Už sme si na to zvykli…Ak vybraná časť polície potrebuje mediálne očierniť niekoho, kto nerozhoduje podľa ich predstáv, aktivuje spriaznených (angažovaných) novinárov, ktorí už článkami rozpracujú všetko potrebné a to často aj bez toho, aby vôbec vedeli o čom píšu a čo vlastne kritizujú.
Text publikoval na pravnelisty.sk Judr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave.
Tak to bolo aj v prípade sudcu JUDr. Branislava Harabina, ktorý si dovolil neakceptovať návrh prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku u 77 ročného dôchodcu. V tomto prípade vybraní novinári neváhali aj urážať tohto sudcu za jeho rozhodnutie (napríklad „úprimne pochybujem o rozumových schopnostiach“ sudcu), pričom vôbec nepoznali dôvody nevyhovenia návrhu prokurátora, ktorý iniciovala polícia a konali tak s vedomím, že v tom čase sa sudca nemôže vecne brániť, nakoľko jeho rozhodnutie bolo v režime utajovanej skutočnosti. Niekedy to skutočne pôsobí tak, že tu nejde už o novinárov, ale príslušníkov tlačového odboru polície, ktorých cieľom je vydávať svoje ničím nepodložené a manipulatívne názory za fakty.
O manipulácii tohto prípadu konkrétnymi „novinármi“ pozri bližšie tento článok:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1216-vrtiet-psom-alebo-ohybanie-reality
Pre lepšie pochopenie problematiky, preto prinášame nižšie kompletné znenie už odtajneného rozhodnutia sudcu JUDr. Branislava Harabina o nevyhovení návrhu prokurátora. Nevyhovenie návrhu prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku zo strany sudcu pre prípravné konanie nemá zákonom predpísané náležitosti a preto spravidla býva koncipované ako neformálny text, v ktorom by mal sudca pre prípravné konanie vysvetliť, prečo nie je možné vyhovieť návrhu prokurátora a vydať príkaz na domovú prehliadku. Pokiaľ sa zameriame na nižšie uvedené odôvodnenie neakceptovania návrhu prokurátora tak zistíme, že sudca pre prípravné konanie dostál svojej povinnosti, pretože logicky a pomerne podrobne odôvodnil, prečo nebolo možné príkaz na domovú prehliadku vydať.
Je zarážajúce, že vôbec polícia s prokurátorom iniciovala vydanie príkazu na domovú prehliadku u 77 ročného dôchodcu za takej dôkaznej situácie, keď z troch skutkov bol dôchodca dôvodne podozrivý len pri jednom skutku, ktorý sa týkal vyhrážania sa poškodenej prostredníctvom vlastnej pevnej telefónnej linky. Polícia tu pracovala s ničím nepodloženou a pomerne nelogickou domnienkou, že ak sa dôchodca vyhrážal prostredníctvom svojej pevnej telefónnej linky, tak potom sa celkom určite vyhrážal aj vo zvyšných dvoch skutkoch prostredníctvom anonymných mailov (to, že polícia vtedy ani nemala zistené, či vôbec tento dôchodca má pripojenie na internet hovorí samé za seba).
Ak vo voľbách odovzdáte niekomu hlas, už ho nevlastníte, ste NEMÍ
Rovnako tak je neprijateľné povoliť pri podozrení zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania domovú prehliadku len preventívne, s úmyslom doslova zozbierať v byte dôchodcu všetky veci, ktorými by mohol realizovať svoje vyhrážky. Toto je absolútne neakceptovateľné ako dôvod na vydanie príkazu na domovú prehliadku, nakoľko trestné konanie nebolo vedené pre nejaký ďalší skutok, ktorý by sa mal alebo mohol odohrať niekedy v budúcnosti a spočívať v naplnení vyhrážok, ale bolo vedené pre výhražný telefonát z pevnej linky (ak by sudca pre prípravné konanie akceptoval takéto dôvody, tak potom by polícia musela z bytu odniesť všetko, čím by sa dali v budúcnosti vyhrážky naplniť, t. j. zrejme celé zariadenie bytu, nakoľko takmer všetko môže byť použité ako zbraň). A už vôbec nie je jasné, aké biologické stopy mali byť zaisťované v byte podozrivého dôchodcu, keď skutok spočíval v telefonickej vyhrážke vykonanej z pevnej linky. Len tak mimochodom, podľa medializovaných informácií nebolo nakoniec ani dôchodcovi vznesené obvinenie a zrejme skončil v priestupkovom konaní.
Pri takomto „kvalitnom“ návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku mala byť polícia radšej ticho a nie mediálne huckať vybraných novinárov na akože kritiku a urážanie sudcu. Tento prípad by mal byť mementom pre políciu, že jej úlohou je objasňovať možnú trestnú činnosť zákonným spôsobom a nie posielať svojich predstaviteľov do médií s cieľom očierňovať sudcu, ktorý im nevyhovel a taktiež pre prokurátora, ktorého úlohou by malo byť dozerať na dodržiavanie zákonnosti konania policajta a nie robiť policajtovi poštára a len doručiť fakticky policajný návrh na príslušný súd.
Za všetky rozhodnutia vrcholových súdnych orgánov, ktoré sa zaoberali možnosťami (ne)vyhovenia návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku možno uviesť rozhodnutie Ústavného súdu ČR (ÚS 62/1998-n, obdobne ÚS 147/2001-n), ktorý skonštatoval, že
„Prípustnosť domovej prehliadky v obydlí podozrivej osoby je nutné chápať ako výnimku, ktorá vyžaduje reštriktívnu interpretáciu zákonom stanovených podmienok jej prípustnosti. Ak rozhoduje súd o príkaze na vykonanie domovej prehliadky na základe návrhu prokurátora, ktorý sa javí ako neúplný, či nedostatočný, je na tomto súde, aby prokurátora viedol k odstráneniu vád návrhu, prípadne k podaniu takých informácií, ktoré sa javia ako nevyhnutné; len tvrdenie prokurátora, že vykonanie domovej prehliadky je dôvodné, či naliehavé, samo osobe, nemôže byť podkladom (a už vôbec nie výlučným) pre kladné rozhodnutie súdu (sudcu). Postup ktoréhokoľvek orgánu činného v trestnom konaní vybočujúci z rámca procesných predpisov je nielen v rozpore s ústavnosťou štátu, ale vo svojich dôsledkoch znehodnocuje aj samotný účel trestného konania“
Nasleduje rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I o nevyhovení návrhu prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku.
Zdroj: pravnelisty.sk, freepik
