Sudca Peter Šamko otvára tabu: Čo je vy­šet­ro­va­cia me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho a ako sa v praxi vy­uží­va?

„Pre­pa­rá­cia“ ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da slú­žia­ca na zís­ka­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a udá­va­nia iných osôb

Rok 2021 sa po­dob­ne ako aj rok pred­tým nie­sol v tres­tnom prá­ve v du­chu od­ha­le­ní údaj­nej proti­práv­nej čin­nos­ti, kto­rú opä­tov­ne od­ha­ľo­va­li hlav­ne spolu­pra­cu­jú­ce oso­by, t. j. ka­júc­ni­ci. Ne­zried­ka sa ta­ké­to oso­by roz­hod­li spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou až vo vý­ko­ne väz­by, pri­čom pred vza­tím do väz­by tres­tnú čin­nosť po­pie­ra­li a k ich ob­ra­tu (priz­na­niu to­ho, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní a k udá­va­niu aj ďal­ších osôb) doš­lo až v pod­mien­kach vý­ko­nu väz­by. O ka­júc­ni­koch a ich spor­nom vy­uží­va­ní v tres­tnom ko­na­ní už bo­li pub­li­ko­va­né via­ce­ré kri­tic­ké člán­ky, či roz­hod­nu­tia sú­dov z kto­rých autor to­ho člán­ku čer­pal pri je­ho kon­ci­po­va­ní. Pre účel lep­šie­ho pub­li­kač­né­ho zvý­raz­ne­nia ro­zo­be­ra­nej prob­le­ma­ti­ky je nas­le­du­jú­ci text zov­šeo­bec­ne­ný, čo sa­moz­rej­me auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná, že všet­ky prí­pa­dy, v kto­rých sa ob­vi­ne­ný priz­nal a za­čal spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou vo väz­be sú ale­bo mu­sia byť pro­ces­ne po­chyb­né, res­pek­tí­ve, že by ro­zo­be­ra­ná vy­šet­ro­va­cia me­tó­da bo­la bež­nou po­li­caj­nou praxou. Ide o člá­nok, kto­rý má am­bí­cie pri­niesť dis­ku­siu a mož­né rie­še­nia ro­zo­be­ra­nej od­bor­nej prob­le­ma­ti­ky.

Článok zverejňujeme so súhlasom autora, sudcu krajského súdu v Bratislave JUDr. Petra Šamka. Zverejnený bol na portáli pravnelisty.sk.

Je však ab­so­lút­ne vy­lú­če­né vy­uži­tie niž­šie po­pi­so­va­nej me­tó­dy v sú­čas­nos­ti? Nap­rík­lad ten­to kon­krét­ny prí­pad, kto­rý ne­bol me­diál­ne zná­my, na­bá­da k opatr­nos­ti a k to­mu, že je vhod­né viesť dis­ku­siu aj o vy­šet­ro­va­cích pos­tu­poch – poz­ri bliž­šie tu:

K nedôveryhodnosti výpovedí kajúcnikov v konkrétnej veci a k podozreniu z manipulovania s výpoveďmi kajúcnikov

Metóda na výrobu kajúcnikov existuje

V tej­to sú­vis­los­ti pre­to ne­zaš­ko­dí pri­po­me­núť aj vy­šet­ro­va­ciu me­tó­du, kto­rá slú­ži na „vý­ro­bu“ ka­júc­ni­kov, te­da na to, aby sa z po­pie­ra­jú­cich (spup­ných) ob­vi­ne­ných sta­li po­kor­ní (skro­te­ní) ka­júc­ni­ci schop­ní po­sú­vať ob­vi­ne­nia aj na ďal­šie oso­by. Jed­nou z do­po­siaľ vy­uží­va­ných efek­tív­nych me­tód ako „dot­la­čiť“ ob­vi­ne­né­ho k „dob­ro­vol­né­mu“ priz­na­niu a aj k prí­pad­né­mu udá­va­niu iných osôb je me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho (vo vý­zna­me pos­tup­né­ho prip­ra­ve­nia, spra­co­va­nia ob­vi­ne­né­ho, aby vy­po­ve­dal že­la­teľ­ným spô­so­bom), kto­rá bo­la dob­re zná­ma už v mi­nu­los­ti a kto­rá sa prav­de­po­dob­ne s priaz­ni­vý­mi vý­sled­ka­mi vy­uží­va or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní do­po­siaľ.

Nik­to už spra­vid­la ne­pou­ží­va pri­mi­tív­ne ná­sil­né me­tó­dy na do­siah­nu­tie že­la­nej vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho. Už dáv­nej­šie sa naš­li „hu­mán­nej­šie“ me­tó­dy na stl­me­nie vô­le ob­vi­ne­né­ho. Zá­klad­ným vý­cho­dis­ko­vým bo­dom je poz­na­nie, že ak sa po­da­rí or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní do­nú­tiť ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu inak než hru­bým fy­zic­kým ná­si­lím, ťaž­ko po­tom už mô­že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v ko­na­ní pred sú­dom pres­vied­čať súd (či ve­rej­nosť), že sa priz­nal iba pod (psy­chic­kým) nát­la­kom. To pla­tí o to viac, ak bo­lo ta­ké­to priz­na­nie uro­be­né za prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho. Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho pri­tom po­má­ha bú­rať sud­co­ve po­chyb­nos­ti o vi­ne ob­vi­ne­né­ho, nech už sú zvyš­né dô­ka­zy v akej­koľ­vek kva­li­te a množ­stve.

