Jozef Uhlárik
Slováci dnes opäť povstali. Pred Prezidentským palácom sa ich od rána vystriedali tisícky, lenže postupne. A hoci ich na Hodžovom námestí počas celého dňa boli stále asi dve tisícky, k masovosti, akú organizátori očakávali to malo poriadne ďaleko. Hlas ľudí preto nebol taký silný ako by si situácia u nás v súčasnosti žiadala.
Prví protestujúci sa pred sídlo našej hlavy štátu začali trúsiť okolo pol ôsmej hoci začiatok akcie bol naplánovaný už na siedmu hodinu. Postupne sa síce námestie zapĺňalo, no ani zďaleka nie tak, ako si to organizátori želali. Jediné čo sa im podarilo, že protest bol pokojný a neboli zaznamenané ani žiadne strety s políciou. Náznaky provokácií síce boli, „pokoj zbraniam“ ale vydržal až do samého konca. Jedinými „zbraňami“ protestujúcich tak boli píšťalky, klaksóny, ich hlasivky a rev silných motoriek.
Hnev protestujúcich smeroval na vládu, prezidentku, ale aj médiá
Zväčšujúci sa dav protestujúcich napokon zablokoval nielen celé Hodžovo námestie, ale aj priľahlé ulice, takže bola odstavená nielen mestská doprav, ale prakticky celé širšie centrum hlavného mesta. Úplne zostalo stáť sedem liniek MHD a po uliciach v okolí sa vytvorili dlhé kolóny áut. Na mieste pokojného protestu boli aj desiatky policajtov. Protestujúci vyhlásili „Generálny štrajk“ pre obmedzovanie práv a proti genocíde národa, demonštrovali tiež proti pandemickým opatreniam, odmietali očkovanie proti ochoreniu Covid-19 ako aj testovanie na ochorenie, pričom pandémiu označili za podvod. Okrem vládnych a koaličných politikov a odborníkov z pandemickej komisie skritizovali aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá podpísala vládnu novelu zvýhodňujúcu zaočkovaných ľudí.
Rečníci, ktorí vystupovali v rámci protestu vyzývali vládu na demisiu a tiež žiadali ukončenie protiústavných opatrení na hraniciach. „Prešli zákony, ktoré sú za červenou čiarou. Prezidentka aj vláda prekračujú Ústavu!“ zhodovali sa rečníci, ktorým dav mohutne tlieskal a smerom k sídlu prezidentky kričal „Zradkyňa!“. Nahnevaní Slováci však okrem demisie vlády žiadal aj odstúpenie prezidentky. Ich hnev na to, čo sa v ich krajine deje, je jednoducho už veľmi veľký. Negatívna kritika sa ušla aj médiám a novinárom. Protestujúci ľudia od nich žiadali pravdivé informovanie a tiež rešpektovanie názorov aj nezávislých odborníkov. Požadovali zastavenie vládnej reklamnej kampane na experimentálne vakcíny aj trestnoprávne vyvodenie zodpovednosti voči politikom a inštitúciám.
Apolitický protest „poškvrnil“ iba nebojácny expolitik Štefan Harabin
„Áno, nejaké menšie roztržky boli, ale viac menej iba slovné. Nič závažnejšie sa doteraz nekonalo. Je to tu výbušné, no pokojné. Počuli sme, že polícia bránila ľuďom na stanici ísť na protest, no aj tí neskôr dorazili,“ prezradila priamo z miesta protestu Monika zo Šurian. „Je to tu skvelé a atmosféra je úžasná. Zatiaľ je tu, podľa mňa, asi 2-tisíc ľudí, no verím, že postupne pribudnú ďalší. Prišli aj avizovaní motorkári, ktorí tiež spravili riadny „randál“. Protestujúci zatarasili cesty v okolí Prezidentského paláca, a tak zastavili dopravu,“ nadchýnala sa atmosférou na proteste Renáta z Veľkého Kýru.Hoci organizátori ubezpečovali, že na proteste sa neobjaví žiadny politik, jednému sa tam prepašovať predsa len podarilo. Exministra vnútra a spravodlivosti, expredsedu Najvyššieho súdu a nášho asi najznámejšieho bezrúškovca Štefana Harabina počúvalo približne trištvrte hodinku takmer 60 jeho priaznivcov. Tí mu, prirodzene, nie raz mohutne zatlieskali na znak súhlasu s jeho slovami. Dav si však žiadal, aby medzi nich prišla prezidentka a diskutovala s nimi. Tá sa ale neukázala.
Oproti protestom vo Francúzsku, Taliansku či Veľkej Británii bol ten slovenský oveľa pokojnejší. „Organizátori od začiatku vyzývali ľudí aby nevyprovokovali nejaké incidenty s policajtami a neničili nič okolo seba, lebo to je náš majetok či majetok niekoho, kto si jeho opravu bude musieť zaplatiť z vlastného,“ opísala Monika opatrenia, o ktoré iniciátori „generálneho štrajku“ žiadali protestujúcich. Na protest síce jeho organizátori mohutne vyzývali cez sociálne siete, napriek tomu sa ho zúčastnilo len asi dvetisíc ľudí. Zrejme ich tam bolo oveľa viac, lebo po tých, ktorí odišli prišli zase druhí, no desaťtisícový dav, ako si to všetci želali v uliciach hlavného mesta určite nebol. „Je to škoda, lebo nám ide o spoločnú vec a čím viac by nás tu bolo, tým viac by sme dali najavo že to, čo sa tu teraz deje už nechceme a nebudeme akceptovať,“ skonštatovala smutne Monika. Dav síce mohutne kričal známe „My sme tu doma“ či „Do basy! Do basy!“, no ak by tých hrdiel bolo násobne viac, bolo by ich nielen lepšie počuť, ale aj by sa dalo hlasnejšie najavo, že hnev národa je veľký.
foto a video: Monika M. a Renáta Sz.
