Sokol myšiar – ľudovo „Pustovka“.
Naposledy som vám hlásil, že sokolica z nášho balkóna vysedela už piate vajce. Aktuálne dnes vidieť iba tri.
Keďže si urobili zaľúbení sokolíci hniezdo v kvetináči, ktorý visí na zábradlí vo výške 8. poschodia, po vyliahnutí by pri trošku silnejšom fúknutí vetra vypadli z hniezda. Tak im kamarát Anton Kúš zo Stráže Prírody Ponitrie vyrobil perfektné hniezdo špeciálne pre dravce. Preložili sa vajíčka do vhodnej výstelky novej búdky a hoci obaja silno protestovali (utočili a bránili ich), všetko bolo pripravené na plynulý prechod do nového hniezda. Príroda ale povedala nie, tam človek neurobí nič, nech by akokoľvek chcel.
Ďalšie dva dni prilietali na miesto a škriekali o život, že nevedeli nájsť svoje vajíčka, hoci ich mali menej ako 50 cm od ich kvetináča. V noci bola dokonca búdka zvnútra osvetlená, naďalej chodili na balkón aj prenocovať. Na tretí deň si samica sadla na suchú hlinu, kde boli predtým vajcia a ďalej vysedávala to „nič“ pod sebou. Bol to smutný pohľad. Samec jej nosil potravu a ona sedela na hline veriac, že pod sebou má svoje vajíčka. Jej vajcia však boli vedľa nej, ktoré ona nevidela!
Už tuto bolo zjavné, že ide o mladučký a neskúsený pár, ktorý robí chyby hniezdenia, často bežné u novicov – prvoročiarov. Tí zvyknú zvoliť svoje prvé hniezdo napríklad na šikmej streche, labilnom konári opusteného hniezda iných vtákov, alebo si vyberú kvetináč na nebezpečnom mieste pre mláďatá (3cm od okraja je naozaj málo). Po neúspešných pokusoch donútiť pár zmeniť hniezdo a navigovať ich k ich vajciam, prišla samica na pár hodín a len sa dívala na prázdne hniezdo. Potom odletela a celý týždeň sa v lokalite viac neukázal jediný z nich.
Opäť sa v okolí zhŕkli holuby, straky, krkavce… pristávali nám na balkóne len holuby a vajcia tak boli vystavené napospas. Prišli dažde posledných dní a aj z tohto dôvodu boli vajíčka preložené, keďže mokli a v kvetináči sa z hliny stávalo blato. V tom blate bola sokolica ochotná sedávať. Keď ustal dážď, rozhodol som sa vajcia vrátiť naspäť dúfajúc, že sa vrátia. Predtým som však odstránil polovicu hliny z kvetináča, aby ak sa náhodou vrátia a budú aj mladé sokolíčatá, tak aby nevypadli. Dážď som neriešil, veď príroda si poradí.
Po opätovnom umiestnení vajec a asi po 36 hodinách ich ochrany pred holubmi zletela na kvetináč samica. Popozerala, no nesadla si na ne. Silným zvukom typickým pre sokoly bolo jasné, že našla svoje vajcia na mieste, kde si pamätala. Odletela preč a nebolo jej asi pol dňa. K večeru priletel sám aj samček a sadol si pred ne (nie na ne). Na balkón som vtedy nešiel, pretože ak sa mali vrátiť, musia mať pocit, že miesto je naďalej bezpečné a kľudné. Už tretí deň samica sedí na vajíčkach, ale len troch. Kde sa podeli ďalšie dve netuším, pretože nie je tam jediná škrupinka. Prekladal som však päť. Spoločne sa teraz striedajú na sedení so samčekom. Viac sedí ona. On zvykne prinášať potravu aj pre ňu, keďže ona prakticky neloví. Keď som sa objavil v blízkosti hniezda, spozornela viac ako predtým a ostala plachejšia. Do pár sekúnd tam bol aj samec a s piskotom mi dával najavo, že ich bude brániť. Neodletel ani keď som sa priblížil na necelý meter. Videl, že nejavím záujem o hniezdo tak stíchol no neodletel.
Pomalým pohybom som spoza chrbta vytiahol moju 70-200vku a toho objektívu sa zľakol a uletel. Naopak, vrátila sa o pár sekúnd samica a sadla si na zábradlie pred vajíčka. Je jasné, že obaja strážia hniezdo. Fotoaparát vyvolal jej zvedavosť a nechala ma urobiť pár záberov. Následne sa vrátil samček a nutne mi niečo potreboval vysvetliť, čo som využil na úžasné momentky (posúďte sami). Keď skončil svoju „reč“ a vysvetlil som mu, že sa nemusí báť, sadol si na vajíčka a upokojil sa (všetko v mojej prítomnosti).
Je fascinujúce pozorovať správanie sokola myšiara – pustovky žijúceho v blízkosti ľudí na sídlisku. Ostáva dúfať, že sa im podarí tie 3 vajíčka vysedieť (samotné sedenie trvá aj mesiac) a že budeme mať nové živé objekty na pekné fotky 😉
Autor článku a foto: Mário Jarolím Šturdík
Viac, aj starších foto, nájdete na profile autora .
