Keď sa Mária Korčoková z Novej Vsi nad Žitavou po prvýkrát odhodlala kandidovať za starostku obce, v ktorej žije, išla do toho s malou dušičkou a veľkým odhodlaním. Počas prvej kampane si prešla skutočne všetkým, aj útokmi anonymných neprajníkov, no napokon jej spoluobyvatelia dôveru dali a tak sa stala starostkou. Po posledných komunálnych voľbách svoje starostovanie obhájila a tak pokračuje v práci tam, kde po štyroch rokoch skončila.
Začala si druhé obdobie starostovania. Prečo si sa stala vôbec starostkou a aký je tvoj vzťah k obci, v ktorej žiješ?
To, že som sa stala starostkou, malo svoj vývin. Určite som ňou nechcela byť odmalička. Aj keď ma vždy trápila nespravodlivosť a to, že sme kedysi nesmeli vysloviť nahlas svoj názor, do roku 1989. Predstavovala som si, aké by to bolo povedať si vždy, čo si myslím a nebyť preto potrestaná.
Dominika TITKOVÁ: Chcela by som sa dotknúť duše človeka
V obci som robila najskôr knihovníčku, potom poslankyňu, predsedníčku Rady školy, organizovala som podujatia a po jednom zastupiteľstve som začala rozmýšľať nad tým, že veci sa dajú robiť aj inak, nekonfliktne. Premýšľala som nad tým dva roky než som sa rozhodla kandidovať. Som rodáčka z obce, tak ako boli aj moji rodičia a žili tu aj starí rodičia.
Každý má rád miesto, kde žije a býva, ale čo je, podľa teba, v Novej Vsi nad Žitavou najkrajšie?
V prvom rade je to môj domov. Keď som prichádzala po týždni ešte ako študentka z internátu domov a videla vinice a rybník pred dedinou, cítila som, že som doma. Mám tu priateľov spolužiakov, príbuzných, známych. Každý každého pozná do tretieho pokolenia a práve preto je ťažšie si získať ľudí a presvedčiť ich o tom, že chceš a robíš dobre.
Ty si aj knihovníčka, vaša obec má stále vlastnú knižnicu. Všimla som si, že aj robíte rôzne akcie spojené s knihou a autormi. Prečo? Je o to záujem?
To, že som knihovníčka, som tak nejak podedila po starom otcovi, ktorý bol v obci úplne prvým knihovníkom od roku 1948. Mňa, ako najstaršie vnúča, bral všade so sebou a často aj do knižnice, takže som toto prostredie dôverne poznala. Mala som odjakživa knihu v ruke a čítať milujem dodnes. Dovolím si tvrdiť, že deň bez knihy v mojom živote ani nebol. Starý otec bol učiteľ a aj skvelý rečník, to som, bohužiaľ, po ňom nepodedila, to sa ešte učím 😊
Knižnicu v obci vediem od roku 2006 a nechala som si ju aj po mojom zvolení za starostku. Je pravda, že máme stále menej čitateľov, ale ak by sme ju zatvorili, tak ju už nikdy nikto neotvorí. Preto ju stále vynovujeme, dopĺňame každoročne knižný fond a robíme podujatia pre všetky vekové kategórie. Všetko samozrejme z cudzích zdrojov (FPU). Záujem o podujatia je rôzny, ja osobne sa snažím pozývať autorov kvalitných, aby po akcii každému zostal zážitok a dobrý dojem ešte dlhú dobu.
Z vašej obce pochádza aj známy maliar František Studený, po ktorom niesla istý čas názov aj nitrianska galéria. Ako si ho v obci pripomínate? Sú vaši obyvatelia naladení na umenie? 🙂
Nejaký pamätníci si ho ešte pamätajú, stojí tu jeho rodný dom. Obec mu pri príležitosti jeho nedožitých 100 narodenín v roku 2012 udelila čestné občianstvo, ktoré prevzali jeho deti. Pri tej príležitosti sa konala aj výstava jeho diel v Dome kultúry.
Čo všetko si stihla za posledné obdobie v obci urobiť v prospech občanov, oživili ste nejaké tradície, vytvorili niečo nové?
Tie štyri roky ubehli ako voda. Čo sme urobili? Dokončujeme už druhý bytový dom, tento bude určený prioritne pre seniorov. Kúpili sme v dražbe 56 metrovú halu, v ktorej budujeme zberný dvor. Rozšírili kapacitu materskej školy prístavbou. Zakúpili sme 18 miestny mikrobus, ktorým zvážame do ZŠ deti z 3 dedín.
Zrevitalizovali sme futbalové ihrisko v obci, pribudlo beach-volejbalové ihrisko, stôl na ping pong, detské ihrisko, lavičky, rekonštruujeme futbalové šatne, znovu obnovili sme futbalový klub, ktorý už nefungoval a teraz máme 4 detské futbalové družstvá, priviedli sme vodu do jazierok v historickom parku. Čo sa týka tradícii a kultúry, keďže nás covid na 2 roky zatvoril, stále sa v podstate rozbiehame. Ale prvé stavanie mája po pandémii bolo neskutočné. Celá dedina bola do neskorých nočných hodín na nohách. Spievalo sa a tancovalo 🙂
Ste jedna z mála obcí, ktorá začala vážiť komunálny odpad. Prečo?