Pod­stat­ným tu je ďa­lej sku­toč­nosť vy­chá­dza­jú­ca z to­ho, že kým fy­zic­ký nát­lak na vô­lu ob­vi­ne­né­ho je ab­so­lút­ne neak­cep­to­va­teľ­ný (ne­zá­kon­ný) a spô­so­bu­je vy­lú­če­nie tak­to zís­ka­né­ho dô­ka­zu z ko­na­nia, psy­chic­ké do­nú­te­nie má už inú pro­ces­nú kva­li­tu, pre­to­že je tak­mer ne­mož­né ho preu­ká­zať, prí­pad­ne sa ne­be­rie až tak váž­ne ako ná­si­lie fy­zic­ké (veď je pred­sa sa­moz­rej­mé, že väz­ba na tak­mer kaž­dé­ho vplý­va psy­chic­ky ne­ga­tív­ne) a na­vy­še, čas­to ta­ké­to psy­chic­ké ná­si­lie ani ne­mož­no zis­tiť, pre­to­že ob­vi­ne­ný sa dos­ta­ne do ta­ké­ho du­šev­né­ho sta­vu, že už iba me­cha­nic­ky opa­ku­je svo­je vý­po­ve­de a to aj po prí­pad­nom pre­pus­te­ní z väz­by na slo­bo­du, či v ko­na­ní pred sú­dom.

JUDr. Pe­ter Šam­ko: Kauza Ficova chata a pytliaci ilus­tru­je sú­čas­ný úpa­dok tres­tné­ho prá­va (rozsudky)

Ta­ké­to de­for­má­cie (vrá­ta­ne me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho) v ob­sta­rá­va­ní dô­ka­zov vo vy­šet­ro­va­ní sa vy­uží­va­jú vte­dy, po­kiaľ je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pres­ved­če­ný o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, má fixnú ver­ziu a ve­die vy­šetro­va­nie zá­mer­ne tým sme­rom, aby tú­to ver­ziu pre­sa­dil. Do­ka­zo­va­nie sa tak vy­ko­ná­va úče­lo­vo a sub­jek­tív­ne sa os­pra­vedl­ňu­je vy­uží­va­nie de­for­má­cií pri ob­sta­rá­va­ní dô­ka­zov ce­los­po­lo­čen­skou pot­re­bou (nap­rík­lad bo­jom pro­ti ko­rup­cii, sna­hou o očis­tu spo­loč­nos­ti a po­dob­ne). Zá­kla­dom tu pre­to je čas­to vie­ra (pres­ved­če­nie) or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, že slú­žia dob­rej ve­ci, prí­pad­ne niek­to­rí z or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ko­na­jú zo stra­chu, aby os­tat­ný­mi (ko­le­ga­mi) ne­bo­li ozna­čo­va­ní za škod­cov, kto­rí zra­di­li boj s očis­tou spo­loč­nos­ti, ak by nez­die­ľa­li ich ná­zor na spô­sob ve­de­nia vy­šet­ro­va­nia, kto­rý za­hŕňa aj vy­uží­va­nie me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho.

Tre­ba si priz­nať, že bez vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho by cel­kom ur­či­te ne­bol boj za očis­tu spo­loč­nos­ti v slo­ven­ských pod­mien­kach ani zďa­le­ka ta­ký „ús­peš­ný“ ako pri jej vy­uži­tí, pre­to­že by nep­ro­du­ko­val dos­ta­toč­ný po­čet ka­júc­ni­kov a tým pá­dom ani dos­ta­toč­ný po­čet priz­na­ní a od­ha­le­ní údaj­nej zá­važ­nej kri­mi­na­li­ty.

Čo je vy­šet­ro­va­cia me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho a ako sa v praxi vy­uží­va:

„Pre­pa­rá­cia“ ob­vi­ne­né­ho je vy­uži­tie kom­bi­ná­cie me­tód psy­chic­ké­ho a fy­zic­ké­ho nát­la­ku na vô­ľu ob­vi­ne­né­ho za­lo­že­ných na vy­uží­va­ní stra­chu ob­vi­ne­né­ho, je­ho izo­lá­cie od iných osôb a sľu­bo­va­ní vý­hod (od­mien) pre ob­vi­ne­né­ho, ak sa bu­de sprá­vať že­la­teľ­ným spô­so­bom. Pri ap­li­ká­cii me­tó­dy pre­pa­rá­cie sa vy­chá­dza z poz­nat­ku, že nie všet­ci ľu­dia sú rov­na­ko vní­ma­ný­mi ob­jek­tmi na jej ús­peš­né pou­ži­tie. U nie­ko­ho mož­no cieľ do­siah­nuť po nie­koľ­kých týž­dňoch a u nie­ko­ho to mô­že tr­vať dlh­šie, res­pek­tí­ve sú je­din­ci, u kto­rých sa to ne­po­da­rí vô­bec. Čím dlh­šie je ob­me­dze­ná oso­bá slo­bo­da ob­vi­ne­né­ho, tým väč­šia je prav­de­po­dob­nosť, že sa vy­uži­tie tej­to me­tó­dy vy­da­rí.

