom v kreslení a v prírodných vedách. Ako päťročný nastúpil do cirkevnej ľudovej školy v Tajove, ale už ako malý chlapec bol veľmi zvedavý s talentom na maľovanie a kreslenie čoho si všimol aj miestny učiteľ Karol Berger. Na jeho odporúčanie a s jeho pomocou rodičia neskôr prihlásili mladého Jozefa na štúdiá do banskobystrického gymnázia. V Banskej Bystrici navštevoval ateliér Jozefa Božetecha Klemensa, kde sa zoznámil so slovenským maliarom Dominikom Skuteckým, s ktorým sa stali priatelia. Otec Ján bol roľník, a tak chcel, aby syn pokračoval v jeho šľapajach, mama však chcela mať zo syna kňaza, čo sa jej aj splnilo.
Teologický seminár absolvoval Murgaš v Bratislave (1880 – 1882) a v Osztrihome (1882 – 1884), kde mu vicerektor dovolil používať svoj fyzikálny kabinet. Tu sa mohol Jozef popri maľovaniu venovať aj štúdiu elektrotechniky a fyziky. Bohosloveckú fakultu absolvoval v Osztrihome (1884 – 1886), tam sa však už svojím záľubám mohol venovať len potajme. Za pomoci vicerektora Sókoryho mohol Jozef Murgaš absolvovať tretí ročník na banskobystrickej bohosloveckej fakulte, kde sa jeho záľuby strelili s pochopením vedenia fakulty. Za kňaza ho vysvätili v roku 1888. Prvým pôsobiskom kňaza Jozefa Murgaša bola Dubová na Horehroní, kde sa popri inom zdokonaľoval v maľovaní. V tomto období vzniklo množstvo jeho malieb, ktoré daroval rôznym kostolom. Jednu z malieb, kópiu maľby Kristus pred Pilátom, daroval Biskupovi Bendemu, ktorému sa veľmi páčil.
Intrigy cirkevného tajomníka ho „vyhnali“ za more
Počas štúdia na maliarskej akadémii (1988) v Budapešti pracoval J. Murgaš na kópii obrazu Svätá Alžbeta, ktorý si objednal práve Biskup Bende. Ešte v tom roku bol oboznámený listom od Biskupa Bendeho, že bude študovať na maliarskej akadémii v Mníchove, kde študoval od roku 1890 do roku 1894. Pre rozličné ohovárania Ján Havrana, jeho bývalého spolužiaka z kňazského seminára, ktorý robil tajomníka v banskobystrickej diecéze, napokon Murgaš maliarsku akadémiu v Mníchove nedokončil. Navyše, bol prekladaný z fary na faru a život mu bol strpčovaný ako sa len dalo. Posledné preloženie Jozefa Murgaša, ktoré sa tajomníkovi J. Havranovi intrigami podarilo docieliť, bolo do Chrenovca, kde mal nad Murgašom dozorovať prísny farár Stangl. Ten však čoskoro prišiel na to kde je pravda a bol to práve farár Stangl, ktorý mu pomohol.
Slávny Slovák, Eduard Penkala, všestranný vynálezca, otec mechanickej ceruzky, ale aj zmizíka a…
Murgašovi dal do rúk kresťanský časopis, v ktorom bol inzerát, že hľadajú slovenského kňaza do osady v USA. Murgaš sa teda poradil s priateľmi aj rodinou a biskupovi dal list so žiadosťou, aby mohol svoju kňazskú činnosť vykonávať v Amerike. Biskup jeho žiadosti napokon vyhovel. Murgaš vybavil všetky náležitosti, požičal si peniaze, a aj keď nerád, rozlúčil sa s rodičmi, bratom, príbuznými, priateľmi a na dlho opustil svoj rodný kraj. Tesne po odchode ho ešte navštívili žandári, ktorí ho mali so sebou odviesť. Zrejme to bolo na popud jednej z ďalších intríg v rade biskupovho tajomníka Havrana. V tej dobe bol však Jozef Murgaš už na lodi, kde sa v podpalubí plavil do neznámeho sveta. Po príchode do USA pár mesiacov pôsobil na farnosti v Pittstone predmestie Wilkes-Barre v Pensylvánii, odkiaľ bol presunutý priamo do farnosti Wilkes-Barre.
