Vymáhanie nosenia respirátora už na Slovensku občas zachádza do absurdít. Ešte absurdnejšie ale vyznievajú zdôvodnenia mužov zákona, ktorí voči osobám odmietajúcim nosenie ochrany horných dýchacích ciest zasahujú.
Niektorí policajní „hrdinovia“ si vykladajú heslo „Pomáhať a chrániť“ po svojom. A niektorí ihneď pristupujú aj k represívnej časti, hoci proti nim stoja bezvládni a slabí dôchodcovia. Jeden z takýchto príbehov na zdravotne postihnutej dôchodkyni opisuje portál zalobyvocistatu.sk, ktorý vedie právnička Adriana Krajníková. Príbeh je zaujímavý aj absurdným zdôvodnením mužov zákona, prečo sa proti 71-ročnej žene dopustili hrubého nátlaku. Vraj hľadali zbraň!!!
Protiústavnosť štátnej karantény a kompetencie MZ SR a hygienikov (dokument)
Policajti ignorovali jej legitímnu požiadavku o označenie dôvodu služobného zákroku
Absurdný príbeh sa stal 18. januára tohto roka v poobedňajších hodinách, keď sa 71- ročná pani Kveta vybrala na poštu v Banskej Bystrici. „Má vážny sluchový hendikep, takže ľudom s náhubkami ťažko rozumie. Nevie im odčítať z pier, avšak niektoré vety si už za tie skoro dva roky trápenia „domyslí“… Po vyčkaní poradia pred budovou pošty jej zamestnankyňa „Security“ zatarasila svojim telom vstup do vnútra, lebo bez prekrytia dýchacích ciest respirátorom tam vstúpiť nemôže,“ začína Krajníková s opisom situácie. Dôchodkyňa prekrytie dýchacích ciest odmieta z princípu, pretože k tomu nemá právnu povinnosť, avšak personál pošty upozornila aj na svoj hendikep. „Napriek výnimke, ktorou sa preukázala, jej bolo ďalej bránené vstúpiť na poštu bez prekrytia dýchacích ciest. Iba skrz vlastnú vytrvalosť a razantnosť nakoniec uspela, prevzala si doporučenú poštu, avšak pri odchode zistila, že vlastne z pošty odísť nemôže. Vedúca pošty a zamestnankyňa „Security“ uzamkli budovu a dôchodkyňu nepustili von, a to aj napriek opakovanej žiadosti o otvorenie dverí,“ pokračuje v opise príbehu právnička.
Ďalšia krajina RUŠÍ takmer všetky obmedzenia proti koronavírusu
„Obmedzovanie jej osobnej slobody odôvodnili jej povinnosťou (!) na vyčkanie polície, ktorú na ňu privolali. Po príchode polície bola pani Kveta vyzvaná na predloženie dokladu totožnosti, to samozrejme bez toho, aby policajti označili dôvod tohto služobného zákroku. Keďže veľmi ťažko počuje (asi tak na 20%), žiadala ich o napísanie tohto dôvodu. Policajti ignorovali jej legitímnu požiadavku o označenie dôvodu služobného zákroku, napriek tomu naďalej trvali na predložení dokladu totožnosti bez označenia dôvodu tejto výzvy. V opačnom prípade sa jej vyhrážali predvedením na policajný útvar aj za použitia násilia,“ dodáva na margo absurdnej situácie Krajníková, s ktorou sa pani Kveta následne telefonicky spojila.
„Pán náčelník“ nevedel uviesť právnu kvalifikáciu služobného zákroku policajtov
Polícia sa podľa advokátky snažila vyhnúť telefonátu s ňou, pretože ani sám „pán náčelník“ nevedel uviesť právnu kvalifikáciu služobného zákroku. „Po dlhom lovení v pamäti a následnom hapkaní sa snažil uniknúť odpovedi a ignoroval všetky povinnosti, ktoré ako verejný činiteľ musí uviesť pri služobnom zákroku na predloženie dokladu totožnosti osoby,“ píše ďalej Krajníková, podľa ktorej má príbeh má zaujímavé „vyvrcholenie“, ktoré si môžete vypočuť v audio nahrávke:
„Kde sme sa to už dostali, keď polícia hrubo a arogantne ignoruje povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu zákroku, pretože nepozná zákon?! Čo môžeme očakávať od „pánov policajtov“, keď o § 2 odsek 1 písm. a) – s) zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zjavne počuli prvýkrát! Iba ak brutalitu pri nevyhovení ich „jalovej výzvy“ na predloženie občianskeho preukazu bez označenia plnenej služobnej úlohy, inak povedané bez označenia právneho dôvodu,“ konštatuje právnička a dodáva, že podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je „Policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.“
„Konajúci policajti v danej veci zhliadli v postupe podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. možnosť kedykoľvek „vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti“, avšak pozornosti im ušlo najdôležitejšie slovné spojenie „ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona“, ktoré definuje materiálny predpoklad výkonu oprávnenia policajta požadovať preukázanie totožnosti,“ uvádza právnička, podľa ktorej policajt je povinný vždy zdôvodniť výkon svojho postupu, a nič mu nebráni v tom, aby dotknutej osobe oznámil zákonný dôvod, pre ktorý má v úmysle vykonať svoje oprávnenie a súčasne má zákonnú povinnosť poučiť osobu o jej právach a následkoch nevyhovenia výzve. „V opačnom prípade policajt sám vytvára nežiaduci stav, stav kedy orgány verejnej moci odvodzujú výkon zákonom zverených oprávnení zo strohého znenia právneho predpisu, bez potreby ich skutočného vykonania v materiálnom právnom štáte,“ prízvukuje Krajníková.