Pre­pa­rá­cia ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da je pos­ta­ve­ná na tom is­tom zá­kla­de (prin­cí­pe) ako kro­te­nie, či cvi­če­nie di­vých zvie­rat pre cir­kus. Zá­klad­ný­mi pr­vka­mi dre­zú­ry di­vé­ho zvie­ra­ťa ako aj me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho sú izo­lo­va­nosť od ne­vyd­re­zú­ro­va­ných je­din­cov svoj­ho dru­hu, zvyk na kon­krét­ne­ho člo­ve­ka, sys­tém vý­hod a sys­tém opa­ko­va­nia cvi­ku. 

Jednotlivé kroky spomínanej metódy

To­to sa te­da vy­uží­va aj pri pre­pa­rá­cii ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cej me­tó­de sme­ru­jú­cej k priz­na­niu ob­vi­ne­né­ho a udá­va­niu aj iných osôb. Jed­not­li­vé kro­ky tej­to me­tó­dy sú pre­to nas­le­dov­né:

a) ob­vi­ne­ný sa mu­sí na­chá­dzať vo väz­be – te­da v izo­lá­cii

Zá­klad­ným vý­cho­dis­ko­vým bo­dom me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho je to, aby sa dos­tal do izo­lá­cie od os­tat­ných a bol k dis­po­zí­cii iba svoj­mu kro­ti­te­ľo­vi (vy­šet­ro­va­te­ľo­vi). Na to slú­ži in­šti­tút väz­by. Vy­chá­dza sa tu zo správ­ne­ho pred­pok­la­du, že tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­de ve­die zried­ka­vej­šie k priz­na­niu ob­vi­ne­né­ho a eš­te zried­ka­vej­šie k za­ča­tiu udá­va­nia aj ďal­ších osôb. Pre­to je ne­vyh­nut­né izo­lo­vať ob­vi­ne­né­ho od von­kaj­šie­ho sve­ta, kto­rý do­po­siaľ poz­nal, t. j. „od­strih­núť“ ob­vi­ne­né­ho od bež­né­ho spô­so­bu ve­de­nia svoj­ho ži­vo­ta, od je­ho ro­di­ny a po­dob­ne.

Pod­stat­ným je ďa­lej nie­len to, že sa v pod­mien­kach väz­by ob­vi­ne­ný cí­ti vy­ko­re­ne­ný zo svoj­ho ži­vo­ta a opus­te­ný (náv­šte­vy ro­di­ny vo väz­be sú vý­raz­ne ob­me­dze­né, pí­som­ný styk s von­kaj­ším sve­tom pre­chá­dza cen­zú­rou, kto­rá je po­ma­lá a po­dob­ne), ale aj to, aby fak­tic­ky je­di­nou oso­bou (ok­rem ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho) s kto­rým sa ob­vi­ne­ný bu­de stre­tá­vať bol vy­šet­ro­va­teľ, prí­pad­ne aj iný pra­cov­ní­ci po­lí­cie ur­če­ní na to, aby ob­vi­ne­né­ho vo väz­be nav­šte­vo­va­li ne­for­mál­ne, bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, a ná­le­ži­tým spô­so­bom na ne­ho vplý­va­li.

Dr­ža­nie ob­vi­ne­né­ho v ta­kých­to pod­mien­kach väz­by mu­sí byť čas­to dl­ho­do­bé, te­da je nut­né, aby bol ob­vi­ne­ný vo väz­be čo naj­dlh­šie (po­kiaľ sa nez­lo­mí už po pr­vých týž­dňoch, či me­sia­coch vý­ko­nu väz­by, čo mu za­ru­čí pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du) a pre­to je nie­ke­dy pot­reb­ným, aby väz­ba tr­va­la dl­hé me­sia­ce a to eš­te v príp­rav­nom ko­na­ní, v kto­rom sa pre­to aj čas­to úmy­sel­ne ne­vy­ko­ná­va­jú žiad­ne re­le­van­tné pro­ces­né úko­ny a tak sa príp­rav­né ko­na­nie, ako aj vä­zob­né tres­tné stí­ha­nie pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho, úmy­sel­ne predl­žu­je (ide o vy­uží­va­nie spô­so­bo­va­nia cie­ľe­ných prie­ťa­hov v ko­na­ní).

Po­kiaľ ná­ho­dou sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ale­bo sťaž­nost­ný súd roz­hod­ne o pre­pus­te­ní pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du, res­pek­tí­ve nah­ra­dí väz­bu pro­bač­ným doh­ľa­dom, či pe­ňaž­nou zá­ru­kou a ide o ob­vi­ne­né­ho, na kto­ré­ho priz­na­ní a nás­led­nom prí­pad­nom udá­va­ní iných osôb ma­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní obzvlášť veľ­ký zá­ujem, tak nas­le­du­je pre slo­ven­ské po­me­ry ty­pic­ké nes­láv­ne „oto­če­nie“ ob­vi­ne­né­ho pred brá­nou väz­ni­ce a vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by v inej tres­tnej ve­ci, kto­rá bo­la or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní pred­prip­ra­ve­ná, či úmy­sel­ne nes­po­je­ná na spo­loč­né ko­na­nie s vä­zob­nou tres­tnou ve­cou ob­vi­ne­né­ho, a to prá­ve z dô­vo­du pred­chá­dzania pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du.

