Slovenská politická scéna je úplne rozbitá, pretože sa háda nielen koalícia s opozíciou, čo je bežné a obvyklé, ale nezvyčajné trenice sú i v rámci koalície, ba nezhody v názoroch ako čo treba robiť má aj opozícia. A nad tým všetkým stojí prezidentka, ktorej popularita klesá tiež.
Na športových podujatiach zvyknú fanúšikovia kričať „Toto ste tu ešte nemali!“, no rovnaký pokrik sa dá použiť aj na súčasnú politickú situáciu u nás. Áno, toto, teda taký marazmus, sme tu naozaj ešte nikdy nemali. Vláda, respektíve celá koalícia, sa dostali na úroveň najneobľúbenejšej v celej histórii moderného Slovenska a sympatie u ľudí stráca aj prezidentka. Koaliční politici tu začali robiť čistky ako za bývalého režimu, pričom sa ukrývajú za formulku boja proti mafii a rozviazaných rukách polície. Svoj pohľad na dianie u nás má aj exminister spravodlivosti, expredseda Najvyššieho súdu a v posledných voľbách neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin. Jeho názory sú však rozhodne zaujímavé.
Pokiaľ ide o Roberta Fica, to je typická exhibicionistická hra
Aký máte názor na zadržania dvoch záchranárov a Roberta Fica?
Celé by som to zhodnotil ako demonštračné divadlo s politickým motívom. Záchranári, prirodzene prejavovali svoj názor na to, že im nebolo vyplatené to, čo im sľúbili. Len treba povedať, že oni celý čas so súčasnou politickou mocou kolaborovali a podieľali sa na realizácii neústavných opatrení a podieľali sa na šikane aj zdravých občanov. Pokiaľ ide o pána Fica, to je typická exhibicionistická hra v tom smere, aby znovu získal popularitu u časti verejnosti. Reálne Fico pre občanov Slovenska neurobil nič. Mám v tejto spojitosti na mysli neústavné kroky tejto vlády. Ak by reálne chcel povaliť túto vládu, tak by realizoval to, čo som už dávno avizoval. Totižto on a jeho poslanci, s ostatnými opozičníkmi, sa mohli vzdať poslaneckých mandátov s tým, aby náhradníci na ich miesta nenastúpili, a tak by nebolo potrebné hore komentované divadlo a ani petičná akcia vo vzťahu k referendu. Tým by totiž parlament ako štátny orgán zanikol a museli by byť predčasné voľby. Toto je reálne a konkrétne pozitívne riešenie pre občanov, aby táto vládna garnitúra nebola pri moci. Už by to nezáviselo od pani Čaputovej, ani od Ústavného súdu, ktorý sa prezentoval neústavným verdiktom vo vzťahu k petícii smerujúcej k predčasným voľbám a referendovej otázke. Jednoducho bez najmenších pochybnosti by museli byť predčasné voľby. Toto Fico neurobil doteraz. Jeho mediálne divadielko je len odpútavaním pozornosti od toho, že ešte spoločne s Pellegrinim a Lajčákom participovali na príprave vojenskej zmluvy s Američanmi o prítomnosti amerických vojsk, ktorá je zjavne neústavná, pokiaľ ide o stratu suverenity nad časťou slovenského územia, bez súhlasu občanov. Zmluvu nakoniec nedávno podpísal Naď. Nevylučujem, že sú koalično-opozične dohodnutí. Napokon z úst Fica a ani Pellegriniho doposiaľ nezaznel verejne ani jeden oponentský prejav voči zmluve.
V súčasnosti nemôžete veriť nielen Najvyššiemu, ale ani Ústavnému súdu
Kto je z vášho pohľadu nebezpečnejší pre Slovensko – Fico alebo Matovič a súčasná koalícia?
Z hľadiska nebezpečnosti majú Fico aj Matovič absolútne rovnaké postavenie, lebo rozkladať právny štát začal Fico, ktorý sám predložil do vlády návrh na zrušenie Mečiarových amnestií. Veď to boli práve Fico s Kaliňákom, ktorý ešte v lete 2015, vystúpili pred televíznymi kamerami s verejným priznaním, že spravia všetko pre to, aby zvrátili, rozhodnutie päťčlenného trestného senátu Najvyššieho súdu, ktorý nezvrátiteľným, právoplatným a vykonateľným spôsobom konštatoval, že policajná inšpekcia pod politikom Kaliňákom, resp. Lipšicom, ako ministrami vnútra, je nezákonná. Čiže Fico ako premiér a Kaliňák ako minister vnútra, reprezentanti štátnych orgánov, útočili na päťčlenný senát Najvyššieho súdu. Dovedené do dôsledkov, ukázali občanom ako štát útočí na štát, teda na seba samého. Tým nesporne deštruovali právny systém a právnu stabilitu. Kto zvrátil rozhodnutie Ústavného súdu po zrušení Špeciálneho súdu? Fico cez úrad vlády legislatívne presadil znovu jeho vytvorenie, len v inej podobe, Špecializovaného súdu. V každom justičnom systéme mimoriadne súdy sú nástrojom politikov na jej ovládanie. Ide o typický fašistický prvok v justícii.
