Ministerstvo spravodlivosti SR podalo spolu s pani Chovancovou žiadosť o doplnenie vyšetrovacích úkonov vo veci objasnenia smrti Jozefa Chovanca.
Uvedenú žiadosť belgická vyšetrujúca sudkyňa zamietla rozhodnutím z 23. januára 2023. Odvolací orgán Chambre de mise en accusation (trestná komora odvolacieho súdu) musí o opravnom prostriedku, ktorý bol voči rozhodnutiu vyšetrujúcej sudkyne podaný prostredníctvom nášho právneho zástupcu 3. februára 2023 rozhodnúť v čo najkratšom čase. V prípade, že bude odvolanie zamietnuté, Slovenská republika sa prostredníctvom právneho zástupcu môže obrátiť na Cour de Cassation (kasačný súd). Veríme, že odvolací súd posúdi vec nezaujato a nestranne a dôkladne sa vysporiada najmä s existujúcimi nezrovnalosťami v znaleckých posudkoch, ktoré sú kľúčové pre určenie spôsobu smrti J. Chovanca.
„Slovenská republika v plnej miere rešpektuje nezávislé postavenie justičných orgánov iného členského štátu Európskej únie. Z veľmi starostlivého posúdenia všetkých podkladov sme však vyhodnotili, že je v záujme spravodlivosti, aby doterajšie postupy belgických úradov boli preskúmané nadriadenými orgánmi, nakoľko nám z dostupných stanovísk súdnych znalcov vyvstávajú vážne pochybnosti o príčinách smrti nášho občana. Veríme, že naše argumenty budú zohľadnené a aj nami iniciované konania prispejú k dôveryhodnému prešetreniu celej tragédie,“ povedal minister spravodlivosti Viliam Karas.
Slovensko dlhodobo vyvíja veľké úsilie za účelom objasnenia smrti Jozefa Chovanca († 27. 2. 2018), a to na diplomatickej úrovni, ako aj prostredníctvom právnych úkonov v trestnom konaní. Do trestného konania vstúpilo Slovensko ako poškodená strana 26. marca 2021. Za Slovenskú republiku v ňom koná Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom pred belgickými orgánmi štát zastupuje rovnaká advokátska kancelária, ktorá zastupuje p. Chovancovú (manželku zosnulého), čo zabezpečuje lepšiu koordinácia našich procesných úkonov.
V rámci žiadosti o dodatočné vyšetrovacie úkony, ktoré navrhla Slovenská republika spolu s p. Chovancovou podali žiadosť o nasledovné dodatočné vyšetrovacie úkony požadujeme:
1. Ustanoviť nový tím súdnych znalcov na vyšetrenie príčiny smrti J. Chovanca.
2. Vykonať kontrolu všetkých lekárskych informácií v spise zo strany súdnych znalcov nominovaných Slovenskom a p. Chovancovou. V prípade, že sa preukáže, že informácie neboli poskytnuté v celom rozsahu, požiadať o zaslanie kompletných informácií a poskytnutie lehoty 3 mesiacov na vykonanie aktualizácie forenznej analýzy.
3. Vykonať dodatočnú analýzu CT snímok p. Chovanca a vykonať štúdium mäkkých tkanív.
4. Uskutočniť stretnutie s tímom súdnych znalcov pribratých zo strany vyšetrujúcej sudkyne a súdnych znalcov nominovaných Slovenskom a p. Chovancovou, s cieľom prediskutovať rozdiely medzi všetkými lekárskymi správami a – ak je to možné – dospieť k spoločnému záveru.
5. Vypracovať „procès-verbal“ (detailný autentický záznam) z kamerového záznamu rekonštrukcie.
6. Doplniť do spisu manuály z kurzov na policajnej akadémii (ako zatýkať osoby).
7. Doplniť do spisu manuály kurzu policajnej akadémie (ako urobiť zásah v malých priestoroch).
8. Požiadať ustanoveného inšpektora o vykonanie analýzy o policajných úkonoch v cele p. Chovanca.
9. Doplniť správu, ktorá bola urobená po incidente s p. Chovancom.
10. Overiť u inšpektora, či dostal žiadosť o špeciálne policajné školenie pre dôstojníkov letiska Charleroi.
Uvedené doplňujúce vyšetrovacie úkony vychádzali z konzultácií našich právnych zástupcov a znalcov, ktorých navrhla Slovenská republika a p. Chovancová (poškodení). Závery posudkov našich znalcov sa totiž zásadne líšia od záverov posudkov znalcov, ktorých pôvodne ustanovil belgický súd. Je ťažko pochopiteľné, prečo chýbajú niektoré štandardne odoberané biologické vzorky, ktoré by mohli nevyvrátiteľne preukázať spôsob smrti p. Chovanca, avšak je úplne nezrozumiteľné, prečo sa belgickí znalci menovaní súdom pri určení spôsobu úmrtia nevysporiadali s protichodnými závermi našich znalcov, ktoré sú založené na existujúcich dôkazoch, a z ktorých vyplýva, že J. Chovanec mohol zomrieť v dôsledku konania iných osôb a nie v dôsledku sebapoškodzovania. Nejde pritom iba o závery slovenských znalcov, ale aj o názor uznávaného belgického forenzného experta, profesora Wim Van De Voorde.
Z judikatúry ESĽP vyplýva, že ak je jednotlivec pri zadržaní v dobrom zdravotnom stave a pri prepustení je zranený, zodpovedný štát to musí naležíte vysvetliť. Povinnosť orgánov za jednotlivca pozbaveného osobnej slobody je osobitne prísna v prípade jeho smrti. Zároveň ESĽP z práva na život a zákazu ponižujúceho zaobchádzania vyvodil povinnosť uskutočniť účinné a urýchlené vyšetrenie prípadu, v rámci ktorého musia orgány zaistiť všetky potrebné dôkazy. Akékoľvek nedostatky vyšetrovania znemožňujúce určiť príčinu zranení a smrti a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť sú v rozpore s týmto štandardom.
Slovensko plne rešpektuje skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní ako aj súdy musia byť nezávislé a nestranné a akékoľvek politické zásahy do konania sú proti princípom právneho štátu. Je však poľutovaniahodné, že ani po takmer 5 rokoch nebola ustálená príčina a spôsob smrti J. Chovanca a preto vláda SR robí v rámci svojich procesných možností všetko za účelom riadneho objasnenia prípadu. Ak nedôjde v primeranom čase k posunu v trestnom konaní, Slovenka republika zváži iniciovanie konania pred ESĽP (viď napr. prípad Dánsko v. Turecko č. 343/97)
„Na osobnom stretnutí mi pani Chovancová tlmočila požiadavku na rešpektovanie súkromia zo strany politikov a médií v súvislosti s vyjadrovaním sa k tomuto prípadu. Preto by som chcel všetkých v jej mene veľmi pekne požiadať o rešpektovanie súkromia jej rodiny,“ uzavrel minister spravodlivosti Viliam Karas.
TASR o tom informovala Monika Klobušická z Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