Pod­sta­tou tej­to čas­ti vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie je aj zoz­na­mo­va­nie ob­vi­ne­né­ho s ka­júc­ny­mi vý­po­ve­ďa­mi iných spolu­ob­vi­ne­ných, pri­po­mí­na­nie ob­vi­ne­né­mu, že za ta­ké­ho­to dô­kaz­né­ho sta­vu „ne­má šan­cu“, že je zby­toč­né „za­tĺkať“, na­koľ­ko na je­ho od­sú­de­nie sta­čí aj jed­na ta­ká­to ka­júc­na vý­po­veď a tak­tiež sa mu ne­za­bu­dnú pri­po­me­núť vý­ho­dy, kto­ré čer­pá zo svoj­ho priz­na­nia je­ho spolu­ob­vi­ne­ný, kto­rý už je ná­le­ži­te skro­te­ný a pos­ky­tu­je ka­júc­ne vý­po­ve­de. Rov­na­ko tak niek­to­rí pro­ku­rá­to­ri vy­uží­va­jú aj me­diál­ny pries­tor, v kto­rom eš­te pred sú­d­nym ko­na­ním hod­no­tia za­bez­pe­če­né dô­ka­zy ako „veľ­mi sil­né“, či „ne­pries­trel­né“ a tak de­for­mu­jú a pred­prip­ra­vu­jú ve­rej­nú mien­ku že­la­teľ­ným spô­so­bom a vy­tvá­ra­jú aj ur­či­tý tlak do bu­dúc­na na ko­na­jú­ci súd, či sa­mot­né­ho ob­vi­ne­né­ho.

Vy­šet­ro­va­teľ te­da mu­sí opa­ko­va­ne naz­na­čo­vať ob­vi­ne­né­mu, že by aj on mo­hol za­čať ho­vo­riť o „svo­jej tres­tnej čin­nos­ti“, pri­čom na za­čiat­ku pre­pa­ro­va­nia vo vý­ko­ne väz­by je ob­vi­ne­ný vy­šet­ro­va­te­ľom po­ne­cha­ný sám na se­ba, aby sa pot­rá­pil a uvie­dol sám zoz­nam svo­jich hrie­chov. To je skúš­ka ob­vi­ne­né­ho, či už má dos­ta­toč­ne os­la­be­nú vô­ľu a či je schop­ný ho­vo­riť spon­tán­ne na vy­zva­nie, t. j., či je schop­ný vy­ko­nať a po­tom opa­ko­vať svoj cvik. Čas­to sa po­tom ob­vi­ne­ný po nie­koľ­ko me­sač­nej pro­ce­dú­re pre­pa­rá­cie vo vý­ko­ne väz­by na­chá­dza v ta­kom du­šev­nom sta­ve, že už chce mať iba po­koj, chce byť do­ma a chce to mať všet­ko za se­bou. To pla­tí o to viac, ak sa me­tó­da pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­jí aj nap­rík­lad so spán­ko­vou dep­ri­vá­ciou (čas­té bu­de­nie ob­vi­ne­né­ho v no­ci sa vy­ko­ná­va pod zá­mien­kou zis­te­nia, či si ob­vi­ne­ný ne­poš­ko­dzu­je zdra­vie), res­pek­tí­ve s ne­dos­tat­kom pri­ro­dze­né­ho den­né­ho svet­la a po­dob­ne.

b) zvyk na cvi­či­te­ľa (vy­šet­ro­va­te­ľa)

Pod­stat­ná ná­le­ži­tosť me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­čí­va aj v tom, že ob­vi­ne­ný sa mu­sí s kaž­dou svo­jou žia­dos­ťou (pod­ne­tom) oh­ľad­ne svo­jej tres­tnej ve­ci, či mož­nos­tí sty­ku s ro­di­nou, ko­reš­pon­den­cie a po­dob­ne, ob­rá­tiť na vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý sa tak stá­va dô­le­ži­tou (vý­znam­nou) oso­bou v ži­vo­te vä­zob­ne stí­ha­né­ho ob­vi­ne­né­ho a je v zá­uj­me ob­vi­ne­né­ho, aby si tú­to vše­mo­hú­cu oso­bu nez­ne­pria­te­ľil, pre­to­že to mô­že mať pre ne­ho neb­la­hé nás­led­ky (nap­rík­lad do­ru­čo­va­nie poš­ty od ro­di­ny mô­že tr­vať nie­koľ­ko dní, ale aj nie­koľ­ko me­sia­cov, schvá­le­ná náv­šte­va ro­di­ny vo väz­be sa mô­že neus­ku­toč­niť pre „ne­ča­ka­né kom­pli­ká­cie“, rov­na­ko aj nap­lá­no­va­ný te­le­fo­nic­ký ho­vor a po­dob­ne).