Historicky prvá správa prišla do Scrantonu
Vo farnosti Wilkes-Barre začiatkom storočia, počas pôsobenia Jozefa Murgaša, žilo 300 slovenských rodín, prevažne chudobných baníkov. Spoločne s farníkmi zakrátko zriadil slovenskú školu, telocvičňu, ihriská, neskôr vybudovali kostol, ktorý obohatil svojimi obrazmi a knižnicu. Zaslúžil sa aj o zriadenie sirotincov, založil týždenník Katolík, humoristický mesačník ŠAŠEK, do ktorého prispieval karikatúrami. Založil tiež Slovenskú Ligu v Amerike a spoločne s pár krajanmi sformulovali prvé memorandum tejto organizácie. Na fare Jozef Murgaš zriadil skromné elektrotechnické laboratórium, na ktoré použil prostriedky z maľovania, a popri inom sa tak venoval aj svojej ďalšej záľube. Onedlho sa meno Jozefa Murgaša a mesta Wilkes Barre skloňovalo v celom svete. Jozef Murgaš podal 2. októbra 1903 vo Washingtone svoju prvú patentovú prihlášku.
Slávny Slovák, Aurel Stodola – konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete. A nielen toho
Tú neskôr rozdelil na dve, a tak 10. mája 1904 federálny patentový úrad vo Washingtone pridelil Jozefovi Murgašovi dva patenty. Prvý „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu“ a druhý ako „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou“. Po podaní patentov začal pracovať na vylepšeniach, pracoval dňom, nocou, bez asistenta s nedostatkom financií, prístroje s ktorými pracoval si vyrábal. Jeho vynálezy plnili stránky novín, hrnuli sa ponuky na spoluprácu, ktoré odmietal, nakoľko jeho vylepšenia neboli stopercentné. Ukázalo sa, že bez finančnej pomoci to nepôjde, uzavrel zmluvu s podnikateľmi z Philadelphie a Washingtonu na základe ktorej vznikla spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. Prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou) sa konala 27. apríla 1905 a bola z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone. Prvá správa prišla do Scrantonu: „Zdar vynálezcovi.“ Do Wilkes-Barre prišla odpoveď: „Sláva Bohu na výsostiach.“ Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť. Murgaš takto umožnil rozhovor starostom oboch usadlostí, ktorí to aj písomne potvrdili.
Bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody
Veľká pocta sa Murgašovi ušla 10. augusta 1905 keď jeho laboratóriu osobne navštívil americký prezident Theodor Roosevelt. Prezidentovi Murgaš predviedol ukážku svojho nového systému prenosu a uchvátený Roosevelt mu prisľúbil vládnu podporu. Žiaľ septembrová búrka vo Wilkes-Barre poškodila Murgašove stožiare, ktoré bolo nutné urýchlene opraviť, pretože sa chystala novembrová oficiálna skúška. Oficiálne skúšky sa konali 23. novembra 1905 a skúška dopadla nad očakávania. Prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline. V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v étery prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi. „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“
Slávny Slovák, Štefan Banič – vynálezca padáka, ale aj vizionár prvého snežného skútra
Jozef Murgaš aj naďalej zlepšoval svoj systém a ešte viac ho zdokonalil. V roku 1907 bola uskutočnená prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostom Connellom zo Scrantonu a starostom Kirkendallom z Wilkes-Barre. Napriek tomu, že bol Murgaš v cudzom svete ďaleko od domova, a aj napriek mnohým činnostiam, ktorým sa venoval, zostal národne cítiacim človekom. Počas prvej svetovej vojny sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30. mája 1918 v Pittsburghu. Murgaš bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody, ktorá patrí k základným kameňom vzniku niekdajšieho Československa, spoločného štátneho útvaru Čechov a Slovákov.