Harabin sa teší. Za nenosenie rúška nemá problém on, ale zasahujúci policajti!
Toto vymyslí len podliak, ktorý nepatrí do radov polície Slovenskej republiky
Povinnosť odôvodnenia vykonania služobného zákroku preukázania totožnosti (ale aj každého služobného zákroku podľa zákona č. 171/1993 Z. z.) vyplýva podľa právničky z požiadavky transparentnosti výkonu štátnej moci, resp. princípu verejnej kontrolovateľnosti výkonu štátnej moci občanmi, od ktorých táto moc pochádza (čl. 2 ods. 1 Ústavy). „A aby toho nebolo málo, úbohosť najhrubšieho zrna ešte len prišla. Keď si na 71 ročnú dôchodkyňu vymyslel sám policajt, neschopný (!) uviesť advokátke plnenú služobnú úlohu dôvod, že takmer nepočujúca dôchodkyňa ohrozuje verejnosť so zbraňou v kabelke. Áno, dobre čítate! Toto sa deje LEN KVÔLI NENASADENIU SI RESPIRÁTORA a SERVILNÉMU ZNEUŽÍVANIU PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA PRÁVNYMI ANALFABETMI V POLICAJNOM ZBORE,“ šokuje Krajníková a dodáva, že následne policajti (s poslaním a povinnosťou chrániť a pomáhať) hrubým násilím vyrvali z rúk dôchodkyne telefón a ďalšie osobné veci, a odviedla ju na útvar policajného zboru, kde samozrejme pokračoval ďalší teror a psychický nátlak.
Ďalší silní muži v radoch polície. Na ženu bez rúška sa vrhli až štyria! (VIDEO)
Ani to nie je všetko. Predvedenie za účelom overenia totožnosti vykonali po tom, čo v jej osobných veciach našli občiansky preukaz a jej totožnosť overili! „Násilím, bez zákonného postupu podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore v spojení s § 2 ods. 1 cit. zákona a bez označenia dôvodu zákroku. Ako podlí zločinci prepadávajúci bezbranné ženy o polnoci a trhajúci im tašku z ruky… Ako podlí zločinci, ktorí po zistení ich možnej zodpovednosti sa neštítia ešte aj klamať, ako u invalidnej dôchodkyni vlastne hľadali zbraň… Toto vymyslí len podliak, ktorý nepatrí do radov polície Slovenskej republiky,“ konštatuje pohoršená právnička Adriana Krajníková, ktorá sa proaktívnych mužov zákona pýta: „Čo sa s vami chlapi a dievčatá stalo?! Že ste sa dali do služieb ZLA?! Iba toľko bude každému namerané, koľko sám nameral inému…“ Nastavené opatrenia a teda ani vyhlášky neukladajú podľa právničky právnu povinnosť nasadiť si rúško ani respirátor, ako to už uviedol aj Ústavný súd v Náleze zo dňa 31.12.2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 kde s poukazom na čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 Ústavy.
Bojovník proti rúškam: TIETO právne rady Štefana Harabina si určite prečítajte!
Policajti sa dopustili trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
Ústavný súd uviedol: „Formálnym predpokladom určenia povinností a medzí práv a slobôd je, že úprava je vydaná vo forme zákona.“ Každá povinnosť musí podľa Krajníkovej najskôr existovať v zákone, až z neho môže byť prevzatá do vyhlášky (príp. iného podzákonného alebo interného aktu), a tam technicky a expertne upravená, pričom povinnosť na prekrytie dýchacích ciest neexistuje v žiadnom zákone Národnej rady (ani povinnosť na testovanie na COVID 19, ani očkovanie na COVID 19). „Tiež to znamená, že vyhláška, ako vykonávací právny predpis, musí byť vydaná na základe splnomocnenia zákona podľa čl. 123 Ústavy SR v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov, čo „Mikasove vyhlášky“ vydané podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. nie sú, pretože podľa odseku 2 za bodkočiarkou tohto ustanovenia je spod ich tvorby a vydania vylúčený celý zákon č. 400/2015 Z. z. vrátane teda § 5 ods. 2 cit. zákona o delegovaní splnomocnenia. Takže „Mikasove vyhlášky“ sú tvorené na základe NIČOHO,“ vysvetľuje právnička.
Vzpurného poslanca, ktorý si odmietol dať rúško, odviedla polícia zo zastupiteľstva von (video)
„Aj napriek tomu sa dodnes ignoruje tento fakt a naďalej po príchode do obchodov, reštaurácii, úradov, zamestnania, na poštu a iné verejné miesta od vás vyžadujú prekrytie horných dýchacích ciest a režimu OTP – TO VŠETKO BEZ OPORY V ZÁKONE! Zjavne sú Mikasové vyhlášky čosi viac ako nejaká ÚSTAVA a Ústavný súd Slovenskej republiky. V danom prípade sa polícia dopustila spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keď pani Kvetu násilne predviedla na overenie jej totožnosti bez označenia dôvodu jej kontroly podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, to za stavu overenia jej totožnosti po prekutraní jej osobných vecí pokútnym spôsobom,“ uvádza ďalej právnička Krajníková, ktorá ešte dodáva: „Náčelník s ďalšími policajnými „hrdinami“ hrubo porušili Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Ústavu SR a dehonestovali postavenie Polície Slovenskej republiky na úroveň cirkusových klaunov.“ Vec bude mať podľa nej dohru v trestnom konaní. „Uvidíme, ako ďalší policajní hrdinovia a prokurátori Slovenskej republiky prevezmú „kormidlo“ podlosti a budú sa snažiť vec odmietnuť, že sa vlastne nič nestalo!“ píše na samý záver Adriana Krajníková.
Jozef Uhlárik, foto: ilustračné