Veľmi veľa energie sme venovali a venujeme odpadovému hospodárstvu. Odpady sú nekonečná téma a biznis. Čokoľvek sa nám v obci podarí, stále zaostávame za legislatívou. Podarilo sa nám zaviesť presnú evidenciu odpadu, neskôr od septembra 2021 sme začali vážiť každú jednu kuka nádobu a momentálne sme vypracovali spravodlivý systém platenia poplatkov za komunálny odpad.
Je to proces veľmi náročný a dlhodobý. Keď sme pred tromi rokmi zredukovali počet nádob pre domácnosti a počet vývozov odpadov, vyvolali sme malú revolúciu. Ale naučili sme sa triediť a stále sa učíme. Čím ďalej viac ľuďom je táto téma blízka, do triedenia sa zapája stále viac ľudí. Kontrolujú sa navzájom, keďže zoznamy so zvozmi aj s kilogramami sú pravidelne zverejňované na stránke obce. Tento rok pribudli do každej domácnosti a pri bytovky kompostéry z Environmentálneho fondu, ktoré sú tiež predpokladom, že sa zníži množstvo zmesového komunálneho odpadu.
Aký je výsledok?
Po všetkých týchto skúsenostiach s nakladaním s odpadom sme sa rozhodli, že všetky tieto naše evidencie odpadov a zoznamy premietneme do adresných poplatkov za odpad, keďže nám bolo jasné, že odpady zdražejú. Požiadala som o pomoc MŽP SR a odtiaľ mi odporučili pána Branislava Moňoka z OZ Priateľov Zeme. S ním, s kolegyňou z OU a mojim zástupcom sme presedeli pri videohovoroch hodiny, prebrali sme túto tému zo všetkých strán a podarilo sa nám predložiť poslancom návrh VZN, kde je zapracovaný spravodlivý systém výberu poplatkov za odpady. Každý si zaplatí iba za to, čo sa mu skutočne vyvezie.
Uvidíme aká bude odozva. Samozrejme tí, čo budú platiť veľa, spokojní nebudú. Ale akú máme možnosť my? Iba učiť sa navzájom a vychovávať. Je to proces dlhodobý, ale začať treba. A my sme už začali.
Radovan Masár: Básnikom sa nedá stať. Ním sa narodíte a musíte sa s tým zmieriť
Ako budete v obci tráviť Vianoce, čo pripravujete?
V predvianočnom čase sme už stihli usporiadať Katarínsku zábavu, Mikuláš na koči so svojim sprievodom prešiel celú dedinu, v sobotu 10. decembra bola v Dome kultúry úspešná ochutnávka vín, ktorú organizuje náš Spolok Novianskych vinohradníkov, v nedeľu 18. decembra máme pripravenú Noviansku adventnú remeselnú nedeľu, čo sú vlastne vianočné trhy v menšom. Vystúpi FS Šaľan s vianočným programom.
Cez Vianoce nás čaká ešte Štefanská zábava a Silvester chystáme v rodinnom móde pre rodiny aj s deťmi.
Nová Ves bola povestná aj svojimi hudobnými spievanými omšami, ktoré organizoval miestny pán farár. Dočkáme sa toho aj tento rok?
Náš pán farár je skutočne akčný človek. Dokáže pracovať cez deň fyzicky na stavbe, prestavbe, na bagri. Popritom má vždy pripravené zaujímavé koncerty v kostole a momentálne každú adventnú nedeľu popoludní na Studničke na adventnom venci zapaľuje sviečku. A cez Vianoce určite nebudú chýbať tradičné krojované omše.
Čo je, podľa teba, dôležité, aby úrad, jeho zamestnanci a poslanci, pracovali v prospech občana a tí boli s ich prácou spokojní?
Na úrade sme tu preto, že nás ľudia potrebujú, bez nich by sme nemali prácu ani my. A je potrebné mať ľudí rád. Na dedine Vás každý pozná. Neexistuje, že Vám nepovie rovno čo si myslí. Niekedy pochváli, inokedy vynadá. Spätná väzba je preto zaručená 🙂
Teta Marta z Veľkého Kýru: Jej vianočné medovníky vám doslova vyrazia dych!
A je samozrejmé, že človek sám neurobí nič. Ja preto neraz hovorím, že som taká výkonná sila, vy si vymyslite a ja to zrealizujem. Mám okolo seba dobrý tím, či sú to ľudia na úrade, či sú to poslanci, môj nenahraditeľný zástupca. Ja sa stretávam všade s ochotou a podporou. Koho poprosím o pomoc, pomôže. Obyvatelia obce, podnikatelia v obci, ľudia na úradoch, kolegovia starostovia … Ešte sa mi nestalo, že by niekto nepomohol, keď som prosila o radu, o vysvetlenie. Skutočne, stačí sa pýtať, žiadať o pomoc. Seriózny, ľudský prístup je vždy dôležitý a preto sú potom aj vzťahy korektné a vyvíjajú sa.
Ake sú tvoje plány na budúci rok, čo by si chcela zrealizovať?
Najväčšou výzvou pre mňa v tomto volebnom období a prioritou č.1 je vybudovanie ČOV a kanalizácie. Máme aj iné rozpracované projekty: IBV pri cintoríne, keďže nám chýbajú stavebné pozemky. Vybudovanie cyklotrás smerom na Horný Ohaj a smerom na Studničku a Veľké Chyndice. Pripravujeme tiež rozšírenie ZŠ, prístavbu dvoch tried školskej družiny a kompletnú rekonštrukciu kuchyne s jedálňou. Budúci rok sa bude realizovať výstavba pevného pódia na futbalovom ihrisku a čiastočná rekonštrukcia Domu kultúry z cudzích zdrojov.