c) sys­tém vý­hod (od­mien) a for­mo­va­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho

Sys­tém vý­hod má ne­zas­tu­pi­teľ­nú úlo­hu v me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko pros­tred­níc­tvom ne­ho vy­šet­ro­va­teľ uka­zu­je ob­vi­ne­né­mu od­me­nu (vý­ho­du), kto­rú dos­ta­ne (ale­bo mô­že dos­tať), ak bu­de vy­ko­ná­vať po­ža­do­va­ný cvik, t. j. ak sa priz­ná a prí­pad­ne aj udá ďal­šie oso­by. Ob­vi­ne­ný, zdeg­ra­do­va­ný tr­va­jú­cou väz­bou je čas­to už zlo­me­ný (opus­te­ný) na­toľ­ko, že za­čne po­čú­vať na sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré by zís­kal, ak by pres­tal „za­tĺkať“, pri­čom vý­ho­dy (od­me­ny) v po­do­be pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du, či nás­led­nej bez­tres­tnos­ti, res­pek­tí­ve zmier­ne­nia tres­tu až na úro­veň sym­bo­lic­ké­ho tres­tu (tak ako to už do­siah­li niek­to­rí uve­do­me­lej­ší ob­vi­ne­ní pred ním), sú tak vý­raz­ným lá­kad­lom, kto­ré­mu sa v pod­mien­kach väz­by iba veľ­mi ťaž­ko od­olá­va.

Nes­láv­ne zná­me sú v tom­to sme­re hlav­ne náv­šte­vy ope­ra­tív­nych pra­cov­ní­kov po­lí­cie vo vý­ko­ne väz­by, kto­rí pra­vi­del­ne nav­šte­vu­jú pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho vo väz­be a ich úlo­hou je, aby mu opa­ko­va­ne pre­dos­tie­ra­li sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré by mu ply­nu­li z je­ho priz­na­nia a rov­na­ko tak je ich cie­ľom, ak je to pot­reb­né, naz­na­čiť ob­vi­ne­né­mu ok­ruh osôb, kto­ré by mo­hol spo­me­núť vo svo­jej priz­ná­va­jú­cej sa vý­po­ve­di.

Autor to­ho člán­ku vi­del v up­ly­nu­lom ro­ku nie­koľ­ko zá­pis­níc o vý­slu­choch ob­vi­ne­ných v rôz­nych tres­tných ve­ciach, kto­ré reali­zo­val sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie oh­ľad­ne žia­dos­ti ob­vi­ne­ných o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du, v kto­rých ob­vi­ne­ní vy­po­ve­da­li aj to, že za ni­mi do väz­by neus­tá­le chodia ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie, kto­rí ich, sa­moz­rej­me bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu, opa­ko­va­ne vy­zý­va­jú, aby sa priz­na­li k to­mu, čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (te­da nie k to­mu, čo prí­pad­ne sku­toč­ne spá­cha­li, ale k to­mu, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní) a v niek­to­rých prí­pa­doch ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie aj naz­na­ču­jú, že iná kon­krét­na oso­ba by ma­la „se­dieť“ za ob­vi­ne­né­ho o kto­rej by sa ob­vi­ne­ný mo­hol zmie­niť vo vý­po­ve­di.

Nás­led­ne pre­pa­ro­va­ný ob­vi­ne­ný v pod­mien­kach väz­by za­čí­na pos­tup­ne vi­dieť iba sľu­bo­va­né vý­ho­dy, za­čne spo­chyb­ňo­vať sám se­ba, za­čne sa pres­vied­čať že je nez­my­sel­né tr­čať vo väz­be, keď iní su von­ku (so svo­jou ro­di­nou) a keď sta­čí tak má­lo, a to len priz­nať sa k to­mu, čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (bez oh­ľad­nu na to, či je to prav­da) a nás­led­ne prí­pad­ne uviesť aj me­ná osôb, kto­ré by chce­li vy­šet­ro­va­te­lia po­čuť. V tom­to sme­re je aj zá­ro­veň po­lí­ciou pres­vied­ča­ný, že ne­má vý­znam, aby v tom zos­tal sám, že sa via­ce­rí už priz­na­li ale­bo priz­na­jú, že je zby­toč­né neuviesť iné, väč­šie ry­by a od­se­dieť si to za ne a po­dob­ne. Ob­vi­ne­né­mu sú prí­pad­ne pod­sú­va­né aj me­diál­ne in­for­má­cie, kto­ré ob­vi­ne­né­ho pre­zen­tu­jú ako oso­bu, kto­rá je za­ru­če­ne vin­ná a že je len otáz­kou ča­su jej od­sú­de­nie.

Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho však nes­mie byť príl­iš všeo­bec­né (ak sa tak sta­ne, okam­ži­te je ob­vi­ne­né­mu naz­na­če­né, že ide o ne­dos­ta­toč­né priz­na­nie), ma­lo by byť po­kiaľ mož­no pl­né mien, pod­rob­nos­tí a tie mu­sia byť po­dá­va­né tak, aby si nep­ro­ti­re­či­li. Ak chý­ba­jú de­tai­ly, tak na to vy­šet­ro­va­teľ ob­vi­ne­né­ho upo­zor­ní a spo­loč­ný­mi si­la­mi sa sna­žia tie­to bie­le mies­ta vý­po­ve­de vy­pl­niť. Nez­rov­na­los­ti vo vý­po­ve­di tak miz­nú, vý­po­veď sa stá­va kon­krét­nej­šou, pod­rob­nej­šou a tak vzni­ká sple­te­nec priz­na­ní.

d) sys­tém opa­ko­va­nia cvi­ku

Tá­to časť me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­čí­va vo vy­uži­tí to­ho, že de­vas­tá­cia psy­chi­ky ob­vi­ne­né­ho vo väz­be už pok­ro­či­la na­toľ­ko, že od­po­ve­dá vy­šet­ro­va­te­ľo­vi na jed­not­li­vé otáz­ky pod­ľa šab­ló­ny, vy­šet­ro­va­teľ cib­rí otáz­ky a tým aj od­po­ve­de, vy­ne­chá­va „zby­toč­né ma­lič­kos­ti“ a „ne­pod­stat­né ve­ci“ a sám pri­dá­va pres­nej­šie vý­ra­zy a tak sa pos­tup­ne zme­ní zá­sah­mi vy­šet­ro­va­te­ľa aj kva­li­ta (ob­sah) vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho (ob­vi­ne­ný si nie­ke­dy „zá­zrač­ne“ spo­mí­na na pod­stat­né skut­ko­vé okol­nos­ti až na dô­my­sel­ne pos­ta­ve­né otáz­ky vy­šet­ro­va­te­ľa). Po­kiaľ nie­ke­dy ob­vi­ne­ný nap­rík­lad v ko­na­ní pred sú­dom vy­hlá­si, že nej­de o je­ho for­mu­lá­cie, že to tam v príp­rav­nom ko­na­ní pri­dá­val, či ob­sa­ho­vo op­ra­vo­val vy­šet­ro­va­teľ, tak ob­vi­ne­ný ne­má žiad­ny dô­kaz, že sa tak sku­toč­ne sta­lo a ta­ké­to je­ho vy­hlá­se­nia sa pre­to spra­vid­la ozna­čia len za úče­lo­vú ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho s tým, že vy­šet­ro­va­teľ pred­sa ne­mal žiad­ny mo­tív na to, aby up­ra­vo­val, či pre­ci­zo­val vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho, kto­ré ob­vi­ne­ný uro­bil po­čas vý­ko­nu väz­by.

Vý­znam opa­ko­va­nia cvi­ku sa pre­ja­vu­je aj v tom, že ob­vi­ne­ný už má otáz­ky a od­po­ve­de vsu­ge­ro­va­né a za­fixova­né v pa­mä­ti, vie ke­dy­koľ­vek pred­niesť svo­ju vý­po­veď a nez­ly­há ani vte­dy, ak sa zme­ní oso­ba cvi­či­te­ľa (vy­šet­ro­va­te­ľa). Pre­to aj v ďal­ších štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia (nap­rík­lad na sú­de) do­ká­že opa­ko­vať svo­je pred­chá­dza­jú­ce vý­po­ve­di. Sa­moz­rej­me, dô­le­ži­tým tu je aj príz­vu­ko­va­nie, že ak by nás­led­ne svo­ju vý­po­veď zme­nil, mo­hol by okam­ži­te prísť o sys­tém vý­hod a opäť sa dos­tať do izo­lá­cie, res­pke­tí­ve sa mu pri­po­me­nie, že aká­koľ­vek zme­na vý­po­ve­de, bu­de aj tak na sú­de vy­hod­no­te­ná ako úče­lo­vá a ne­po­mô­že mu to. Po­kiaľ chce aj na­ďa­lej mať od­me­ny za svoj pos­toj na­do­bud­nu­tý vo vý­ko­ne väz­by, tak len za cvi­ky, na kto­ré tam bol nau­če­ný.

Nie­ke­dy je do me­tó­dy pre­pa­rá­cie za­aran­žo­va­ný aj ob­haj­ca ob­vi­ne­né­ho tak, aby sa ne­po­ru­šil žiad­ny pr­vok vy­ššie po­pí­sa­nej dre­zú­ry. Ob­haj­ca tu ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho vy­ko­ná­va iba for­mál­ne, je­ho úlo­ha spo­čí­va v tom, aby spolu­pra­co­val s vy­šet­ro­va­teľ­mi na príz­vu­ko­va­ní vý­hod (od­mien), kto­ré by ob­vi­ne­ný mo­hol zís­kať spolu­prá­cou s po­lí­ciou a prí­pad­ne aj na od­ha­lo­va­ní mož­nej tres­tnej čin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho a iných osôb (kto­ré by nás­led­ne mo­hol tak­tiež za­stu­po­vať), res­pek­tí­ve, aby as­poň zo­rien­to­val ob­vi­ne­né­ho v tom, o čom všet­kom a o kom všet­kom by mo­hol ale­bo mal vy­po­ve­dať.

