V piatok sa v obci STARÉ HORY konal protest proti vysokým cenám energií a financovaniu samospráv. Prečo sa protest uskutočnil nám vysvetlil starosta obce Marián GAJDOŠ.
Pán starosta, prečo ste sa rozhodli v obci Staré Hory protestovať?
Skôr, než sme sa rozhodli protestovať, urobil som všetko preto, aby situáciu, ktorá v súčasnosti nastala, riešili kompetentné úrady a politici. Osobne som kontaktoval pána Hegera, ešte v auguste minulého roku. V podstate som ho požiadal o stretnutie, lebo tých vecí, ktoré majú dopad na samosprávu, je veľa a zvýšenie cien energií prišlo už na záver. Tiahne sa to už určité obdobie, ktoré začalo ešte za predošlej vlády. Pán Heger ma skontaktoval s vedúcim svojej kancelárie a ten mi pomohol so stretnutím na Ministerstve financií, ktoré má na starosti financovanie samosprávy. Postupoval som seriózne, aby niekto túto problematiku začal s predstihom riešiť. V obci máme školu, škôlku, takže som sa skontaktoval s generálnou riaditeľkou na školstve, ktoré priamo riadi financovanie škôl. To bolo ešte v čase výmeny ministra školstva. Pani generálna riaditeľka nám pomohla, ako sa len dalo. Priebežne sme túto situáciu riešili aj s vedením ZMOSu.
Prečo ste ich vlastne kontaktovali, čo ste chceli riešiť?
Sledujem históriu a bolo mi jasné, že takéto niečo po pandémii nastane. Už v roku 2020 som si študoval dopady pandémií z historických dokumentov. Z týchto dokumentov vyplýva, že po pandémii dôjde k inflácii, že dôjde k tlaku na štátnu správu samosprávu a porovnával som to s tým, ako to riešené u nás. Veľmi sa to podobalo s rokmi 1928-35, vtedy to však skončilo druhou svetovou vojnou.
Snažila sa vaša obec nejako šetriť aj pred touto krízou?
Už pred zvýšením energií som jednal s elektrárňami, hľadal som možnosti, ako sa vyhnúť takémuto stavu. Som druhé volebné obdobie starosta, už dávno som pripravil projekty na zateplenie a zlepšenie energetickej bilancie obecných budov. Podával som žiadosti na Eurofondy a Envirofond, aby sme dosiahli nejaké úspory, samotné projekty sú neúmerne drahé a neboli sme úspešní. To isté platí pre všetky projekty z eurofondov. Takže, nie je to tak, že sme zbrklo išli protestovať, naopak, už 5 rokov sa snažíme dosiahnuť úspory v obci. Celý život som pracoval ako informatik, viem si naštudovať dáta a predvídať. Nie všetky obce sú na tom rovnako, niekde ešte nemajú faktúry, niekde ešte majú zmluvy so stabilnou cenou.
Kedy ste si uvedomili, že vám nárast cien skomplikuje život a fungovanie obce?
Štát nám veľa vecí komplikuje a zbytočne nás zaťažuje, pričom mnohé zmení doslova za pochodu, keď nemáme možnosť reagovať na zmeny v rozpočte. My máme elektronické zasielanie faktúr, takže už v nedeľu deviateho januára som videl, akú faktúru nám poslali elektrárne. Keď som zbadal ten nárast, pochopil som, že s našim rozpočtom si vďaka tomu neudržíme ani kultúru, pričom máme v obci miestne unikáty, ani nezvládneme ani školu, ani škôlku, ani mzdy. Cieľom nášho protestu teda bolo zasiahnuť, keďže predošlé aktivity a moja snaha nemali výsledok. Určite to netreba brať ako útok na vládu, ktorá je síce reformná, odhaľuje zločiny, no ostatné riadi amatérsky. Žiaľ, je zameraná iba na jeden cieľ, no ostatné veci predsa musia riešiť paralelne a vyvážene! Samospráva je predsa jedna z nôh, na ktorej stojí štát.
Samospráva má na svoje fungovanie z hľadiska financovania podielové dane, miestne dane a poplatky. Podielové dane pripravil ešte Nižňanský počas predchádzajúcich vlád. V tomto dokumente z roku 2003 to odborníci navrhli veľmi dobre. Zámerom bolo nielen spustiť podielové dane, ale aj to, že neskôr sa to budú podielové dane korigovať podľa potrieb samospráv. Mala to byť pružná schéma, ktorá mala samosprávam pomáhať, no žiadna nasledujúca vláda potom už viac tomu nevenovala pozornosť. Viete, obce fungujú tak, že školy patria pod Ministerstvo školstva, peniaze dostávame aj z Ministerstva financií, riadi nás aj Ministerstvo vnútra. Proste máme veľa pánov, ale žiadneho konkrétneho majiteľa, s ktorým by sme mohli riešiť naše potreby. Viete, vkladal som nádej do toho, že pani Remišová, sa v rámci svojho ministerstva tejto témy uchopí, no nebol tam vôbec ani náznak takejto orientácie.
