Vlani uplynulo 200 rokov od narodenia evanjelického kňaza, básnika a matičiara Andreja Braxatorisa – Sládkoviča. (Narodil sa v Krupine 30. marca 1820.) Pandemická situácia nedovoľovala verejnú spomienku hodnú tohto velikána našej literatúry.
V Hrochoti, kde bol Sládkovič farárom v rokoch 1847 – 1856, si autora Maríny a Detvana uctili kultúrnym programom, ktorý sa konal v tamojšom evanjelickom kostole po službách Božích v nedeľu 11. júla. Starosta obce Marian Mazúch podotkol, že to môže byť zároveň aj spomienka na 150. výročie predčasného úmrtia básnika, ktorého ktorýsi z literárnych historikov nazval výstižne „medoústym“. Predčasne odišiel do večnosti v apríli 1872. Za účasti poslankyne NR SR Ľubice Laššákovej a ďalších hostí priblížil životné osudy Sládkoviča 1. podpredseda Matice slovenskej (MS) Marek Hanuska.
V príhovore zareagoval na vytúžený letný lejak, ktorý práve kropil Hrochoť, keď povedal, že „Sládkovič bol dažďom, vlahou pre našu reč“. Básnické dielo Andreja Sládkoviča skvostnou recitáciou, ale i osobnými spomienkami na šírenie poézie a jej súčasné postavenie v slovenskej kultúre priblížil herec Juraj Sarvaš. Je vskutku obdivuhodné, ako ovláda svoje remeslo v úctyhodnom veku 90 rokov. (Narodil sa v Radvani nad Hronom 14. júla 1931.) S hrdosťou v hlase spomína, že ho krstili v kostole, v ktorom v rokoch 1856 – 72 pôsobil práve Sládkovič. Pri príležitosti jubilea si prevzal medailu, ktorú vydala MS pred dvoma rokmi v limitovanom počte sto kusov pri 100. výročí obnovenia činnosti tejto našej najvýznamnejšej kultúrnej a národnej inštitúcie. Do poetického programu zapadli tóny fujary v podaní známeho interpreta Vladimíra Homolu a piesne hrochotských dospelých i mladých folkloristov a spevákov, ktorí v krátkej scénke potvrdili, že Sládkovič má čo povedať aj dnešnej mladej generácii. Na záver položili účastníci spomienkového podujatia kyticu k pamätnej tabuli Andreja Sládkoviča na budove starej fary.
Zdroj: FB Jozef Sliacky/foto