Veľké sklamanie z T.G. Masaryka v Prahe
Svojím dielom teda prispel k vytvoreniu prvej ČSR v roku 1918, bol tiež iniciátorom zbierky na pomoc oslobodenia svojich bratov spod jarma maďarského útlaku. Na podporu vzniku nového štátu Čechov a Slovákov zorganizoval medzi americkými Slovákmi zbierku s výťažkom jeden milión dolárov na pomoc Slovákov v starej vlasti (Million dollar drive), ktorú osobne odovzdal T. G. Masarykovi. Masaryk mu pri tejto príležitosti navrhol osobné stretnutie keď sa vráti domov. V roku 1920, teda po 24 rokoch, sa Murgaš vrátil na Slovensko už ako majiteľ vyše desiatky patentov z USA, kde bol považovaný za génia. Murgašove dohodnuté stretnutie s T. G. Masarykom sa však neuskutočnilo, pretože prezident ho neprijal. Bolo mu povedané, že prezident sa ospravedlňuje, ale je veľmi zaneprázdnený.
Slávny Slovák – Ján Bahýľ, muž, ktorý zostrojil vrtuľník, ale aj ďalších 16 vážnych vynálezov
V Prahe a na Ministerstva školstva ČSR sa uchádzal o miesto učiteľa na odbornej elektrotechnickej škole, alebo vo výskumnom ústave pre rádiotechniku. Tu ho však odmietli s tým, že nemá k tomu patričné vzdelanie a ponúkli mu vyučovať náboženstvo na niektorej slovenskej škole. Zamietli mu nielen žiadosť zriadiť elektrotechnickú školu a laboratóriá (obdobnú školu ako založil vo Wilkes Barre), ale aj vyučovať elektrotechniku. „Nelze vyhověti, protože nemáte potřební kvalifikaci…“ Ešte v tom istom roku Jozef Murgaš odcestoval späť do Wilkes-Barre medzi svojich krajanov. Zo sklamania, ktoré zažil v Prahe, sa nevedel dlho spamätať. Trápilo ho aj to, že mu nikto nevedel povedať čo sa stalo s dolármi z Milióndolárovej zbierky, ktorej bol iniciátor, predseda a hlavný pokladník. Osobne ju odovzdal pre očami viacerých amerických Slovákov a Čechov do rúk Masaryka. Osud zbierky je dodnes nevyjasnený.
Podraz od G. Marconiho aj R. Fessendena
Nasledujúce roky sa Jozef Murgaš utiahol a začal sa viac venovať svojím záľubám, maľovaniu, rybačke či zbieraniu motýľov. Murgašove laboratórium niekoľkokrát navštívil aj Guglielmo Marconi (taliansky vynálezca a podnikateľ, ktorý v roku 1909 získal Nobelovu cenu za fyziku spolu s Karlom Ferdinandom Braunom za prínos vo vývoji bezdrôtovej telegrafie – pozn. red.), ktorý sa zaujímal o jeho patenty. Murgaš mu v dobrej viere všetko, o čo sa zaujímal, podrobne vysvetlil a podelil sa s ním o svoje zistenia. Reginald Fessenden (kanadský fyzik a vynálezca, ktorý významne prispel k vzniku rozhlasového vysielania – pozn. red.) si zas podrobne prehliadal Murgašove patenty na Patentovom úrade vo Washingtone. Marconi aj Fessenden tieto Murgašove princípy využili a vytvorili G. Marconi – Sonorous systém a Fessenden – Tuned systém. Okresný súd v New Yorku vyniesol 7. januára 1916 rozsudok v spore Fessenden – Marconi a rozhodol, že prvenstvo v bezdrôtovom prenose informácii prostredníctvom tónovej modulácie patrí Jozefovi Murgašovi.
Viete, kto bol Ján Čiernihaus-Feketeházy? Nie? Rodák zo Šale bol konštruktérom Eiffelovej veže!
