Pred 45 rokmi, 28. januára 1977, sa v pražskom Národnom divadle zišli českí a slovenskí umelci, ktorí tam podpísali tzv. Vyhlásenie československých výborov umeleckých zväzov – neskôr známe pod označením Anticharta.
Vymedzili sa v ňom proti Charte 77, ktorá vyzývala vtedajší česko-slovenský komunistický režim na dodržiavanie vlastných medzinárodných záväzkov v oblasti rešpektovania ľudských práv, uviedol webový portál Českého rozhlasu iROZHLAS.cz.
Antichartu podpísalo takmer 7500 umelcov. Niektorí z nich sa za to po tzv. nežnej revolúcii ospravedlnili; ďalší tvrdili, že si mysleli, že podpisujú iba prezenčnú listinu.
Podľa českého historika Milana Bártu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) v Prahe Anticharta splnila cieľ, ktorý ňou vtedajšia vládnuca garnitúra pod vedením Gustáva Husáka sledovala – podarilo sa jej posilniť atmosféru rezignácie a letargie v normalizačnom Česko-Slovensku.
Podľa dobových Rozhlasových novín sa zhromaždenie československých umelcov v Národnom divadle v Prahe stalo „významným podnetom k spoločnému úsiliu o všestranný rozvoj socialistickej kultúry“. Na mieste sa vtedy zišla „drvivá väčšina majstrov našej kultúry,“ uvádzalo sa vo vyhlásení umelcov, ktoré na stretnutí prečítala herečka a členka Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska (ÚVKSS) Jiřina Švorcová. V zaplnenom hľadisku Národného divadla v Prahe sedeli aj herci Jan Werich, Jiří Sovák či Karel Höger.
Zoznam signatárov zverejnili
Zoznamy signatárov tzv. Anticharty potom vychádzali od 29. januára v režimovom denníku Rudé právo. Niekto sa podpísal dobrovoľne, niekto pod nátlakom zo strachu, že príde o prácu.
Po zhromaždení v Národnom divadle sa ďalší umelci zišli aj v pražskom Divadle hudby. Okrem iných tam vystúpil aj spevák Karel Gott, ktorý poďakoval straníckemu a štátnemu vedeniu za „priaznivú, dobrú atmosféru“ a „priestor pre tvorivú umeleckú činnosť“.
Anticharta (oficiálne Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru) bola roku 1977 reakcia česko-slovenskej komunistickej vládnucej moci a podpisová kampaň významných osobností, najmä z oblasti kultúry, odsudzujúca Chartu 77, ktorá vznikla začiatkom roka 1977. Okrem iného anticharta „legitimizovala“ prenasledovanie signatárov Charty 77 a cieľom bolo aj odradiť ďalších potenciálnych signatárov Charty 77.
Podľa údajov režimu Antichartu napokon podpísalo až 7 250 umelcov – hercov, režisérov, spisovateľov, spevákov, skladateľov, výtvarníkov, ale aj architektov. Až 360 z nich malo titul zaslúžilý a 76 národný umelec.
Signatárov zo Slovenska bola asi štvrtina. Medzi nimi boli napríklad herci Jozef Kroner, František Dibarbora, Július Pántik, Martin Huba, Karol Machata, Štefan Kvietik, Juraj Kukura, Ladislav Chudík, Milan Kňažko, Andy Hryc, Michal Dočolomanský či Magda a Emília Vášáryové. Na zozname nájdeme aj Petra Dvorského, Milana Markoviča, Milana Lasicu, Júliusa Satinského, Pavla Hammela, Kamila Peteraja, Borisa Filana či Karola Duchoňa. Hudobní skladatelia Eugen Suchoň, Svetozár Stračina a Gejza Dusík, spisovatelia Ladislav Ťažký, Dušan Dušek, Dušan Mitana a Elena Čepčeková, alebo známi architekti Ján Bahna a Emil Belluš.
Zdroj TASR, wikipedia, http://www.humintel.com/scans.htm