Najvyšší súd je teda viac menej akousi bábkou v rukách mocenských štruktúr, ktoré sú pri moci?
Už vytvorením Špeciálneho súdu ešte v roku 2005 došlo k absolútnej politizácii justície a rozdvojeniu sudcovského stavu. Je ľahšie politicky ovládať 15 sudcov ako 1400. Takíto politickí ovládaní sudcovia, juristúti, vždy robia nadprácu v prospech momentálnych politických držiteľov moci. Fico s Kaliňákom zrejme nemysleli na to, že príde aj doba, keď už nebudú v exekutíve. V súčasnosti nemôžete veriť nielen Najvyššiemu súdu (vidno to napríklad i na viacerých rozhodnutiach väzobných, ktoré sú následne rušené), ale v súčasnej konštelácii a personálnej skladbe už vôbec nie ani Ústavnému súdu. To, že predseda Ústavného súdu pýta tajné informácie, spolupracuje a verejne komunikuje so šéfom SIS, sa nedeje ani v Hornej Volte. Takéto anomality sú v právnom štáte nemysliteľné.
Opozícia nemá úprimnú snahu povaliť túto vládu a iba hrá divadlo
Dá sa ešte zvrátiť súčasná politická situácia u nás?
Všetci síce kričia, že chcú referendum a nové parlamentné voľby, organizujú mítingy a protesty, ale dá sa to urobiť veľmi jednoducho aj bez toho, aby sa prezidentka obracala na Ústavný súd. Opozičné strany sa vôbec nemusia na ničom dohadovať. Každá samostatne, v rámci svojich politických štruktúr rozhodne, že odovzdávajú svoje mandáty a náhradníci prehlásia, že na ich miesta nenastupujú. Parlament ako štátny orgán by zanikol a sú predčasné voľby. Keď som toto prezentoval, tak pozitívne na to zareagoval iba Taraba. Ani jeden z ústavných právnikov nespochybnil a nenamietal, že by nedošlo k tomu, čo som vyjadril, teda k zániku parlamentu a procesu ústavno-právneho vyvolania predčasných volieb. Čaputová by už nemala priestor na špekulácie. Že sa tak nedeje, alebo doteraz nestalo, je vidieť, že opozícia nemá úprimnú snahu povaliť túto vládu a iba hrá povinné politické tance.
Do posledných parlamentných volieb ste išli ako hlavná tvár strany Vlasť. Tá mala také obrovské dlhy, zrejme aj vďaka vám, že musela ísť do konkurzu, pričom vy ste sa ale odmietli nejakou formou podieľať na ich uhradení. Máte to už nejako vysporiadané?
Ja som nebol členom strany Vlasť. Aká sekera po mne mohla zostať? Vznikla strana Vlasť, ktorá sa kreovala takým istým spôsobom ako iné politické strany. Teda aj za finančných príspevkov od jednotlivých súkromných alebo právnických osôb. Ja som do strany nedal ani korunu, lebo som do nej vkladal ako volebný líder svoj program. Medzi stranou Vlasť a mnou bola taká dohoda. Strana existovala, mala svoj systém financovania, členstvo a pritom akceptovali moje hodnoty v programe. Finančné otázky logicky nemohli byť predmetom môjho záujmu, lebo v kampani som prezentoval program. Strana ma informovala, že časť tých ľudí, ktorí im poskytli pôžičku, chceli tieto prostriedky vrátiť. Vedenie strany navrhovalo tieto pôžičky premeniť na dar. Čo nebolo akceptované. Druhá ponuka smerovala na odloženie splatnosti o štyri roky, tiež neúspešne, takže strana Vlasť išla zákonným spôsobom do konkurzu.
Čo hovoríte na zákaz návštev u príbuzných počas Vianoc?
Počas Vianoc sme boli u manželkinej mamy v Tatrách. Išli sme autom. Platný právny stav nám to totiž nezakazoval. A tešil som sa právnu konfrontáciu s policajtmi, ktorí mi ale nedopriali to šťastie.
V druhej časti rozhovoru sa čo-to dozviete o Harabinovom pohľade na väzobné stíhanie stíhanie Jankovskej a Kováčika, ale aj na situáciu okolo kajúcnika Makóa, špeciálneho prokurátora Lipšica či jeho názor na našich plagiátorských politikov na najvyšších miestach.
Jozef Uhlárik