Ako konkrétne ohrozujú vysoké preddavky za elektrinu vašu obec?
My máme s elektrárňami zmluvu a oni majú zriadené inkaso z nášho účtu. Poviem to otvorene, ak nám z nášho účtu vďaka inkasu elektrárne stiahnu peniaze, tak sme skončili. Z toho účtu platíme školu, výplaty, odpady a podobne. Toto inkaso som chcel v elektrárňach zrušiť, ale neboli ochotní (!), že to vraj nie je možné. Takže, keď nám peniaze stiahnu, nebudeme mať z čoho zaplatiť nič. Toto je ten dôvod, prečo sme protestovali. Možno aj vďaka tomu ľudia pochopia, čo sa tu deje. Lebo mám pocit, že tomu bežní ľudia nerozumejú. My, obce, nemôžeme len tak zvyšovať dane, máme limity, ktoré nás obmedzujú.
Pomáha vám štát riešiť túto situáciu?
Štát hádže všetku zodpovednosť na obce, stačí spomenúť tzv. „chodníkový zákon“. Voľakedy si každý vlastník čistil chodníky sám. Zákon túto povinnosť preniesol na obce. My máme v Starých Horách 35 kilometrov ciest, aj keď sme malá obec do počtu obyvateľov, no na úrade pracujú iba traja ľudia a máme obmedzené finančné prostriedky. Zo zákona to teda musíme robiť, ale nie sme schopní to zabezpečiť.
Prečítajte si zaujímavý dokument: Hospodárska kríza na Slovensku
Taká druhá vec: školstvo. Z nejakého liberalizmu zrušili školské obvody a tým pádom nám do školy chodí menej detí, z rôznych dôvodov. Stačí, že sa žiak sa zle učí a rozčúlení rodičia ho stiahnu preč a my potrebujeme dofinancovať školu. Z čoho? Ak raz školu zrušíme, už ju nikto nikdy neobnoví, nedopustím to. Rovnako to platí aj pre dedinský futbal, ktorý musíme podporovať, pretože patrí k našej miestnej kultúre a tradícii. Tak, ako chodia ľudia do krčmy a divadla, tak chodia aj v nedeľu na futbal. Vždy je tu plno, ľudia sa radi tu stretávajú. Takže, ak toto všetko prestaneme podporovať a financovať, budú to nenávratné negatívne dopady pre všetkých. Teraz sa to zdá možné ako nejaký náš, lokálny problém, ale komplexne to zasiahne každého. Veď si zoberte klimatickú krízu, nedávno som videl na RTVS dokument, v relácii „Experiment“ Tajomstvá ukryté v ľade. Vedci robili na Severnom póle vrty a zistili, že tam kedysi bola normálna vegetácia. Ďalej nás čaká zonácia národných parkov, ktorá nás, v národných parkoch obce, znova pripraví o polovicu príjmov z miestnych daní.
Akým spôsobom vás zasiahne spomínaná zonácia?
Ja som v správnej rade Národného parku Veľká Fatra, a keď som sa pýtal na detaily, tak o tom, ako nám to budú kompenzovať, nikto nemá ani šajnu! Preto som v správnej rade, aby som mohol aktuálne reagovať. Nie som proti ochrane prírody, no nie je možné chrániť všetko. Veď je to paradox, chcú rozvíjať turizmus, ale kto príde do obce, kde budú zhasnuté svetlá, zatvorené krčmy, zruinované pamiatky, rozbité cesty?
Kto je, podľa vás, za situáciu s energiou zodpovedný?
Pozrite sa, myslím si, že ten, kto požičiava peniaze za vysoké úroky, je úžerník, to hovorí zákon. Ak niekto predáva energiu za neúmerne vysokú cenu, tak tiež ho považujem úžerníka. My síce uprednostňujeme trhové hospodárstvo, ale toto je vyslovene špekulatívne obchodovanie, keď niekto elektrinu vopred nakúpi a potom ju bezohľadne predáva za nemysliteľnú cenu. Je to presne ako s tými pôžičkami, je čas to nejako obmedziť a určiť, aká cena ešte je, alebo nie je, normálna a primeraná. Práve tu zlyhala Európska únia a jej orgány. Tiež tak, ako týchto pôžičkách, to treba obmedziť nejakým spôsobom, čo je normálne a čo nie, a toto je už vec Európskej únie. V tomto zlyhala Európska únia. Treba o tom rozhodovať na národnej úrovni, lebo je rozdiel v dopade na hospodárstvo pri rovnakej zastropovanej cene v Maďarsku, Nemecku a na Slovensku. Ako sa však hovorí, nikto nie je svätý, aby nerobil chyby a nerobil zlé rozhodnutia.
Ale práve to si je potrebné uvedomiť, aby sme vedeli chyby napraviť. Inak sa do vlády dostanú rôzni extrémisti, ktorí veľa nasľubujú, no neurobia nič. Svojim protestom sme chceli posunúť veci ďalej. Budem hľadať ďalšie možnosti, nie vulgárne ale racionálne s chladnou hlavou.