Aurélia Plávková Tináková mala úplne iné detstvo, ako väčšina z jej rovesníkov. Také, po ktorom túžilo takmer každé dieťa, keď si prečítalo knihy o Afrike a jej exotických zvieratách, ktoré sa na európskom kontinente nevyskytujú. Vďaka svojmu otcovi, ktorý štyri roky pôsobil ako lekár v Etiópii, mala možnosť túto krajinu spoznať. A samozrejme, pomyselne si ju vziať so sebou späť na Slovensko. O spomienkach na Afriku, ale aj o tom, ako sa naučiť cudzí jazyk, nám porozprávala v rozhovore PaedDr. Aurélia Plávková Tináková, PhD., dlhoročná vysokoškolská pedagogička anglického jazyka.
Je dcérou známeho lekára a spisovateľa Benjamína Tináka. Ten po ukončení lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil ako lekár v Ružomberku. V roku 1966 však odišiel do Mongolska ako lekár geologickej expedície, kde pôsobil osem mesiacov. Čo ho k tomu motivovalo? „Otec Benjamín Tinák odišiel do Mongolska na vlastnú žiadosť. Vedel, že, ak zvládne pobyt v Mongolsku, bude si môcť následne vybrať krajinu, v ktorej bude pôsobiť. Do Mongolska odišiel sám. Býval v jurte, ordinoval, jazdil na koni. Pracoval v ťažkých podmienkach. Ale vedel, že musí vydržať. Sníval o Afrike. Etiópiu si vybral ako krajinu, kde pôjde pracovať, ale už aj s celou rodinou a teda aj s nami dvojičkami. Mám sestru – dvojča,“ prezradila nám v rozhovore o sebe Aurélia Plávková Tináková.
V rokoch 1968 – 1972 pôsobil Benjamín Tinák ako lekár a neskôr aj ako riaditeľ nemocnice v africkej Etiópii v Harare. Rodina sa tam vybrala za ním.
„Pamätám si úplne všetko. Afrika sa mi vryla do pamäti a do srdca navždy. Keď sme vstúpili na africký kontinent, bolo to v Egypte, v Káhire. Pokazilo sa lietadlo a ostali sme uväznené na letisku niekoľko dní. Na ďalšie lietadlo sme čakali v letiskových priestoroch, v hoteli, bez možnosti odísť do mesta. Ale bolo o nás luxusne postarané. Celkom sme si to užívali. Otec už bol v Harare od marca 1968 a my sme za ním spolu so sestrou a mamičkou cestovali v júni 1968. Veľmi sme boli prekvapené z luxusu, ktorý sme na letisku videli a zažili. Aj ľudia na letisku boli zámožní a rôznej pleti a kultúry. Žiaľ, nevedeli sme ani slovo po anglicky. Oslovil nás Etiópčan, ktorý rozprával po česky. Cestoval zo študijného pobytu v Prahe a veľmi nám pomohol.“
Zaujímavé rozprávanie o tom, ako dokáže život v Afrike zmeniť celý život, si prečítajte v rozhovore Aurélia Plávková Tináková: Etiópia nás ľudsky úplne zmenila.