Zá­ver k me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho

Me­tó­da pre­pa­ro­va­nia ob­vi­ne­né­ho je účin­ná vy­šet­ro­va­cia me­tó­da ako mož­no pri­viesť po­pie­ra­jú­cu ob­vi­ne­nú oso­bu k to­mu, aby za­ča­la „dob­ro­voľ­ne“ spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou, uro­bi­la ka­jú­ce vý­po­ve­de a prí­pad­ne ozna­či­la za pá­cha­te­ľov aj iné oso­by, na kto­rých sa po­tom za­se mô­že up­lat­niť me­tó­da pre­pa­rá­cie[9]. Pri me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho te­da hrá úlo­hu strie­da­nie stra­chu, neis­to­ty, bez­ná­de­je, iz­lo­vo­va­nos­ti a sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod a od­mien. Po­čí­ta sa tu s una­vi­teľ­nos­ťou člo­ve­ka vo väz­be a s túž­bou člo­ve­ka za­se nor­mál­ne žiť. Rá­ta sa s psy­cho­lo­gic­kým pred­pok­la­dom, že ten kto­ré­ho všet­ci opus­ti­li je ná­chyl­ný sa zlo­miť a je te­da me­nej od­ol­ný vo­či ov­plyv­ňo­va­niu. Tá­to me­tó­da je „vy­ni­ka­jú­ca“ aj pre­to, že jej vy­uži­tie v praxi je ťaž­ko od­ha­li­teľ­né.

Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho ako spô­sob zís­ka­nia priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a prí­pad­ne aj uda­nia iných osôb je nut­né dô­raz­ne od­miet­nuť. Ide o me­tó­du, kto­rú je pot­reb­né po­va­žo­vať za tor­tú­ru a to pre­to, že ide o ná­sil­ný zá­sah do psy­chi­ky člo­ve­ka, o nep­rí­pus­tné ov­plyv­ňo­va­nie je­ho vô­le s cie­ľom, aby ka­júc­ne piz­nal svo­ju vi­nu a je bez vý­zna­mu, či sku­toč­nú ale­bo vy­mys­le­nú. V tom­to sme­re mož­no uviesť aj § 121 ods. 1 Tr. por. ve­ta dru­há, pod­ľa kto­ré­ho ob­vi­ne­ný nes­mie byť k vý­po­ve­di ani k priz­na­niu ni­ja­kým ne­zá­kon­ným spô­so­bom do­nu­co­va­ný. Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho pri­tom cel­kom ur­či­te ne­mož­no ozna­čiť za zá­kon­ný spô­sob do­nú­te­nia ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu. 

Ako eli­mi­no­vať mož­nos­ti vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho ako pros­tried­ku na zís­ka­va­nie dô­kaz­ných pros­tried­kov:

Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že tá­to ne­zá­kon­ná me­tó­da zís­ka­va­nia priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho bo­la vy­uží­va­ná v mi­nu­los­ti a vy­uží­va sa aj v sú­čas­nos­ti. Nič ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by sa ne­ma­la vy­uží­vať aj v bu­dúc­nos­ti. To pla­tí o to viac, keď ve­rej­ne pre­zen­to­va­ný hlad po očis­te spo­loč­nos­ti je ta­ký veľ­ký, že bu­de stá­le ťaž­šie ho us­po­ko­jiť. Zá­kon­nosť tak bu­de cel­kom ur­či­te aj na­ďa­lej us­tu­po­vať po­div­ným té­zam o spra­vod­li­vos­ti, kto­rá by údaj­ne ma­la mať pred zá­kon­nos­ťou pred­nosť. Je pri­tom ab­sur­dné si my­slieť, že spra­vod­li­vosť mož­no nas­to­ľo­vať v práv­nom štá­te ne­zá­kon­nou čin­nos­ťou (ne­zá­kon­ný­mi vy­šet­ro­va­cí­mi me­tó­da­mi). Mož­no sa pl­ne sto­tož­niť s Ra­dos­la­vom Pro­cház­kom v tom, že úlo­hou or­gá­nov ap­li­ká­cie prá­va je pos­ky­to­vať tzv. le­gál­nu spra­vod­li­vosť (pro­ce­sy sa neup­ra­vu­jú tak, aby sa do­sia­hol me­ri­tór­ny vý­sle­dok, ale nao­pak, prí­pus­tným je iba ta­ký vý­sle­dok, aký sa zmes­tí a aký vy­šiel z pred­pí­sa­nej for­my)[10].

Na­priek uve­de­né­mu mož­no uva­žo­vať o sú­bo­re opat­re­ní, kto­ré by prí­pad­ne as­poň moh­li sťa­žiť vy­uží­va­nie me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho v ap­li­kač­nej praxi. V struč­nos­ti mož­no uviesť nas­le­dov­né opat­re­nia:

– le­gis­la­tív­ne skrá­tiť cel­ko­vé le­ho­ty tr­va­nia väz­by, pri­čom je nut­né skrá­tiť hlav­ne le­ho­ty tr­va­nia väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní (nap­rík­lad tak ako je to v ČR, te­da, že z cel­ko­vej le­ho­ty tr­va­nia väz­by by na príp­rav­né ko­na­nie pri­pa­da­la iba jed­na tre­ti­na). Rov­na­ko tak je nut­né le­gis­la­tív­ne sprís­niť pod­mien­ky na predĺže­nie le­ho­ty tr­va­nia väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní, ku kto­rým sa v ap­li­kač­nej praxi pris­tu­pu­je po­mer­ne be­ne­vo­len­tne a prak­tic­ky v kaž­dej tres­tnej ve­ci, kde je po­da­ný návrh na predĺže­nie le­ho­ty tr­va­nia väz­by sa ta­kým­to návr­hom vy­ho­vu­je. Ide o ne­vyh­nut­né opat­re­nia, pre­to­že zá­kla­dom me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho je prá­ve neú­mer­ne dl­hé vä­zob­né stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho, čas­té úmy­sel­né prie­ťa­hy v príp­rav­nom ko­na­ní a čas­té opa­ko­va­né pred­lo­žo­va­nia le­ho­ty väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní,

– zo stra­ny sú­du by ma­lo prísť k dôs­led­nej­šie­mu hod­no­te­niu vä­zob­ných dô­vo­dov a k pod­rob­nej­šie­mu hod­no­te­niu vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia a naz­hro­maž­de­ných dô­ka­zov. Rov­na­ko tak by ma­la byť väz­ba ak­cep­to­va­ná iba na pri­me­ra­né ob­do­bie a ma­la by byť predĺže­ná sku­toč­ne iba zo zá­važ­ných (mi­mo­riad­nych) dô­vo­dov. Tak­tiež by mal mať sud­ca vždy na pa­mä­ti, že väz­ba je vý­ni­moč­né opat­re­nie a pred­nosť má tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­de,

– sú­dy by ne­ma­li auto­ma­tic­ky ak­cep­to­vať „otá­ča­nie“ ob­vi­ne­ných pred brá­nou väz­ni­ce a me­cha­nic­ky ich brať do väz­by v inej tres­tnej ve­ci a to iba z dô­vo­du, aby tak kon­ti­nuál­ne moh­la fak­tic­ky pok­ra­čo­vať pred­chá­dza­jú­ca väz­ba ob­vi­ne­né­ho,

– oh­ľad­ne vý­ko­nu väz­by je nut­né le­gis­la­tív­ne zme­niť pod­mien­ky náv­štev ob­vi­ne­né­ho, pí­som­né­ho sty­ku ob­vi­ne­né­ho, mož­nos­tí vy­ko­ná­va­nia rôz­nych ak­ti­vít ob­vi­ne­né­ho, za­viesť le­ho­ty na cen­zu­ro­va­nie poš­ty ob­vi­ne­né­ho (tak ako je to nap­rík­lad v ČR) a po­dob­ne, te­da mi­ni­ma­li­zo­vať to, že prá­ve dr­sné pod­mien­ky vo vý­ko­ne väz­by (kto­rá sa vy­ko­ná­va vo­či práv­ne ne­vin­nej oso­be) bu­dú môcť na­po­má­hať vy­šet­ro­va­te­ľo­vi k reali­zá­cii me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho,

– za­ká­zať ope­ra­tív­ne náv­šte­vy pra­cov­ní­kov po­lí­cie ob­vi­ne­ných vo vý­ko­ne väz­by bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, kto­rých náv­šte­vy ne­ma­jú žiad­ny iný vý­znam, než pre­dos­trieť ob­vi­ne­né­mu sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré zís­ka, ak bu­de vy­po­ve­dať že­la­teľ­ným spô­so­bom, a tak ob­vi­ne­né­ho „lá­mať“ na priz­na­nie a udá­va­nie iných osôb,

– vy­ho­to­vo­vať ob­ra­zo­voz­vu­ko­vé nah­ráv­ky zo všet­kých vý­slu­chov reali­zo­va­ných po­lí­ciou a to bez oh­ľa­du na to, či ma­jú ale­bo ne­ma­jú pro­ces­nú re­le­van­ciu (v pod­mien­kach SR ide však zjav­ne o nespl­ni­teľ­nú po­žia­dav­ku, av­šak bo­lo by to vhod­né aj pre ochra­nu sa­mot­ných po­li­caj­tov, na­koľ­ko ob­vi­ne­ní, prí­pad­ne aj sved­ko­via nie­ke­dy úče­lo­vo na sú­de tvr­dia, že bo­li v príp­rav­nom ko­na­ní k vý­po­ve­di nú­te­ní po­li­caj­tom),

– ape­lo­vať na vy­šet­ro­va­cie or­gá­ny, aby za­se za­ča­li riad­ne vy­šet­ro­vať (mož­no sa sto­tož­niť s bý­va­lým vy­šet­ro­va­te­ľom Pet­rom Va­čo­kom, že po­lí­cia za­bud­la vy­šet­ro­vať a všet­ko „hrá“ na ka­júc­ni­kov), aby neb­ra­li tres­tné ko­na­nie ako zá­vo­dy ka­júc­ni­kov a aby ne­za­bú­da­li, že mé­diá ne­pa­tria me­dzi or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a pre­to je bez vý­zna­mu ko­ho mé­diá po­va­žu­jú za vin­né­ho, ko­ho chcú mať vo väz­be a ako hod­no­tia dô­ka­zy, kto­ré im niek­to vy­nie­sol zo spi­su.