V roku 1920 najvyšší federálny súd USA zrušil základné patenty G. M. Marconiho (1874 – 1937) v oblasti rádiotelegrafie s odôvodnením, že sú v podstate obsiahnuté v patentoch, ktoré získal takmer desať rokov pred ním Nicola Tesla (1856 – 1934) a v niektorých ho v rokoch 1904 – 1905 predstihol aj Jozef Murgaš. Neoblomná vytrvalosť s akou šiel Jozef Murgaš za svojim cieľom je obdivuhodná, túžil byť maliarom, pôsobil ako kňaz, stal sa vynálezcom, ktorého vynálezy sa stali základom pre analógové rozhlasové vysielanie, bezdrôtovú komunikáciu pevných sietí, analógových mobilných sietí. V USA bol Jozef Murgaš držiteľom niekoľkých patentov, poradcom v oblasti bezdrôtovej telegrafie a rádiotechniky, člen Amerického inštitútu elektrotechnických inžinierov, Americkej spoločnosti pre psychický výskum, Wyomingskej historickej a geologickej spoločnosti. Zomrel na zlyhanie srdca 11. mája 1929 vo Wilkes Barre. V rodnom Tajove na tamojšom cintoríne má od roku 1999 symbolický hrob.
Zapísal sa medzi géniov našej planéty
A ako si na neho spomínajú niektorí významní Američania? Pensylvánsky guvernér Edward Martin (18.9. 1879 – 19. 3. 1967) povedal: „Jeho celý život bol vyplnený vynikajúcimi príkladmi veľkých činov, práce pre priateľov, susedov, spolublížnych každého spoločenského postavenia. Niet preto divu, že spomienka naňho sa hlboko vryla do myslí všetkých tých, ktorí ho poznali, či nejakým spôsobom spoznali jeho dielo… Celá Pensylvánia je hrdá na to, že môže vzdať hold reverendovi Jozefovi Murgašovi aj pätnásť rokov po jeho smrti. Preto ako vďaku za jeho vykonanú prácu v tomto štáte vyhlasujem nedeľu 12. novembra 1944 za Deň reverenda Jozefa Murgaša.“
Slávny Slovák, Stan Mikita, hokejový „Čierny jastrab zo Slovenska“, ktorý si pokoril slávnu NHL
Hlavný sudca Andrew Hourigan (15.3. 1881 – 27. 7. 1952) pri príležitosti dňa reverenda Murgaša. „Mal som to šťastie, že som vyrastal v susedstve Jozefa Murgaša, a tak som veľmi často mohol obdivovať jeho všestrannú vzdelanosť. Mnohému som sa od neho priučil… Nerozumel som tomu, čo robí reverend Murgaš, ale aj tak som s údivom pozoroval jeho zručnosť a trpezlivosť pri výskumoch… Do svojej smrti nezabudnem na chvíle, keď do jeho skromného laboratória zavítal americký prezident Theodor Roosevelt, aby sa osobne presvedčil o vynálezoch reverenda Murgaša… Som nesmierne rád a vysoko si vážim, že som dostal dôveru hovoriť o živote a diele tohto vynikajúceho odborníka a človeka – otca Murgaša. Vynálezcu, ktorý ako prvý objavil základné princípy rádia, keď úspešne preniesol zvuk vzduchom. Zapísal sa tak medzi géniov našej planéty.“
Patenty Jozefa Murgaša registrované v USA (1904 − 1926) pod reg. číslami:
• 759 825 „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu“ (1904)
• 759 826 „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou“ (1904)
• 848 675 „Vlnomer“ (1907)
• 860 051 „Anténa na podzemnú bezdrôtovú telegrafiu“ (1907)
• 848 676 „Elektrický transformátor“ (1907)
• 9 726 „Vylepšený vynález 1196 969 reg v USA“ udelený v Anglicku v r. 1907
• 876 383 „Zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn“ (1908)
• 917 103 „Výroba iskrových frekvencií zo zdroja prúdu bez prerušovačov“ (1909)
• 915 993 „Bezdrôtová telegrafia“ (1909)
• 917 104 „Detektor magnetických vĺn“ (1909)
• 930 780 „Magnetický detektor“ (1909)
• Spolutvorca na 2 vynálezoch dôležitých vlastností týkajúcich sa elektrických oblúkových lámp v r. 1910
• 1 001 975 „Prístroj na výrobu elektrických oscilácií“ (1911)
• 1 034 739 „Naviják na rybársky prút“ v r. 1912
• 1 196 969 „Spôsob a zariadenie na výrobu el. oscilácií zo striedavého prúdu“ (1926)
Dodo Púchovský, Miroslav Deglovič
